Rozvoj dramatickej tvorby v medzivojnovom období

Medzivojnové obdobie v dráme (1914-1945) 
Nastáva rozvoj dramatickej tvorby, ktorý súvisí so vznikom divadiel.
a/ Slovenské národné divadlo v Bratislave (1920)
Do skončenia 2.svetovej vojny na Slovensku účinkovali 4 stále divadelné scény:
b/ v Košiciach (Štátne divadlo Košice )
c/ v Nitre ( Divadlo Andreja Bagara)
d/ v Martine (Divadlo Slovenského národného povstania)
Ďalšie divadlá  v súčasnosti sú:
e/ v Trnave (Divadlo Jána Palárika )
f/ v Prešove (Divadlo Jonáša Záborského )
g/ v Banskej Bystrici a vo Zvolene (Divadlo Jozefa Gregora Tajovského).
Tvorba autorov medzivojnového obdobia je ovplyvnená expresionizmom - kontrasty postáv, výrazné slová a časti, zamerané na psychiku a vnútro postáv

Významní autori medzivojnového obdobia sú Ivan Stodola a Július Barč-Ivan .


IVAN STODOLA (1888-1977)


Bol nielen významný slovenský dramatik, ale aj obetavý lekár, ktorý svoj život zasvätil boju proti tuberkulóze.
Svojou tvorbou preklenul dlhé obdobie - začínal v rokoch prvej Česko-Slovenskej republiky, písal počas vojny a pokračoval  aj v čase socializmu.

Životné osudy
Spätosť s mestom Piešťany – žil tu na sklonku života 23 rokov. Busta na panelovom dome na Námestí SNP ho pripomína.

Tvorba:
Pomocou humoru a satiry poukazoval na chyby v spoločnosti.
A/ satirické veselohry, ktoré sa kriticky zaoberajú problematikou fungovania / nefungovania spoločenského života, politických inštitúcií a spolkov v tom čase:
Náš pán minister,
Čaj u pána senátora,
Keď jubilant plače
Jožko Púčik a jeho kariéra – pozri film https://www.youtube.com/watch?v=dnL5htnsRik&t=2089s
                                               a napíš si obsah literárneho diela.

Autor využíva charakteristiku menom
Postava
Jej charakteristika
Púčik
rozvíjajúci sa, začínajúci svoju kariéru, maličký v prívomociach
Rohatý
Čert, pokušiteľ, robí zle, nevie, čo od dobrej vôle...
Pokorná
Bez reptania prijíma osud
Adam
Prvý človek, ktorý povie pravdu
spolok Humanitas
Ľudskosť , ochrana ľudskosti, práva (názov je ironický)
spolok Benevolencia
Ľahostajnosť k porušovaniu zákona

B/ historické hry:
Kráľ Svätopluk – obdobie Veľkej Mravy
Marína Havranová  - revolučné roky 1848/49
Básnik a smrť – Slovenské národné povstanie

C/ tragédia  - Bačova žena
  
       Pozrite si filmové spracovanie diela Bačova žena a doplňte informácie do PL  https://www.youtube.com/watch?v=HyjY7KUgq_E&t=3s





  

1.   

