Rok Ľudovíta Štúra


Dvesto lupeňov jedného kvetu

Tými lupeňmi budú vaše komentáre - informácie o živote a práci Ľudovíta Štúra, jeho myšlienky, citáty z jeho tvorby...



Pevne verím, že ich bude 200.
Pozor! Myšlienky sa nemôžu opakovať - tzn., ak to už niekto napísal, musíte hľadať novú informáciu.


171 komentárov:

  1. Ľudovít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej), sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je po ňom pomenovaná planètka (3393) Štúr
    Klaudia 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vo svojom rodisku získal základné vzdelanie a od roku 1828 pokračoval v štúdiách na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ).

    OdpovedaťOdstrániť

  4. "Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete."
    ( Ľudovít Štúr)
    Zuzana Š. 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ľudovít Štúr bol slovenský filozof, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista
    Klaudia 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil. Lucia M. 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  7. V roku 1836 sa uskutočnil výlet na Devín, kde Ľudovít prijal slovanské meno Velislav. Lucia M. 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Štúr sa netajil kritickosťou voči správaniu Židov a preto schvaľoval ruské protižidovské opatrenia.
    Zámečník

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Na poľovačke 22. decembra 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil do stehna; úmrtná matrika uvádza "Dne 22ho Decemb. 1855 na polovce, příkopu jakovausi přeskočiti chteje, padl a v pádu ručnici tak nějak nešťastlivě potrhl, že mu vypálila a stěhenní kost prostřelila; následkem čehož, po velkých bolestech a mnohém krvácení vyšioloženého dne, pokojne skonal.
    Zámečník 2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ľudovít Štúr bol tajnou láskou Adely Ostrolúckej.
    Zuzana 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  11. "My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú."
    (Ľudovít Štúr)
    Lucia 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  12. "Čím väčší, znamenitejší duchovia u ktoréhokoľvek národa povstali, tým krajšia, jadrnejšia, čistejšia, uloženejšia bola ich reč."
    (Ľudovít Štúr)
    Lucia 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 v Modre , Rakúske cisárstvo Nina 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  14. 11. júla 1843 sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe Nina 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Ľudovít Štúr bol kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo 1843) , Nikoleta 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Bol poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1848 – 1849 , Nikoleta 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Ľudovít Štúr pseudonymy: Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský... Dominika L. 2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Základné vzdelanie získal Ľudovít Štúr v Uhrovci u svojho otca. Dominika L. 2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Od roku 1845 vydával Ľudovít Štúr slovenské národné noviny s literárnou prílohou ,, Orol tatranský ". Boli to prvé slovenské politické noviny, ktoré poskytovali informácie o hospodárskych a politických problémoch. V literárnej prílohe uverejňovali svoju tvorbu mladý štúrovský básnici. Patrik 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  20. "A kto počúva, počúva seba, alebo zákon - zákon pravdivý je rozumný, vec samu chcejúci, a človek sa potom rovnako rozumom riadi a riadiť sa musí,, ak sa teda podriaďuje zákonu, podriaďuje se sebe a nikomu inému, iba ak rozumu svojmu, ktorý pri tej istej veci by práve taký zákon bol musel urobiť, snáď nepatrne zmenený, ale v podstate ten istý. I koná teda človek, rozumu svojmu poslušný, slobodne, a sám on je slobodný." Patrik 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  21. V roku 1838 sa ako 24 ročný zapísal na univerzitu v Halle
    Roman 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia Bubo,3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  23. Štúr v knihe navrhoval politické splynutie s cárskym Ruskom, odmietal slobodné trhové hospodárstvo a ako jeho alternatívu vyzdvihoval občinu. Odmietal parlamentnú demokraciu v prospech samoderžavia. Bubo,3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  24. 1852 - dokončil spis O národních písních a pověstech plemen slovanských, vydaný v Prahe v roku 1853. Klaudia,2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  25. 1853 - 28. august - v Trenčíne zomrela jeho matka Anna Štúrová. Klaudia,2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  26. súrodenci Karol (1811 – 1851), Samuel (1818 – 1861), Karolína (1826 – 1859) Ján (1827 – 1907)

    OdpovedaťOdstrániť
  27. Rok 1851 otvoril sériu osobných tragédií Ľ. Štúra, pretože v januári mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka neskôr jeho otec. Nikola 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  28. "Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými."

    OdpovedaťOdstrániť
  29. "Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi, len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají."

    OdpovedaťOdstrániť
  30. Ľudovít Štúr keď bol na polovačke a postrelil sa do nohy tak mu tú nohu operovali a po operácii keď zistil že tú nohu má o trošku kratšiu ako tú zdravú nohu tak si povedal že chce aby mu tú nohu znova operovali ale lekári mu povedali že je to nebezpečné ale on chcel aby ho operovali a pri tejto druhej operácii zomrel. Takže keby sa nedal druhý krát operovať tak by ešte žil a tvoril ďalej. Adam A.

