Expresionizmus

Slovenská medzivojnová próza

Smery v slovenskej medzivojnovej próze:  A.  Naturizmus (lyrizovaná próza)

                                                                        B. Expresionizmus

                                                                        C.  Realizmus a socialistický realizmus

Expresionizmus

 z francúzskeho slova expression = výraz.

• Prvé diela vystavené pod  názvom „Expressionisme” sa objavili v Paríži už v roku 1901.
• Prejavil sa nielen v literatúre, ale aj napr. vo výtvarnom umení, dramatickom umení.
• Termín expresionizmus pochádza od H. Waldena, vydavateľa berlínskeho časopisu Der Sturm, ktorý ním označil všetky moderné umelecké smery.

Edward Munch
Výkrik

Na obraze vidíme základné znaky expresionizmu:

1/ zachytenie pocitov, citov,

úzkosti, strachu

vnútro človeka

2/ kontrasty

postáv

skutkov

3/ výrazné (pôsobivé)

časti a slová

Témy v expresionistických dielach:

• Témy sú veľmi ťaživé – smrť, hrozba smrti, ohrozenie, bieda, chudoba, vojna.
• Diela expresionizmu sú výrazne subjektívne.
• Expresionizmus vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je vo svete bezmocný, stratený.
• Zobrazuje to, čo sa deje v rozorvanom vnútri postavy.
• Autori detailne zobrazujú skutočnosť, zveličujú najmä najodpudivejšie scény a zážitky.
• Pohľad autorov na svet a život je pesimistický, kritický, skeptický.
• Diela sú výrazne postavené na rozpore medzi snom a skutočnosťou, medzi túžbou a realitou.

Postavy v expresionistických dielach:

• Túžia po harmónii, láske, po lepšom, krajšom živote.
• Sú výrazne kontrastné – jedna postava je napr. výrazne negatívne, iná výrazne pozitívna.
• Ocitajú  sa v nekaždodenných situáciách – napr. nezvyčajný osud, nezvyčajná smrť, ťažká smrť,...)
• Sú často netradičné a zvláštne.
• Konajú veľmi emocionálne – sú impulzívne – rýchlo sa nahnevajú - hnev je výrazný,.
• Detailný pohľad na psychiku postáv – dominujú pocity úzkosti, prázdnoty, bolesti, bezmocnosti, beznádeje.

V slovenskej literatúre ho nachádzame po prvej svetovej vojne v prózach Jozefa Cígera Hronského, Ivana Horvátha, Jána Hrušovského, Mila Urbana, Gejzu Vámoša ...

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

  

1.      Kde sa odohráva dej?             Heľpa – Horehronie - dedina

2.      Ktoré roky zachytáva?            1900 – 1930 (prvá nemúdra tridsiatka života)

3.      Čo symbolizuje priezvisko hlavného hrdinu /názov románu?            Drobný, bezvýznamný človek – jeden z milióna obyčajných ľudí, ktorý nikoho nezaujíma.

4.      Akým iným slovným spojením je vyjadrený tento jav?         Človek- milión

5.      Aký druh románu je Jozef Mak?        Expresionistický, fatalistický, realistický sociálno-psychologický,

6.      Napíš synonymum k slovu fatalita     osudovosť

7.      Ako sa prejavuje fatalita v románe?   Ťažký život, utrpenie + problémy, ktoré súvisia s vyjadrením citov a pocitov.

8.      Čo dostal a čo nedostal J. Mak do vienka? Ukrižované ruky  a nedostal k nim ústa.

9.      Čo symbolizujú ukrižované ruky?      Utrpenie.

10.  Čo naznačuje to, že nedostal ústa?     Nevedel povedať, čo cíti, myslí, chce...

11.  Prečo mal Jozef rád svojho brata Jana?  Staral sa o neho a rozprával mu rozprávky (ale ho aj bil).

12.  Ako Jano neskôr nazýval Joža?          Darmožráč

13.  Prečo Jožo s mamou bývali u Meľošovcov?              Zhorel im dom pri požiari v dedine.

14.  Kedy sa rozhodol stavať dom?          Keď zomrela Jožova krstná mama Meľošová.

15.  Prečo sa do domu nenasťahoval?       Odišiel na vojnu.

16.   V ktorej vojne bojoval Jozef Mak?    1. svetová – južný front.

17.  Prečo mu nepísala na vojnu Maruša?              Vydala sa za Jana.

18.  Kde býval Jano s Marušou po svadbe?          V Jožovom dome.

19.  V čom a ako sa Maruša zmenila?             Pije, nestará sa o deti, zanedbaná, často opitá.

20.  Ako sa Jano správal k Maruši?            Bil ju a ponižoval ju.

21.  Čo zistí o Janovi a jeho správaní sa v lese?       Je priateľský, zábavný, chlapi si ho vážia.