Tragédia v 3 dejstvác

1. dejstvo: pekne uprataná dedinská izba
2.    dejstvo: veľká chladná miestnosť v kaštieli
3.    dejstvo: salaš v horách
Osoby: muži: bača Michal, Ondrej Muranica, valasi,... 
Ženy: Eva Muranicová, jej svokra – Ondrejova mama , deti Ondrík a Miško,
Odohráva sa v čase hospodárskej krízy na slovenskom vidieku – v Demänovskej doline
Námet: Žena medzi dvomi mužmi. Dielo však nie je iba drámou ženy medzi dvomi mužmi, ale je predovšetkým drámou hlbokej materinskej lásky.
Romantický prvok: Neuhasiteľná láska dvoch mužov k jednej žene, ktorú každý z nich právom považoval za svoju manželku.
Konflikt: Zdanlivo jednoduchý – psychologický a mravný, ale autor ho motivuje ako konflikt sociálny  – zapríčinila ho bieda, vysťahovalectvo a napokon bohatstvo, ktoré Ondreja robí násilníckym a neústupčivým.
Autor v diele vyzdvihol nesmiernu silu materinskej lásky
a/ Eva – hlavná hrdinka nemá silu zriecť sa jedného zo svojich detí. Keď nemôže presvedčiť ani jedného z mužov „majúcich na ňu právo“, že ako matka sa chce starať o obidve svoje deti, dobrovoľne odchádza zo sveta. Lúči sa s oboma mužmi slovami: „Milujte mi moje deťúrence. – Teraz ma už obidvaja máte!“
b/ materinská láska Ondrejovej matky je iná, tvrdohlavá a vytrvalá – neverí, že jej syn v bani zahynul, hoci bol vyhlásený za mŕtveho, lebo ho nenašli a verí, že sa jej vráti.
Dielo robí účinným: pekná slovenská ľudová reč, autorova znalosť dedinského prostredia, bačovského remesla, života v kaštieli i na salaši.

Dej:
Eva žije so svojím druhým mužom bačom Michalom a dvoma deťmi - Ondríkom a Miškom – z prvého a druhého manželstva.
Jej prvého manžela Ondreja údajne zabilo v americkej bani. Len Ondrejova matka tomu nechce veriť a neustále robí Eve výčitky, že sa znova vydala. Ondrej sa po dlhom čase naozaj vracia z Ameriky. Pri banskom nešťastí stratil pamäť a nemohol si spomenúť, odkiaľ pochádza. Spomenul si po dlhšej dobe po vlakovom nešťastí. Medzitým zbohatol, takže po návrate si kupuje celé panstvo, na ktorom pracoval ako bača kedysi on sám a kde sú teraz zamestnaní aj Eva  Michalom. Kúpený majetok prepisuje na Evu a Miša odtiaľ vyháňa – posiela ho do Ameriky.
Eva sa dostáva do ťažko riešiteľnej situácie: prechováva city k obidvom mužom, ale nechce sa vzdať svojho druhého manžela, ktorého si zobrala až po domnelej smrti prvého, neprekročiac zákony. Hlavne nechce stratiť svoje dve deti. Konflikt sa vyostrí natoľko, že obaja chlapi, keď sa stretnú na salaši v lese, začnú proti sebe bojovať na život a na smrť. Eva, ktorá to vidí, spácha samovraždu. Dej je zasadený do neosídleného prostredia, ktoré má svoju tajuplnosť aj drsnosť. Život bačov v úzkom styku s panenskou prírodou robí z nich priamočiarych ľudí. Bačova žena Eva sa dostáva nie vlastnou vinou do neriešiteľnej situácie, cez ktorú sa jej čistá morálka nemôže preniesť. Zo svojho položenia nachádza východisko iba vo vlastnej smrti. Sily nepriaznivého osudu pripravia ústredným postavám tragický koniec.


Július Barč-Ivan – Matka

 1.      Pozri si filmové spracovanie diela Matka 

2.      Napíš charakteristiky hlavných postáv - matka, Jano, Paľo.
Matka je vdova, ktorej muža zabilo pri výbuchu plynu v bani. Má dar – vidiny, vidí dopredu, čo sa stane - nešťastie v bani, návrat Paľa z Ameriky i dary, ktoré prinesie a nakoniec ruku s nožom.. Uvedomuje si svoju neschopnosť zmeniť to, čo bolo dané. Nechce prijať osud, búri sa proti tomu, čo videla. Verí tomu, že syn Jano je celý ako otec a druhý syn – Paľo je po nej. Kvôli tomu vychováva Paľa tak, aby Janovi vo všetkom ustupoval. Obidvoch synov má rovnako rada. Chce, aby Paľo radšej odišiel z domu. Chce zabrániť konfliktu, nechce prísť o svojich synov. Svoj majetok odkáže Janovi, ani to však nestačí. Zámerne sa obetuje, postaví sa medzi Paľa a rozbesneného Janovi.
Miluje jedného syna tak veľmi, že nechce, aby zomrel, a druhého natoľko, že nechce, aby z neho bol vrah. Je skromná, pokorná a veľmi pobožná. Ľudia v dedine ju nechápu, kvôli jej darom.