    OdpovedaťOdstrániť
  31. Štúr napísal aj pár diel: - v roku 1853 vyšla v Bratislave básnická zbierka Spevy a piesne.
    -v roku 1852 dokončil spis O národních písních a pověstech plemen slovanských, vydaný v Prahe v roku 1853.
    -v roku 1836 v prvom ročníku Hronky vyšla prvá tlačená báseň Óda na Hronku.

    OdpovedaťOdstrániť
  32. 16. január 1856 - Štúrov celonárodný pohreb v Modre. Alexandra

    OdpovedaťOdstrániť
  33. 12. máj 1848 - vydanie zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu zo strany maďarskej vlády.

    OdpovedaťOdstrániť
  34. Prvá snímka 2 eurovej mince, ktorá bude venovaná "200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra" a bude emitovaná v októbri tohto roka.
    ( obrazok: http://www.nunofi.sk/images/clanky/Aktuality%202015/PM_2eura_Stur_NS.jpg ) Daniela, 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  35. V poslaneckom prejave z 15. januára 1848 dôrazne obhajoval nutnosť výučby na ľudových školách v materinskej reči. V rámci rozpravy o otázke zrušenia poddanstva vyjadril svoju koncepciu na rokovaní snemu 6. marca, na ktorom žiadal pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov. Jeho posledná reč z 13. marca 1848, ktorú stihol na uhorskom sneme predniesť, sa opäť týkala mestských práv a slobôd. Daniela, 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  36. Na Devíne spomenul Štúr vo svojom príhovore históriu Veľkej Moravy a po odznení básní a piesní si účastníci výletu zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mali verejne používať. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, August Škultéty – Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti česko-slovenskej). Daniela, 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  37. Za základ uzákonenia spisovnej slovenčiny vybral stredoslovenské nárečie najmä pre jeho rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  38. 1846 - Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (napísané 1844)

    OdpovedaťOdstrániť
  39. "Hádka, v čase potrebnom a primeranom začatá a vedená, nie je nič zlého a nešťastného."
    - Nika 1.A

    OdpovedaťOdstrániť
  40. Každá báseň je obraz svojho spôsobu."
    - Nika 1.A

    OdpovedaťOdstrániť
  41. Po Ľ. Štúrovi je pomenovaných mnoho ulíc po celom Slovnesku, dokonca kaviareň Štúr na ulici Štúrovej v Bratislave.

    Napísal dielo: Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti)

    Tinka II.B

    OdpovedaťOdstrániť
  42. "Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých." Ľ.Štúr
    Gažová, II.A

    OdpovedaťOdstrániť
  43. V roku 1835- precestoval kraj Slovanov – Hornú a Dolnú Lužicu a napísal o nich cestopis Cesta do Lužíc vykonaná na jar 1839, ktorý vyšiel v Časopise českého múzea.
    Gažová, II.A

    OdpovedaťOdstrániť
  44. Ľ. Štúr bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou, kt. vychádza z ľudovej slovesnosti, lebo v nej víťazí láska a vlastenectvo! :)
    (O národních písních a pověstech plemen slovanských)

    OdpovedaťOdstrániť
  45. „Nie všetko rastie rovnako rýchlo a nie všetko kvitne v prírode súčasne, každý tvor a každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne, až vtedy, keď dub už dávno odkvitol.“
    (Ľ. Štúr, dielo Slovanstvo a svet budúcnosti )
    Maňa :)

    OdpovedaťOdstrániť
  46. ,,Čím viac a čim hlbšie vnikol duch do všetkých oblastí fyzického a morálneho alebo nevedomého a povedomého sveta, tým viac a tým hlbšie musel poznať jeho vnútro, a čím viac ťažkostí musel pritom zdolávať, tým viac dosiahol aj samého seba, svoju hodnosť a významnosť.´´
    (Ľ. Štúr : 19. storočie a maďarizmus )

    OdpovedaťOdstrániť
  47. ,,S každým národom čím najužšie súvisí jeho reč.´´
    (Ľ. Štúr: Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov)

    OdpovedaťOdstrániť
  48. "Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje." (Slovenskje národňje novini, 1846)

    OdpovedaťOdstrániť
  49. "Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov." (Reč v Ústave roku 1842)

    OdpovedaťOdstrániť
  50. „Do krčmy nechodil. Ale existuje historka, že v roku 1836 bola na Devíne národná slávnosť a ľudia z jeho skupiny si tam dávali slovanské mená. Po slávnosti skončili v krčme, lenže zistili, že nemajú dosť peňazí. Museli ísť po ne pešo do Bratislavy a naspäť.“

    V Modre pred niekoľkými rokmi otvorili pohostinstvo U Štúra a jeho praprasynovec Ivan s bratrancom protestovali. Práve preto, že Štúrovci pôsobili v spolkoch striedmosti. Krčma sa tak dnes už nevolá. Ivana, 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  51. Vzdal sa lásky k Márii Pospíšilovej, lebo svoj osud spojil s osudom slovenského národa. Ivana, 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  52. Nemýľte si našu trpezlivosť so zbabelosťou