22.  Koho si zobral za manželku Jožo?                  Julu

23.  Prečo si ju Jožo zobral?             Z pragmatického hľadiska – dvom je v živote ľahšie a spájalo ich, že boli odsudzovaní dedinou (ona telesne postihnutá, on nemanželský).

24.  Ako sa s ňou spriatelil?           Keď pomáhala Maruši s deťmi.       

25.  Ako sa k ich vzťahu stavali sestry July?           Nechceli, aby si ho zobrala

26.  Čo povedali sestry Jule o sobáši a vzťahu s Jožom?        Aj tak ťa bude nenávidieť

27.  Prečo sa Juliným sestrám nepáči sobáš s Jožom?           Nebude im mať kto pomáhať

28.  Čím sa Jula po sobáši trápi?           Že ju nemá rád a podvádza ju.

29.  Kedy sa Jožo odpúta od Maruše?             Keď Maruša sľúbi Julu dedinskému bláznovi.

30.  Prečo Jula nepovedala Jožovi, že čaká druhé dieťa?   Nechcela ho trápiť a pridávať mu starosti

31.  Odkiaľ sa Jožo dozvie o tehotenstve svojej ženy?         Od chlapov v lese.

32.  Ako Marušin život skončí?                Napitá spadla do kotla na vyváranie bielizne.

33.  Kam Jano chce odísť?                        Do Ameriky

34.  Čo pred svojím odchodom Jano urobí?         Predá „svoju“ polovicu domu

35.  Ako sa Jožov vzťah k Jule zmení po narodení druhého syna?      Nájde si k nej cestu a uvedomí si, že ju má rád.

36.  Čo Jula krátko pred smrťou zistí o vzťahu Joža k nej?     Že ju ľúbil, hoci jej to nepovedal.

37.  Prečo prosí Joža o odpustenie?   Keby bola vedela, že ju mal rád, bola by o život bojovala.

38.  Koľko krát sa vyskytuje v románe inovať?  7

39.  Čo symbolizuje inovať v románe?         Smrť

40.  Vysvetli myšlienku: „ Trp, Jozef Mak! Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“       Povzbudzuje hrdinu do ďalšieho boja so životom, aj keď ho v ňom čaká iba utrpenie. Naznačuje, že ďalší život bude rovnako ťažký.

Expresionistické prvky v diele Jozef Mak 

A/ výrazné časti – Maruša stratí krásu, opíja sa zvádza ženatého Joža, opitá umiera

B/ postavy málo rozprávajú, silný cit ich zadúša natoľko, že nemôžu vysloviť svoje pocity

C/ lyrizované pasáže napr. opis inovati

D/  rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa postave, hovorí za ňu lebo Jožo nedostal ústa- to znamená všetko sa odráža  v jeho vnútri

E/ postavy komunikujú v náznakoch, nepovedia čo cítia, konajú inštinktívne ( pudovo ), často prežívajú protikladné pocity (Jožo – hnusí sa mu Maruša a predsa za ňou ide)

F/ zameriava sa na duševný stav postáv a skutky,  ktoré súvisia s psychikou

G/ protiklady – kontrasty

1/ Kontrasty na postavách- Jozef má proti pól Jána a Maruša       Julu

Jano Mak

Na jednej strane ústupčivý voči matke a bratovi, na druhej strane výbušný a ťažko ovládateľný, iný v rodine a iný medzi chlapmi v lese.

Na jednej strane láka chlapov do Ameriky, aby zarobili peniaze; na druhej strane sám do Ameriky nejde;

dom nestavia, a predsa sa doňho nasťahuje...

Jozef Mak

Je pracovitý, vo vnútri nie zlý človek, navonok drsný, a predsa schopný hlbokých citov, o ktorých nedokáže vypovedať;

miluje matku, ale hanbí sa za to, že je nemanželský,

miluje Julu, no nikdy jej to nepovie,

hnusí sa mu Maruša, a predsa ju neodmietne...

Jula

Krotká, čistá, milujúca, pracovitá, obetavá...,

dievča nevýraznej tváre, s chromou rukou.

Bojí sa i zaplakať, na svete je iba na to, aby jej rozkazovali.