Jano je synom Anny Pavlíčkovej. Je straší brat Paľa. K bratovi sa vždy správal nepriateľsky. Zdalo sa mu, že matka má rada iba Paľa. Je závistlivý, zúrivý, nešťastný, nedokáže ovládať žiarlivosť na mladšieho brata. Závidí Paľovi pekné a hlavne bohaté dievča. Vlastnosti zdedil po otcovi. Je mocný, tvrdý a násilnícky. Kvôli jeho výbušnosti a zlým vlastnostiam nemá kamarátov. Vyštval brata z domu, aby si mohol privlastniť jeho podiel z dedičstva. Dal mu smiešnu sumu na cestu do Ameriky. Vie, že zdedí po matke majetok, ale stále túži mať práve Paľovu snúbenicu. Nezastaví ho nič, až matkina nešťastná smrť. Až vtedy pochopí, že zlo si bude vyčítať do konca života.

Paľo je mladší syn Anny Pavlíčkovej. Vlastnosti má ako jeho matka. Je pokojný, poslušný a pracovitý. Matka ho vychováva tak, aby bratovi vo všetkom ustupoval. Myslí si, že ho matka nemá rada, pretože ho posiela preč. Pracuje v Amerike, v bani, no po 4 rokoch sa vracia, pretože sa mu nedarilo. Vráti sa bez peňazí, a preto ho brat nemôže zniesť v dome. Vrátil sa aj kvôli svojmu dievčaťu – Katke, s ktorou si dali sľub. Nerozumie, prečo ho matka vyháňa z domu. Pochopí to až po jej smrti. Preberá matkinu úlohu ochrancu a vinu za jej smrť chce zobrať na seba. Cíti, že sa obetovala kvôli nemu.

3.      Zdôvodni, prečo matka zhasla svetlo v ukážke.
Matka mala osudovú vidinu, vo sne vidí ruku s nožom. Nevedela presne, čo to znamená, ale vedela, že sa to týka jej synov. Hľadá „cestu“ z danej situácie. Našla riešenie - zhasne svetlo a obetuje svoj život namiesto Paľovho - v tme vlastným telom chráni Paľa.

4.      Odpovedz na Janovu repliku (zvýraznená časť ukážky) a vysvetli mu, prečo matka zvolila radšej smrť.
Obetovala sa, lebo chcela zabrániť bratovražde - nemohla dopustiť aby brat zabil brata. Nedokázala by žiť s vedomím, že jeden syn je mŕtvy a s pocitom, že nemôže odpustiť druhému, lebo je jeho vrahom. Jano ľutuje svoj čin – trpí, cíti, že jeho nenávisť sa obrátila proti nemu.

5.      Doplň postavu:


Matka
Anna Pavlíčková

Jano
Vdova
Paľo
Výbušný
Má vidiny – prorocké sny
pokojný, ústupčivý
vzdorovitý
- nešťastie v bani
pracovitý
vlastnosti - ako otec
- návrat Paľa z Ameriky
vlastnosti - ako mama
žiarli na brata
- dary, ktoré prinesie
myslí si, že ho mama nemá rada, lebo ho posiela preč
pracuje v bani
- ruka s nožom
pracuje v Amerike
omylom zabije matku
Hľadá cestu – riešenie - obetuje sa, aby zabránila bratovražde
pochopí svoj omyl po smrti matky