    OdpovedaťOdstrániť
  53. My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú

    OdpovedaťOdstrániť
  54. Slovo zachytí, skutok utvrdí človeka.
    Kristina R.1.A

    OdpovedaťOdstrániť
  55. Ak raz človek vypustí dušu, stane sa z tela mŕtvola, a tak ukončí svoj život aj každý jav, každá ustanovizeň, keď sa zriekne svojho poslania.
    Kristina R.1A

    OdpovedaťOdstrániť
  56. Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s Božou pomocou odvahy k činom!"
    (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

    OdpovedaťOdstrániť
  57. Po stoletiach driemoty prebudili sa v našich časoch ako na hlas trúby archanjela aj kmene slovanské k duchovnému životu..."
    (Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčiansky S. Martin 1943, s. 26)

    OdpovedaťOdstrániť
  58. Príďže ešte, príď ešte raz
    k nám, mati naša drahá,
    k tebe sa tam každého z nás
    pod chvíľou srdce ťahá.

    A keby si, jaké chvíle
    trávime tu, videla,
    iste by si deti milé
    ponavštíviť sletela.

    (úryvok z básne Na matkinej mohyle, ktorú napísal Ľ. Štúr po smrti svojej matky)
    J.M.Hanzelová

    OdpovedaťOdstrániť
  59. Už sa Tatra stará pred očima väží,
    to moje rodisko v jej údolí leží.

    Dávno som mrel po ňom v ďalekej cudzine,
    teraz ma už drahá rodina privinie.

    Leťteže k nej, vetry, šepotajte dvorom,
    že už konec dlhým rozlúčenia bôľom.
    ( úryvok z básne Uvítanie, ktorou opisuje Ľ. Štúr návrat z Halle)

    OdpovedaťOdstrániť
  60. Každý, kto pácha bezprávie a tak sa snaží zachovať, sám nad sebou vyslovuje kliatbu.
    Mária P. 1.A

    OdpovedaťOdstrániť
  61. „Kresťanská idea je zo všetkých tou najvznešenejšou už kvôli svojej ľudskosti.“
    Mária P.1.A

    OdpovedaťOdstrániť
  62. Jeho pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil

    OdpovedaťOdstrániť
  63. 1836 v prvom ročníku Hronky vyšla prvá tlačená báseň Óda na Hronku R.B. II.A

    OdpovedaťOdstrániť
  64. Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
    povězže nám, kedy tvoje hradby stály?
    "Moje hradby stály v časech Rastislava,
    on byl mojím pánem, on Slovanstvu hlava."

    Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
    kdyže tu otcové naši sněmy mali?
    "Vaši otcové tu sněmy držívali,
    když si Slavimíra za ochránce vzali!"
    (úryvok z básne Ľ.Štúra Děvín, milý Děvín)

    OdpovedaťOdstrániť
  65. Slniečko - Ľudevít Štúr
    https://www.youtube.com/watch?v=kNlTqfuI2ss

    OdpovedaťOdstrániť
  66. "Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi, len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají."

    (Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 56)

    OdpovedaťOdstrániť
  67. "Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete."

    (Reč v Ústave roku 1842. In: AMBRUŠ, J.: Ľudovít Štúr. Dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1954, zv. 2, s. 15)

    OdpovedaťOdstrániť
  68. Na matkinej mohyle

    Príďže ešte, príď ešte raz
    k nám, mati naša drahá,
    k tebe sa tam každého z nás
    pod chvíľou srdce ťahá.

    A keby si, jaké chvíle
    trávime tu, videla,
    iste by si deti milé
    ponavštíviť sletela.

    O samote, v otupnosti
    berieme sa cez ten svet.
    Zahľadení k minulosti,
    tu útechy pre nás niet.

    Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/37/Stur_Basne/11#ixzz3U0FRvBt9 radka sabotova 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  69. 1841 – 1844: spoluredaktor Tatranky
    1835 – spoluredaktor almanachu Plody

    OdpovedaťOdstrániť
  70. 1841 – napísal Starý a nový věk Slováků v staročeštine, ktoré vyšlo prvýkrát až v roku 1935 v origináli, po slovensky prvýkrát v roku 1994

    OdpovedaťOdstrániť
  71. "Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s Božou pomocou odvahy k činom!"
    (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174) Miška 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  72. "Umenie napospol je jedna z najšľachetnejších stránok ľudstva, v ňom, kde sa ujalo, javí sa lepšia čiastka človeka i národa."
    (O národných povestiach a piesňach plemien slovanských. Turčiansky Sv. Martin, Matica slovenská a Kníhtlač. účast. spolok 1932, s. 12) Miška 4.A

    OdpovedaťOdstrániť
  73. "Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje." Denisa I.A

    OdpovedaťOdstrániť
  74. "Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality."
    Denisa I.A

    OdpovedaťOdstrániť
  75. Ľudovít Štúr spísal žiadosti slovenského národa s ktorými vystúpil v parlamente obsahovali 14 bodov ktoré sa týkali- vzdelania, autonomie,fungovania snemu...