Láskou k Jozefovi sa jej tvár rozjasní (opeknie) a láskavé milujúce srdce zostane.

Uvedomuje si, že Jozef ju má rád až v hodine svojej smrti.

Zomiera a ako by sa ospravedlňovala, že o život viac nebojovala.

Maruša

Pekná, hrdá, mocná dievka,

jej tvár i duša ošpatnie - zmení sa na škaredú zlomyseľnú,  zatrpknutú,  zanedbanú, opitú ženu sobášom s človekom, ktorý ju (a ani ona jeho) nemiluje.

Je vydatá za Jana a zvádza Joža.

2/ Kontrasty na skutkoch a citoch

• Jozefova láska k Maruši a nečakané sklamanie.
• Jozefova zanietená práca na stavbe domu a zvesť o tom,  že dom mu nepatrí.
• Jozef si uvedomuje kvality July - jej lásku, obetavosť a oddanosť i to, že ju má rád, až v momente jej smrti.
• Jula zomiera, a predsa je šťastná.

Ukážka

A stalo sa toto vo štvrtok.

Potom v pondelok prišla inovať.

Veď vieme, inovať je najparádnejší závoj. Hocikde a hocikedy  ho niet. Pekný je závoj na vyšedivených lúkach, ale teraz sa nerozložila po rovinkách ani po úbočiach nie.

 Krásny je na brezovom prúte, matne svieti, aby bol diskrétny v nádhere a nevtieral sa do očú hocikomu.

  Ale teraz neovil brezový prút.

  Inovať nesadla ani na smreky, ani na vŕby, neprišla o polnoci, ako chodieva, prišla za bieleho dňa a sadla iba na Makovu chalupu.

  Ba ani tam sa nerozprestrela po celej chalupe, nie po streche, nie na prahu, nie po celej chyži, iba na Julinu tvár sadla.

  Na čelo, na privreté oči, na biele pery.

  Na Julin biely úsmev.

  Hej, Jula sa usmievala i potom, keď bola mŕtva.

  Radosť, čo sa do nej tisla v posledné dni, nemohla tak naraz a ticho umrieť, ako umrela pokorná Jula. To nejde!... Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam,  kde jej bolo veľmi málo.

  Alebo umiera veľmi pekne.

  Hľa,  sviece, čo strážia nad Julinou radosťou a Julinou inovaťou, prikláňajú si plamienky, akoby sa chceli pozhovárať o veci, zažmurkajú, zavše celkom veselo, a poplašia sa iba vtedy,  keď sa vo veži rozkýva najväčší zvon. Ten vážny, seriózny, keď zamumle. Jemu sa musí veriť, on žarty nikdy nevystrája.

   A ešte vtedy, keď cez hustý rad speváčok a umodlených žien hodia okom do kúta, kde sedí Jozef Mak.

  (...)

  Vstal raz, druhý raz, zastavil sa pri truhle, díva sa na inovať, ktorá sa neroztápala, a na inovati videl takúto reč:

- Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trošku bola tušila, že ma budeš raz i nenávidieť, veď by som je nebola oslabla do truhly. Bola by som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni, nič by ma nebolo zožralo... Keby som trochu skôr... Veď mi už aj srdce začalo biť, a ja ani sama neviem, prečo a ako prestalo. Veď by som ja i plakala, keby som mohla, nuž odpusť mi, Jožko, a staraj sa o deti. Ver mi, hockedy by som sa rozbehla z neba za vami, mne by nebolo ťažko za vás hocičo opúšťať, ale...

  Jozef Mak sa musel odvrátiť i prvý i druhý raz a musel ísť do kúta.

  Tu sedí a biedny je.

  Nuž a kto je biedny, tomu nemôžeš inšie priložiť, iba biedu, tak počúvaj, Jozef Mak, aby si mal biedy ešte viac. – Či sa ti nechce?... Nemožno ti utiecť, darmo, počúvať musíš, lebo si tu. Nuž vedz, že sa všetko ešte neskončilo. V románoch bývajú takéto veci ukončené. V románoch sa s Jozefom Makom niečo také musí stať, aby ho viac na svete nebolo.