6.                  Napíš 3 konkrétne znaky expresionizmu v diele Matka
a/ Autor sa zameriava na vnútro postáv, ich city a pocity
-           matkine pocity úzkosti a strachu;
-          Paľov pocit, že ho mama nemá rada a vyháňa ho z domu
-          Janova žiarlivosť a hnev
b/ Postavy sú výrazne kontrastné
-          Paľo je mierny, poslušný; Jano je naopak výbušný, agresívny
-          Matka – jej prorocké vidiny a neschopnosť zmeniť to
c/ Výrazné časti a slová
-          matka obetuje svoj život za syna
-          Paľo do poslednej chvíle nerozumie matkinmu správaniu – prečo ho vyháňa z domu.
-          Jano je nešťastný a nevie si pomôcť.

7.                  Urč slovné druhy a ich gramatické kategórie v podčiarknutej vete v ukážke.
tak – príslovka spôsobu aj ukazovacie zámeno (KSSJ uvádza:  zám. ukaz. príslov)
ťa – kratší tvar osobného zámena ty, základné, 2. osoba, bezrodové, singulár, Akuzatív
milovali – sloveso, 3. osoba, plurál, minulý čas, oznamovací spôsob, činný rod, nedokonavý vid
že – podraďovacia spojka
život – podstatné meno, všeobecné, abstraktné, mužský rod, singulár, Akuzatív, dub
dali – sloveso, 3. osoba, singulár, minulý čas, oznamovací spôsob, činný rod, dokonavý vid
za – predložka, prvotná, Akuzatív
teba – dlhší tvar osobného zámena ty, základné, 2. osoba, bezrodové, singulár, Akuzatív

Dejstvo III.
Výstup 5.

Jano:    A svadba kedyže bude? Či nebude?
Paľo:   Bude. O tri týždne.
Jano:    Akosi sa náhlite. A to si nás už teraz prišiel volať? Či nás nechceš volať?
Paľo:   Zavolám vďačne.
Jano:    Keď budú tam cudzí, môže byť tam i brat i mať. A po svadbe koľkože dá starý Tomko prepísať na teba? Päť – šesť jutár?
Paľo:   Neviem. Nestarám sa o to.
Jano:    Ty sa len o Katku staráš, čo?  Len o ňu. Pekné dievča. A šikovne si ju dostal. Nik           nevedel, že sliediš za ňou, že potajomky sa schádzavate, že žobrák sa strojí byť   pánom. Šikovne si to robil. Ani ja som nevedel o ničom. A zo mňa si ešte nik nespravil blázna. Nik. Počúvaš? Či si vtedy myslel na to /doteraz hovoril ticho, zdanlivo pokojne, ale teraz vyskočí a vytiahne nôž/, že za to mi raz dušu dáš? /Paľo tiež vyskočí. Na chvíľu ich osvieti reflektor. Opakuje sa obraz z piateho výstupu          druhého dejstva.
Matka: / Vie, že to je osudné slovo. Zhasí lampu. /
Jano:    Zhasili? Nech! / Odkopne stoličku. / Ja ho nájdem! / Počuť iba kroky. /
Matka: / výkrik / Tu je, tu v kúte...
Jano:    Už ťa mám. / Telo padá. / Jedna ti je dosť? /Zohne sa. / Kriste! Kto je to? Kto tu leží?
Paľo:   Mať si zabil.
Jano:    Ako... Ako sa sem dostali... Nie! Teba som musel!
Paľo:   / Zapáli lampu. Bratia sa dívajú na seba. /
Jano:    /Urobí krok, ale uvedomí si naraz, čo vykonal: / Oni... Ich som... Nie. Nezabil som ich.    Nie... Len raz som udrel... /Zdvihne ju a nesie. Položí na posteľ. / Mama, bolí... Ja som          ich nechcel... Nechcel som... Mama, počujú... Prečo nevravia? Nechcú ku mne... 
Paľo:   /kľakne si pred posteľ/ Mamka, mamka.
Jano:    Nehovoria... Na Hute je doktor...
Paľo:   /Padne na posteľ./
Jano:    Umreli? Umreli... Nie... Veď som len raz... /Odbehne so šialeným revom a vráti sa./ Mamka, /skloní sa k nej/ len slovo. Len jedno slovo. Že sa nehnevajú, že odpustia. Kriste! Nemôžu tak odísť! Koľko tu krvi... Celá posteľ samá krv... Ale prečo? Ja som
            ich nechcel! /Zatrasie Paľom./ Tvoju ruku som chytil... Teba som chcel... Teba...           
Paľo:   Mamka, to bola tá cesta? A ja som myslel, že preto skríkli na Jana, lebo chceli, aby ma zabil. Preto som neušiel, lebo som čakal, kým udrie, zaťal zuby a nepohol sa, ani keď priskočil ku mne. Ale oni sa hodili na mňa. Len vtedy som vedel, čo chcú, keď im preklal srdce.
Jano:    Srdce... Prekliata ruka... Prekliaty nôž! Kriste! Ako to mohli urobiť. Hodili sa na teba. A vedeli čo ich čaká. Tak ťa milovali, že život dali za teba. Len ako to mohli chcieť, aby ich syn zabil? Ako ma mohli tak nenávidieť, že z mojej ruky prijali smrť. To nech mi povedia ešte! /Blíži sa k posteli./
Paľo:   Choď odtiaľ! Nemáš tu miesta!
Jano:    /ticho/ Moja mať... Umreli a kto mi teraz povie, kto mi teraz povie, prečo to chceli...