    OdpovedaťOdstrániť
  76. slovenčina bola verejne vyhlásená za národný jazyk v roku 1844 v Liptovskom Mikuláši na ustanovujúcom zjazde spolku Tatrín

    OdpovedaťOdstrániť
  77. kto žije duchom , v tom žije celý svet a on v celom svete

    OdpovedaťOdstrániť
  78. 1836 v prvom ročníku Hronky vyšla prvá tlačená báseň Óda na Hronku

    OdpovedaťOdstrániť
  79. "Slovan nosí všetko v srdci a v duši a dokáže to aj vyjadriť silou prejavu." K.Uhrinová 2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  80. "Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným." K.Uhrinová 2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  81. https://www.youtube.com/watch?v=X_JbrpXG9dA

    OdpovedaťOdstrániť
  82. "O tom, čo je to pravda, hovorí podrobne Kristus, keď určuje povinnosti človeka ako takého a keď ich nám, ktorí sme okolo neho zhromaždení, kladie na srdce."

    OdpovedaťOdstrániť
  83. https://www.youtube.com/watch?v=MEdjbXWQ1UA

    OdpovedaťOdstrániť
  84. https://www.youtube.com/watch?v=VCKGhYGyQV4

    OdpovedaťOdstrániť
  85. Mládež viedol podľa hesla "veľa tvoriť,málo tvoriť a učiť sa"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To heslo má byť: "Veľa tvoriť, málo troviť a učiť sa.

      Odstrániť
  86. Z posledných jeho básní bola báseň Na matkinej mohyle z roku 1855 v časopise Orol

    OdpovedaťOdstrániť
  87. V písanke nájdeme Štúrov krasopis z latinčiny, maďarčiny, nemčiny, gréčtiny a slovakizovanej češtiny z rokov 1827- 1829. V tých časoch študoval na gymnáziu v Györi. Okrem toho však vedel aj po francúzsky, poľsky, srbo-chorvátsky i rusky. Učil sa aj po hebrejsky a anglicky, istý čas koketoval s myšlienkou študovať indický jazyk. „Já nyní se učím všem slavenským nářečím, přejdem nezadlouho na indickou řeč neb podobnost má s starou slavskou, i židovčinu sem vzal hore a francoužštinu,“ Vaňová

    OdpovedaťOdstrániť
  88. V Modre pred niekoľkými rokmi otvorili pohostinstvo U Štúra a jeho praprasynovec Ivan s bratrancom protestovali. Práve preto, že Štúrovci pôsobili v spolkoch striedmosti. Krčma sa tak dnes už nevolá.

    OdpovedaťOdstrániť
  89. „Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“

    OdpovedaťOdstrániť
  90. Keď Štúr vážne ochorel, opatroval ho spolužiak Ján Kiš a liečil ho – zarytého odporcu alkoholu - „kúrou vínovou“. Nevie sa ako dlho a intenzívne ho „kuríroval“, podstatné je, že kúra zabrala a na jeseň 1829 .

    OdpovedaťOdstrániť
  91. Podľa Hurbanovho životopisu trávieval celé dni a noci čítaním kníh takmer vo všetkých slovanských jazykoch: „Kamaráti Kiš, Melfeeber, Jehring a náš Ľudovít trávili celé dni v rozkošnej prírode. Poništ Erik

    OdpovedaťOdstrániť
  92. http://www.lokaltv.sk/kapurkova-ludovit-stur-2-3/526/3 Ponišť Erik

    OdpovedaťOdstrániť
  93. "Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva."
    (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)
    Lucia 2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  94. "Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi."
    (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

    OdpovedaťOdstrániť
  95. "Naspäť cesta nemožná,
    napred sa ísť musí."
    Paťa 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  96. Prvý pamätník pripomínajúci Štúra je na Štúrovej ulici v Bratislave.
    Paťuška 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  97. Štúr je považovaný za zakladateľa spisovnej slovenčiny, ale v diele Slovanstvo a svet budúcnosti ako literárny jazyk pre všetky slovanské kmene odporúča používať ruštinu.

    OdpovedaťOdstrániť
  98. Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre sa zaoberá zhromažďovaním, spracovaním a sprístupňovaním poznatkov o Ľudovítovi Štúrovi.

    OdpovedaťOdstrániť
  99. Štúr ovládal desať jazykov dohovoril by sa aj v Indii.e.rumlikova 2.A

    OdpovedaťOdstrániť
  100. V školskom roku 1836/1837 sa na základe ustanovenia dištriktuálneho konventu stal Ľudovít Štúr nehonorovaným námestníkom prof. Palkoviča na lýceu.

    OdpovedaťOdstrániť
  101. Štúrova lavička - pamätné miesto v Holombeckej doline, kde si rád posedel počas prechádzok

    OdpovedaťOdstrániť
  102. "Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva."

    OdpovedaťOdstrániť
  103. "Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotený postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú."