Lenže život nie je román, život je bralo, dolina, vrchy, kláty, sekera, náruživosti, chlieb a inovať, a všetky tieto veci nie sú iba kulisy, aby sa dali hocijako postrkovať, ako sa fantázii páči. Nuž nemôžeš ty len tak zmiznúť, Jozef Mak. Obyčajný človek si a obyčajný človek musí  zachovať veľký zákon sveta: Musí v druhej múdrej tridsiatke žať, čo v prvej nemúdrej tridsiatke sial. Hocikto ti uverí, že je to smiešny poriadok, ale nepomôže ti nik, lebo zákon je zákon. Ani nech sa ti nesníva, aby si si zúfal, ba ani sa nežaluj, ani nezloreč. Zajtra sa pohneš za ľuďmi, navštíviš i voskovú Máriu s deravými lícami, a všade ti niečo vezmú, niečo pridajú...

Trp, Jozef Mak.

Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný človek Jozef Mak.

Vysvetlite zvýraznené časti textu ukážky:

Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trošku bola tušila, že ma budeš raz i nenávidieť, veď by som je nebola oslabla do truhly. Bola by som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni, nič by ma nebolo zožralo... Keby som trochu skôr... Veď mi už aj srdce začalo biť, a ja ani sama neviem, prečo a ako prestalo. Veď by som ja i plakala, keby som mohla, nuž odpusť mi, Jožko, a staraj sa o deti. Ver mi, hockedy by som sa rozbehla z neba za vami, mne by nebolo ťažko za vás hocičo opúšťať, ale...

 Mŕtva Jula sa prihovára svojmu mužovi a ospravedlňuje sa mu za to, že odišla príliš skoro, že o svoj život viac nebojovala a vzdala sa skôr, ako si uvedomila, že ju má rád. Keby skôr bola zistila, že ju má rád (keby jej to skôr dal najavo alebo povedal), bola by o život húževnatejšie bojovala.

Musí v druhej múdrej tridsiatke žať, čo v prvej nemúdrej tridsiatke sial.

Každého človeka dobehne jeho minulosť a následky svojich rozhodnutí z mladosti nesie celý život. Alebo inak -  človek v druhej polovici života musí znášať následky svojho nerozumného konania v mladosti.

Trp, Jozef Mak.

Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný človek Jozef Mak.

a/ Obyčajný človek v živote vydrží viac ako kameň, či oceľ.  Je tvrdý a pevný, keďže denno-denne prežíva veľa  utrpenia, ktoré musí prekonať a bojovať o život ďalej.

b/ Slovné spojenie  „ Trp, Jozef Mak“  hovorí o tom, že nasledujúci život  bude rovnako ťažký, ako už prežité roky. Fatalita jeho osudu sa prejavuje i v prognóze ďalších rokov.

Milo Urban – Živý bič

 Pozrite si filmové spracovanie románu Živý bič

https://www.youtube.com/watch?v=GOcbNftj_To&t=186s  (1. časť)

https://www.youtube.com/watch?v=J9ZlAo0xULA  (2. časť)

Spracujte odpovede na otázky o diele Živý bič

1. Kde sa odohráva dej?  Na Orave v dedine Ráztoky
2. Ktoré roky zachytáva? Roky 1. svetovej vojny (1914 – 1918)
3. Čo symbolizuje názov románu?

bič = vojna ako bič na ľudí

a Živý bič  = j hnev ľudu, ktorý prepukol na konci vojny, tzn. odpor ľudu voči pánom a ich boj proti útlaku

4. Aký druh románu je Živý bič? – sociálno-psychologický, unanimistický, expresionistický, realistický román
5. Vysvetli pojem unanimistický. unanimistický román –z  lat. una anima = jedna duša.

6. Ako sa prejavuje unanimickosť v románe?

V mnohých situáciách ľud dediny Ráztoky  reaguje ako jeden človek, jeden celok – obyvatelia dediny sú v niektorých situáciách kolektívnym hrdinom. Vidíme to v mnohých:

a/ scénach – napr. pochod ľudí na ubytovňu vojakov; rabovanie a podpálenie krčmy, ktorej dávali vinu za vlastné nešťastie; namočenie a priviazanie notára v potoku...

b/ replikách – „Na pánov! Pohlušiť pánov!“ volal ľud.