Porovnanie diel Detvan a Hájnikova žena

 
Názov
Detvan
Hájnikova žena
autor
Andrej Sládkovič
Pavol Országh Hviezdoslav
Literárne obdobie / smer
romantizmus
realizmus
literárny útvar
Lyricko-epická skladba
Lyricko-epická skladba
Lyrické časti v diele
Opisy prírody
Opisy detvianskeho kroja
Opisy hier, remesla
Ľudové piesne
Úvahy o vlastnom národe
Opisy prírody
Opisy oravského kroja
Opisy kaštieľa i chalupy
Ľudové piesne – ľúbostné, maliniarok, poľovníkov
Úvahy o živote, o šťastí
Epická časť / stručne dej
Zrod Martina, zabitie sokola. Zbojníci zajmú Elenu a Martin sa dozvedá, že sokol patril kráľovi
Martin zabil zbojníka, oslobodil Elenu. Kráľ Matej ide na jarmok – chce vidieť ako žije prostý ľud. Martin sa prizná, že zabil jeho sokola, kráľovi sa zapáči odvahou, zodpovednosťou a čestnosťou, odpustí mu a obdaruje ho koňom. Elena v noci čaká na Martina, ale príde vojak (kráľ). Chce, aby mu Elena zaspievala (dáva jej zlatý prsteň), zvádza ju. Odmieta ho, je verná Martinovi. Martina zverbujú (do čierneho pluku kráľa Mateja) Chce si ponechať valašku, fujaru, ľudový odev (opasok), vrkoče a Elenu