    OdpovedaťOdstrániť
  104. "Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje."

    OdpovedaťOdstrániť
  105. "Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje."

    OdpovedaťOdstrániť
  106. "Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými."

    OdpovedaťOdstrániť

  107. "Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi."

    OdpovedaťOdstrániť
  108. "Po stoletiach driemoty prebudili sa v našich časoch ako na hlas trúby archanjela aj kmene slovanské k duchovnému životu..."

    OdpovedaťOdstrániť
  109. "Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov."

    OdpovedaťOdstrániť
  110. "Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým jeho blížnym...?"

    OdpovedaťOdstrániť
  111. "Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca."

    OdpovedaťOdstrániť
  112. "Celé dejiny sú v službách ducha, alebo inými slovami, pôsobia a vplývajú na ne duchovné záujmy, ako napríklad náboženstvo a štát, umenie a veda. Prostredníctvom tohto všetkého sa má ľudský rod stále viac a viac zušľachťovať, oslobodzovať a dospievať k vedomiu samého seba, má sa čoraz viac približovať k ideálu ľudského života."

    OdpovedaťOdstrániť
  113. "V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské!"

    OdpovedaťOdstrániť

  114. "A kto počúva, počúva seba, alebo zákon - zákon pravdivý je rozumný, vec samu chcejúci, a človek sa potom rovnako rozumom riadi a riadiť sa musí,, ak sa teda podriaďuje zákonu, podriaďuje se sebe a nikomu inému, iba ak rozumu svojmu, ktorý pri tej istej veci by práve taký zákon bol musel urobiť, snáď nepatrne zmenený, ale v podstate ten istý. I koná teda človek, rozumu svojmu poslušný, slobodne, a sám on je slobodný."

    OdpovedaťOdstrániť
  115. "Zvláštny jav sprevádza pôsobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne prevýšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho ducha". (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

    OdpovedaťOdstrániť
  116. Pseudonymy Ľudovíta Štura: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil - slovenský politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.

    OdpovedaťOdstrániť
  117. "O tom, čo je to pravda, hovorí podrobne Kristus, keď určuje povinnosti človeka ako takého a keď ich nám, ktorí sme okolo neho zhromaždení, kladie na srdce."

    OdpovedaťOdstrániť
  118. "Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi, len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají."

    OdpovedaťOdstrániť

  119. "Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným."

    OdpovedaťOdstrániť

  120. "...Slovo zachytí, skutok utvrdí človeka."

    OdpovedaťOdstrániť
  121. "...Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne."

    OdpovedaťOdstrániť
  122. „Nerád bych umrel, ešte mám mnoho práce.“

    OdpovedaťOdstrániť
  123. V roku 1843 spolu s Hurbanom a Hodžom kodifikoval nový slovenský spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia.

    OdpovedaťOdstrániť
  124. zaviedol fonetický pravopis
    každé podstatné meno sa píše veľkým písmenom

    OdpovedaťOdstrániť
  125. Od roku 1845 vydával Ľudovít Štúr slovenské národné noviny s literárnou prílohou ,, Orol tatranský "

    OdpovedaťOdstrániť
  126. A. O.
    (báseň venovaná pamiatke Adely Ostrolúckej)
    Uvädnul si prenáhlo, kvet,
    ty pekný kvet Hrona,
    v duši tej svet opúšťala
    v láske, viere k svojím stála,
    zbožná Antigona.

    Ani ten kvet rodnie kraje
    nezrely, keď vädol,
    ani tvor svoj ušlechtilý
    do náručia nestúlily,
    keď uvädlý padol.

    A v srdci tom tolká láska
    horela k tým krajom,
    že sa mnela v jejích lone,
    tam na živom šumnom Hrone,
    otočená rajom.

    A k rodom jích koho srdce
    túžobnejšie bilo?
    Jako sestra k bratom zlatým
    navráteným, driev odňatým,
    tak sa k ním túlilo.
    diana 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  127. Pri odhalení pomníka pravdepodobne neprebehla žiadna slávnosť. Až o rok bola zmienka v Národných novinách (1873, č. 137), že počas sviatku Všechsvätých bol pomník okrášlený a osvetlený lampami, mreže ohrady modranské ženy ozdobili girlandami, kvetmi a vencami, ktorými bol pokrytý celý hrob Ludovita štura. Nikola Patayova 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  128. Demokracia, to znamená myslieť skôr, než jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť. Demokracia je organizovaná myšlienka, to je idea proti chaosu

    OdpovedaťOdstrániť
  129. Milujem pravdu nielen z mravného stanoviska ale aj ako matematik. Ako priama čiara je najkratšoím spojením dvoch bodov, tak je pravda najkratšou cestou k uskutučňovaniu našich predstáv.

    OdpovedaťOdstrániť
  130. Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil.