 

7. Napíš názvy častí románu? -  1. časť: Stratené ruky, 2. časť: Adam Hlavaj
8. Podľa koho je pomenovaná 1.časť? Ondreja Koreňa, ktorý sa vráti z frontu bez ruky, dokaličený.
9. Čo symbolizuje „stratená“ teda uťatá ruka? - uťatá ruka sa stáva symbolom vojny

Stratené ruky = stratené / chýbajúce ruky mužov, ktorí odišli na vojnu

                        =  stratené/ odtrhnuté ruky mužov, o ktoré vo vojne prišli

                        =  bezmocnosť ľudí brániť sa voči vojne

10. Čo je ideovým zámerom autora? -  Odsúdiť vojnu – poukázať na útrapy, ktoré spôsobuje aj na území, kde sa vôbec nebojuje.
11. O  ktorej vojne píše Urban? - Prvá svetová vojna
12.  Napíš 2 postavy, ktorých individuálne tragédie sú v románe zachytené? Ilčíčka, Eva Hlavajová
13.  Napíš 3 príklady kolektívnych tragédií, ktoré spôsobila vojna? - rekvirácie majetku v prospech armády; červienka a smrť detí; odchod mužov na front; morálny úpadok žien – alkoholizmus, nevera...
14.  Dopíš hrdinu, ktorý v románe dezertoval. - Adam Hlavaj
15. Dopíš hrdinu, ktorý bol v románe zranený. - Ondrej Koreň
16. Dopíš hrdinu, ktorý v románe spáchal samovraždu. - vojačik „Pánča“, Eva Hlavajová
17. Dopíš hrdinu, ktorý v románe zabil čatára. -  Štefan Ilčík
18. Dopíš hrdinu, ktorý v románe zneužil svoju moc –  notár Okolický
19. Na akú chorobu zomierali najmä deti v dedine? - červienka
20. Kto Adamovi Hlavajovi povedal pravdu o nevere jeho ženy a o otcovi nemanželského dieťaťa? - Kúrňava
21. Ako dedinčania potrestali notára? - Vezmú ho na miesto, kde zomrela Eva Hlavajová , posadia ho do rieky, podoprú a nechajú premýšľať nad tým, čo zlé vo svojom živote vykonal. Utopí sa.
22. Kto podpálil krčmu? - Adam Hlavaj
23. Prečo podpálil práve krčmu? – Považuje ju za zdroj zla, ktoré sa ľudu dediny dialo počas vojny (alkoholizmus žien, zadlžovanie sa, strata majetku...)
24. Napíš 2 postavy, ktoré dokazujú, že je to realistický román.- Ilčíčka, notár Okolický
25. Napíš meno Urbanovho  učiteľa. Martin Kukučín
26. Obsah románu

Ľudia v Ráztokách nechápu, čo znamená vojna. Až keď Ondrej Koreň prichádza z vojny, ľudia si začínajú uvedomovať, čo to slovo naozaj znamená. Všetci sú zhrození. Chýba mu pravá ruka, je nemý.

O pár dní odchádzajú mladí muži z dediny na odvod. Zaťažko to padne matkám, ktorým vojna zobrala manželov a teraz majú odovzdať i svojich synov. No musia sa podvoliť, vlasť ich potrebuje. Tu vznikajú prvé hrozby, prvé nenávistné povzdychy. „Vlasť nikoho nenakŕmi, keď je hladný, ale vlasti sa všetko musí dať.“ Ľud vníma vlasť, ako nejaký mocenský aparát, nikdy ju nevidel,  ale riadi ich celý život.

Na vojnu musí ísť bojovať i Štefan Ilčík. Chystá vzburu – chce ujsť aj so svojimi dvomi kamarátmi. Matka ho varuje. Podľa nej musí poslúchnuť zákon. A tak je odvedený spolu s ostatnými dedinskými mládencami za spevu a plaču matiek. Na vojne to nevyzerá o nič lepšie. Postele plné hmyzu, zavšivavené oblečenie, stále ich dirigujú, neprávom trestajú, musia ľahnúť na zem uprostred kaluže, keď to nadriadený rozkáže. Jedného dňa sa Štefan vzpiera vrchnosti. Zabíja. „Ilčík nepovedal ani slova. Jednou rukou chytil udretú tvár, druhou rýľ a vzápätí s rozmachom sekol. Videl, ako čatár Róna zdvihol na obranu lakeť, lež rýľ prešvihol ponadeň a Rónovi na hlave sa otvorila strašná rana. Pootočil sa, zvrtol a vystrel sa ako vrece na zemi.“ Je odsúdený a popravia ho. Nešťastná matka zostáva ale hrdá na svojho syna, že sa postavil na odpor trýzniteľom.

Vojna nezasahovala Ráztočanov iba takto priamo; spôsobovala im bolesť, trápenie a hanbu aj nepriamo: rozbila mravopočestnosť ľudí, uvoľnila opraty zrade, nevere a zneužívaniu chudobných a bezbranných. Eva Hlavajová prosí notára Okolického o pomoc. Žiada, aby vyreklamoval jej manžela, chce, aby jej ho vrátili. Notár však Evu zneuctí, Eva otehotnie .