Po smrti otca sa Michal požiadal pána Villániho o miesto po otcovi – dostal ho. Mladí Čajkovci idú do kostola – Hanka rozpráva mužovi zlý sen. V kostole prvýkrát vidí Hanku Artuš. Michal si plní povinnosti a Hanka zostala sama. Perie na potoku. Prichádza Artuš, zvádza ju, ona odmieta jeho dvorenie. Hanka sa Michalovi chce požalovať, ale nechce aby sa hneval. Artuš vyzval listom Michala, aby pripravil poľovačku. Artuš vyzval Michala, aby sa vydal za jeleňom a sám sa zakráda do hájovne. Hanka sa bráni, zabije Artuša. Michal vycíti, že niečo nie je v poriadku a ponáhľa do hájovne. Nájde Hanu omdletú a prinúti ju prisahať, že nevyzradí, kto zabil pána. Na druhý deň sa ide oznámiť súdu. Hanka sa vrátila k rodičom. Otec jej vyčítal, že si vzala vraha, matka sa trápila, až napokon zomrela. Hana sa pomiatla, chodila po kraji. Michal chráni svoju ženu a stále tvrdí, že on zabil Artuša. Do súdnej siene vstúpi pomätená žena.  Hnevá sa na Michala, že mu prisahala a sama sa prizná. Súd oboch pustí. Michal po búrke sa túlal po hore a zistil, že rieka strhla most. Počul, že po ceste ide kočiar. Bežal za ním a zastavil ho. V koči sedel starý pán Villáni s dcérou. Michal za odmenu, že ich zachránil chcel iba odpustenie a službu v hájovni. Po návrate do hájovne sa Hanka vyliečila.
Kompozícia (aj názvy spevov)
          5 spevov –   Martin
Družina
              Slatinský jarmok  
   Vohľady
 Lapačka
Pozdrav + 15 spevov + Zbohom
Miesto deja
Podpoľanie - Detva
Orava
Postavy z ľudu a ich vlastnosti
Martin – čestný, odvážny, hrdý. Ctí si autority i tradície
Elena – verná, pracovitá
Michal – pracovitý, čestný, obetavý
Hanka – pracovitá, verná, hrdá
Postavy šľachticov a ich vlastnosti
Kráľ Matej Korvín – spravodlivý, zaujíma sa o život svojho ľudu, odpustí Martinovi
Zeman Artuš Viláni – namyslený, povýšenecký, nepracuje, žije v kaštieli, organizuje poľovačky, nerešpektuje odmietnutie Hanky 
Vykreslenie postáv
idealizovane
realisticky
Zápletka / konflikt
Martin zabil kráľovho sokola
Hanka v sebaobrane zabila Artuša Vilániho
Priznanie koho a 
k čomu
  1. Martin k zabitiu sokola
  2.   Martin k zabitiu zbojníka, keď chránil Elenu
  1. Michal – k zabitiu jeleňa
  2. Michal k zabitiu Artuša, aby ochránil Hanku, hoci to neurobil.
  3. Hanka na súde k zabitiu Artuša
Ako muž chráni svoju ženu
Bije sa so zbojníkmi – jedného zabije
Michal zoberie vinu na seba.
Rozuzlenie / záver
Zmierlivý – kráľovi sa páči Martinova úprimnosť a obdarí ho koňom i kantárom.
Kráľ chce takého čestného človeka do svojho čierneho pluku a dovolí mu ponechať si znaky národnej identity – kroj, vrkoče, Elenu, valašku a fujaru.
Pomätená Hanka sa v súdnej sieni prizná; nikoho neodsúdia, lebo „spor Boh rozsúdil...“
Starý pán Viláni Michalovi odpustí, lebo zachránil život jeho a jeho dcéry – Michal a Hanka sa vrátia do hájovne a Hanka sa vylieči
Prozódia
Sylabotonická i sylabická
Sylabotonická
Lexika, zvláštnosť v jazyku
Množstvo umeleckých výrazových prostriedkov – trópy i figúry;
Nárečové slová;

Veršové presahy
Množstvo umeleckých výrazových prostriedkov
Frazeologizmy a ich parafrázovanie;
Nárečové slová
tzv. hviezdoslavizmy (vlastné Hviezdoslavom vytvorené slová)
Úloha prírody
Je romantizujúci prvok v diele (krásne obrazy prírody)
Naznačuje udalosti (napr. čerňava nad horami Michalovi naznačuje, že sa doma deje niečo zlé;
Pozdrav – naznačuje konflikt)
Zvieratá – ich úloha a symbolika
Sokol (dravec, kráľov majetok)
zajac (nevinný, plachý)
Jastrab = zbojník
Holubica = Elena
Jeleň (ušľachtilý, majetok pána)
Jastrab = Artuš (berie si, čo mu nepatrí)