    OdpovedaťOdstrániť
  131. V auguste 1844 sa konalo prvé zhromaždenie Tatrína v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorom sa zúčastnil aj Štúr, ktorý bol zvolený za člena predsedníctva spolku

    OdpovedaťOdstrániť
  132. Dávno som mrel po ňom v ďalekej cudzine,
    teraz ma už drahá rodina privinie.

    OdpovedaťOdstrániť
  133. 1835 – spoluredaktor almanachu Plody EVA 2A

    OdpovedaťOdstrániť
  134. 1839 - počas štúdií v Halle navštívil kraje Lužických Srbov a z tejto cesty napísal cestopis Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839, ktorý vyšiel v Časopise českého musea v roku 1839 2A

    OdpovedaťOdstrániť
  135. "V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské!"

    OdpovedaťOdstrániť
  136. 1841 – napísal Starý a nový věk Slováků v staročeštine, ktoré vyšlo prvýkrát až v roku 1935 v origináli, po slovensky prvýkrát v roku 1994

    OdpovedaťOdstrániť
  137. 15. - 16. septembra bola vo Viedni utvorená Slovenská národná rada, ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na Slovensku a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. Jej politickými členmi boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. SNR vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv.

    OdpovedaťOdstrániť
  138. „Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je

    reč materinská najlepšia, najspôsobnejšia

    k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale

    aj cítiť sme naučení, ak dobrému vyučovaniu

    a vzdelávaniu aj toto je potrebné.\"

    OdpovedaťOdstrániť
  139. 1.
    "Aj keď tu i tam bývaš nespravodlivo pokarhaný, odíď, poteš sa, slová jeho potup, tie sú len bubliny, ktoré sa v rýchlosti vznietia a hneď zase zhasnú, nepotupuj medzitým samotného človeka, ktorý sa raz môže napraviť, aj keď je o tom veľká pochybnosť."
    (list P. Čendekovičovi z 9.5. 1835. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava, SAV 1954, zv. 1, list č. 8, s. 33)

    2.
    "Servilnosť je, keď sa človek vzdáva svojej dôstojnosti a výhod a podrobuje sa vôli iného; o servilnosti možno hovoriť vtedy, keď sa nechá človek z úbohej vypočítavosti zneužívať ako nástroj proti svojmu národu..."
    (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 124)

    E.Vaskova IV.A

    OdpovedaťOdstrániť
  140. "Obyčajne to býva tak, že tí, ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svojej sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu."

    "Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!"

    Simon Snopek IV.A

    OdpovedaťOdstrániť
  141. "Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!"
    "Podľa schopnosti obetovať sa posudzujeme človeka aj národ, a keďže má obeť v živote taký hlboký význam, musí mať svoju obeť aj najvyššia oblasť života, náboženstvo, musí ju zobrazovať a neustále k nej nabádať ducha". (Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 70)

    Ondrej Kožík IV. A

    OdpovedaťOdstrániť
  142. "Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neopbyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné."
    "Slová takrečené odťažené, číre pochopy bez obrazov vyjadrujúce, alebo čiastočky reči nenázorné, len slová jedny s druhými spojujúce najmenej pristanú básni, a od pravých umelcov len zriedka, iba pri nevyhnutnosti v reči sa užívajú. V básni i výpovede i slová majú byť obrazy."

    Lukáš Lančarič IV.A

    OdpovedaťOdstrániť
  143. "Čo by bolo zdrojom našej činnosti, ak len nie Božie vnuknutie? Kam má smerovať, kde sa má zavŕšiť, ak nie v dobrom, spravodlivom živote?"
    "Čo sa týka štátu, máme sa od Západu čo učiť prísnemu podriaďovaniu štátnym záujmom prostredníctvom odstránenia samovôle a jednotlivých neopodstatnených nárokov bez toho, aby sme sa vzdali sami seba, môžme sa od neho naučiť, ako vybudovať v štáte mnohé praktické ustanovizne, môžme si vziať za príklad jeho niekdajšiu sebadisciplínu a mimoriadne veľa krásneho môžeme načerpať z vied; musíme sa ním nechať voviesť do chrámu umenia, aby sme potom mohli dosiahnuť najvyšší cieľ ľudského života a uplatnili a uskutočnili všeľudské ideály."

    Tomáš Majerčík IV.A

    OdpovedaťOdstrániť
  144. "Preto nech neprejde jediný deň bez toho, aby ste vy, Slovania a synovia týchto kmeňov nevykonali jediný dobrý skutok pre svoj kmeň, obraňujte jeho právo, vzdelávajte ho a nestaňte sa nikdy služobníkmi jeho cudzích vládcov."

    "Nech by sa akokoľvek komunizmus namáhal a predstieral, že chce ľuďom dopomôcť k ich právam, nič nevie o ľudstve, žalostne ho ponižuje, a keďže lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktické a neuskutočniteľné, patrí k najdivším výplodom, aké vôbec vzišli z ľudského mozgu."

    Romana Ovečková IV.A

    OdpovedaťOdstrániť
  145. Ľudovít Štúr ovládal okrem slovenčiny ďalších desať cudzích jazykov. S. Husarova 4.B

    OdpovedaťOdstrániť
  146. y chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba. Keď ale slobodu chceme, dajme slobodu tomu, kto ju vždy zastával, usaďme slobodu tam, kde bolo jej miesto a prítulok, keď ju v krajine utisli a zo všetkých kútov vyhnali. Pozrimeže len do stredného veku: kde sa tam rozvíjala a kde sa zachovávala sloboda, keď nie v mestách? Ak teda ju chceme napomôcť, dajme mestám politické práva tým viac, že ich ony mali a len po nepravde o ne prišli. Ale sa hovorí, že u nás slobody dosť, na to ale odpovedám, že áno, bolo jej dosť, a až mnoho zemianskej, ale opravdivej ľudskej veľmi málo. Všetko naše usporiadanie o tom svedčí. Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal. Politické práva miest ja i z tej pohnútky ďalej zastávam, že s politickými právami sú i meštianske práva a prisluhovania spravodlivosti v tuhom spojení. Kto tamtie má, má i znamenitejšie meštianske práva a inakšie sa mu ako druhému spravodlivosť prisluhuje. Dokazuje to celý beh nášho pravodavstva a prisluhovania spravodlivosti i z tohoto teda ohľadu žiadam, aby sa politické práva rozšírili a tým, ktorí ich už mali, navrátili.
    (Slov. nár. noviny, č. 238, 23. novembra 1847.)

    OdpovedaťOdstrániť
  147. Reč Ľ. Štúra na uhorskom sneme
    13. marca 1848

    olitické zničenie nikto si nepraje a vskutku malomyseľný človek by bol ten, kto by sa tomuto neoprel. Prirodzená vec teda je, že my všetci, ktorí tieto menšie slobodné mestá predstavujeme, ktoré sa podľa nárady snemovnej z práva politického vytvárajú, proti nej povstávame. Sl. stavy! Ja vonkoncom nemyslím, že by tieto menšie mestá boli ten osud zaslúžili, ktorý sa na ne uvaľuje; bo pozrime len na tú minulosť našu a vidíme, že mestá tieto veľmi vážny vtok mali na naše záležitosti krajinské. Na mestá tieto opierajúc sa, Matúš Trenčiansky mohutne sa oprel cudziemu vtoku na naše záležitosti krajinské, v týchto mestách našli podporu aj tí, ktorí za slobodu svedomia zbroj pozdvihli, v týchto mestách v minulých stoletiach zriadilo sa mnoho škôl, gymnázií a lýceí, tieto mestá aj z ohľadu majetnosti na znamenitom stupni stáli, keď ešte Poľsko bolo nerozdelené, s ktorým viedli značné kupectvo. Zo všetkých týchto okolností zavierať sa teda musí, že mestá tieto neboli bez znamenitého vtoku na záležitosti naše krajinské a tak už len aj z historického stanoviska vec uvažujúc, zavieram, že by vec nespravodlivá bola ich z politického snemovného práva vylúčiť. Politický život, sl. stavy a rady, všetko obživuje, ako slnko rastliny zemské, tam, kde sa toto udiali, nasleduje chladeň, zima a mrákota; nechže neodsudzujú sl. stavy a rady menšie mestá na túto politickú zimu. Ani neverím, že by už bol čas dakomu politické práva teraz odberať, verím ale, že čas prišiel tieto vždy viac a viac rozširovať. Kto by aj sedel potom, keď by sa menším mestám snemovné práva odobrali, v tomto zhromaždení? Výlučne len osobného zemianstva a bohatšieho meštianstva predstavovatelia, takrečené ale nižšie vrstvy ľudu, ktorých je tak mnoho, boli by bez všetkého zástupníctva. A toto by naozaj zle v terajších okolnostiach pre vlasť našu i škodné bolo. Angličania múdro urobili, že takrečeným grófstvam odobrali politické práva, lebo pod týchto zásterou len jednotlivci práva užívali, sebe k dobrému, na škodu obecnosti, tým ale nech sa politické práva neodberajú, ktorí práve na to sú povolaní k obecnému dobrému ich užívať. Neľúbim sa ja odvolávať na historické práva, bo verím, že tomu, kto silu ukáže, i právo dá sa, ale skutočné právo toto nižších miest je nie bez základu, a najmä v terajších okolnostiach istotne sa k obecnému dobrému rozvije. Ani sa nebojím toho návrhu, že by sa tieto mestá v odvislosti utrimovali, bo kde sa iskra slobody zachytí, tam sa ona istotne ďalej rozvije. Zo všetkých týchto dôvodov žiadam, aby sa menším slobodným kráľovským mestám politické práva naspäť vrátili a keby sa im každému po jednom hlase nedalo, žiadam aspoň to, aby sa im všetkým spolu dali hlasy na sneme v takom pomere, v akom sa väčším mestám udelia.

    OdpovedaťOdstrániť
  148. https://www.youtube.com/watch?v=kNlTqfuI2ss

    OdpovedaťOdstrániť
  149. Návrat do Uhorska znamenal pre Štúra začiatok nového boja o udržanie národných práv. Radikálne zákroky uhorských úradníkov a policajtov boli namierené proti snahám zvyšovať vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nemaďarských národov. Situáciu sťažovalo aj zvolenie grófa Karola Zaya za generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi a. v., ktorý podporoval myšlienku jediného a jednotného národa v Uhorsku – maďarského národa. Zay Štúra osobne poznal a spočiatku prejavoval voči nemu sympatie, pretože si vážil jeho vzdelanosť a nadanie. Neúspešne písomne i ústne vyzýval Štúra k spolupráci pre maďarské záujmy, pretože v nich videl perspektívu pre budúcnosť krajiny.

    OdpovedaťOdstrániť
  150. človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomostí historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koži otrockých.

    OdpovedaťOdstrániť
  151. "Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality."

    OdpovedaťOdstrániť
  152. Pre Slovákov nemenej významná bola reč, ktorú Ľudovít Štúr predniesol 18. januára 1848, keď s prijímal zákon, ktorým sa „maďarská reč z povinnosti vyučovať má“, čo znamenalo zavedenie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka na všetkých školách v Uhorsku.

    OdpovedaťOdstrániť
  153. Zákon, ktorý určil na národných školách za vyučovací jazyk maďarčinu, snem schválil. Vrátiť tam späť slovenčinu bola ťažká úloha a na svoje naplnenie čakal dlhé roky.

    OdpovedaťOdstrániť
  154. Ľudovít Štúr vo svojich smelých vystúpeniach na sneme brojil proti prijatiu jednoznačne pomaďarčovacieho zákona nemaďarských národností v Uhorsku. Zákaz používania nášho materinského jazyka aj na najnižších školách spájal s pojmom slobody: „Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá.“ 

    OdpovedaťOdstrániť
  155. Ľudovíta Štúra (1815 – 1856) charakterizujú vedecké, odborné a lexikografické diela ako čelného prominenta slovenskej národnej histórie, hlavnú postavu nášho národného hnutia i slovanských koncepcií polovice 19. storočia, ale i schopného politika, jazykovedca, spisovateľa, novinára a publicistu. Mnohý ho pritom považujú za najväčšieho Slováka predminulého storočia. Z tejto výšky ľudského i mysliteľského poznania k nám doliehajú jeho slová: „Náš cieľ je zachovať nás. Najprv musíme slúžiť sebe, potom iným.“ 

    OdpovedaťOdstrániť
  156. V roku 1843 sa Ľudovít Štúr primárne angažoval na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Strednú slovenčinu vyhlásili za spisovný jazyk roku 1844 na zasadnutí spolku Tatrín, pri zrode ktorého stál. Pre teoretické základy spisovnej slovenčiny znamenajú veľký prínos jeho jazykovedné diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej.

    OdpovedaťOdstrániť
  157. 1848-1849-sa utiahol do Modry kde potom v roku 1856 zomrel

    OdpovedaťOdstrániť
  158. Otvorte svoje dlho stiesnene srdcia , slovania naberte s božou pomocou odvahy k činom
    Zuzana Zifčáková

    OdpovedaťOdstrániť
  159. V školskom roku 1836/1837 sa na základe ustanovenia dištriktuálneho konventu stal Ľudovít Štúr nehonorovaným námestníkom prof. Palkoviča na lýceu.

    OdpovedaťOdstrániť
  160. Slovan nosí všetko v srdci a v duší a dokáže to aj vyjadriť , spravodlivom živote
    Zuzana Zifčáková

    OdpovedaťOdstrániť
  161. Začiatkom roka 1843 oboznámil Ľudovít svojich blízkych priateľov s myšlienkou spojiť katolícky aj evanjelický prúd Slovákov na báze jednotného spisovného jazyka.
    Jankovič 3.B

    OdpovedaťOdstrániť
  162. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľ. Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy.

    OdpovedaťOdstrániť
  163. Ešte ako študent uverejnil cyklus básní v češtine Dunky večerní

    OdpovedaťOdstrániť
  164. V septembri roku 1848 pôsobil Štúr ako podpredseda slovenskej národnej rady, ktorá sa konštituovala vo Viedni a organizovala povstanie proti uhorskej vláde.

    OdpovedaťOdstrániť
  165. Na podnet Ľudovíta Štúra boli vypracované v máji 1848 Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté na celonárodnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši. Požadovali uplatnenie slovenčiny v školách a na úradoch a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska.

    OdpovedaťOdstrániť
  166. Od roku 1845 vydával Ľudovít Štúr slovenské národné noviny s literárnou prílohou.

    OdpovedaťOdstrániť
  167. Národ môžeme vychovať ku všetkému, čo je nám sväté, iba vo vlastnom materinskom jazyku. (Ľ. Štúr)

    OdpovedaťOdstrániť
  168. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná;
    národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých. (Ľ. Štúr)

    OdpovedaťOdstrániť