Celá dedina sa dozvedá o dieťati, nik však nevie, kto je jeho otcom. Eva mlčí, hoci nastanú ťažké chvíle. Notár jej sľúbil, že ak sa jeho meno utají, že jej manžela pošlú späť. A tak sa stará o celé hospodárstvo sama. Tehotná,  s malým synom Adamkom chodieva siať, orať, zberať obilie. V posledných mesiacoch tehotenstva sa však sama nedokáže o všetko postarať. Zostáva bez prostriedkov. Prosí ľudí o pomoc, no tí ju posielajú preč so slovami, že je pobehlica. Nepomohol jej ani ten, čo ju do tejto  situácie dostal – notár Okolický. Dekan Mrva sa nad ňou zľutoval, dáva jej a Adamkovi najesť. Presviedča ju, že budúcnosť bude lepšia. Dedina ju však naďalej odsudzuje, keď sa narodí dieťa, dokonca i pokrstiť ho kaplán Létay odmieta. Navyše jej už niekoľko týždňov neprichádza list od manžela z vojny, a tak si úbohá myslí, že zomrel. Eva pod ťarchou udalostí a nešťastia zo straty milovaného muža spácha samovraždu – utopí sa v rieke. Odmietajú ju pochovať na cintorín, opäť však zasiahne dekan Mrva. Pri smútočnom obrade nezvoní už Ondrej, ich milovaný zvon, ktorého hlas doliehal k nebu. Museli ho dať roztaviť, na príkaz vrchnosti, a tak sa z neho stali delá, ktoré vraždiť budú tých, čo sa donedávna pri ňom modlili. Odobratím Ondreja akoby spadla z dedinčanov polovica viery, utrpela nábožnosť. Zasiahne dekan, keď milými slovami presvedčí ľud, že nie vo zvone, ale v srdciach je viera ukrytá.

V druhej časti, Adam Hlavaj prichádza do dediny ako zbeh. Dezertuje z vojny, pretože už viac nedokáže zabíjať pre vlasť. Teší sa na stretnutie so svojim synčekom Adamkom a ženou Evkou. V dome však nenájde nikoho. Ilčíčka mu prezrádza, že jeho žena je mŕtva. Adam sa dozvie i o nemanželskom dieťati. Vzkypí v ňom hnev a túži pomstiť zvodcu. Nikto mu nevie povedať, kto to je, keďže Eva si tajomstvo vzala do hrobu. Jediný Jano Kúrňava šípi, kto zviedol jeho ženu. Notár Okolický na neho vyhlási zatykač. Ľudia mu však pomáhajú, on sa ukrýva v horách. Občas zájde do dediny, pohrať sa so svojim synom, či vziať kúsok jedla. Pri jednej takejto návšteve, ho zbadá Jano Kúrňava, prezradí ho notárovi a zatknú ho. Ľud Kúrňavu označí za Judáša. Vtedy pochopí, že peniaze, ktoré mu notár ponúkol, sú menej hodné, ako spriaznenosť dedinčanov. Pomôže teda Adamovi utiecť, pričom mu prezradí meno zvodcu. Adam sa túži pomstiť.

Odchádza za notárom, ktorého zo strachu pred ním „trafí šľak“ a ochrnie. V dedine vypukne červienka. Umierajú i malé deti. Vrchnosť káže zasypávať výkaly vápnom. Ľud sa však sťažuje: „...keby tak radšej jedlo miesto vápna posielali! Deti vápnom nevyliečime!“ Zomiera i nemanželské dieťa Evy a notár Okolický si začina uvedomovať, že jeho život nemá zmysel. V Ráztokách sa ihneď rozchýrilo, kto bol otcom dieťaťa. Vyvolalo to vlnu pohoršenia, všetci vedeli, v akých úbohých podmienkach Eva žila na sklonku života i to, že notár jej nepomohol .Vinili ho za jej smrť. Vojna sa skončila, vojská sa rozutekali, do dediny sa vracali synovia – vojaci .Všetci sú šťastní, až na Ilčíčku, ktorej syn sa domov už nikdy nevráti.

Začína rozsievať myšlienku, že sa dá postaviť proti vrchnosti. A tak sa i deje. Ľud si uvedomuje, v akom otroctve a neslobode žije a chce sa pomstiť .Za všetky útrapy, ktoré im vrchnosť spôsobila, pričom ona z toho ťažila .“Nadžgávala“ si bruchá z ich práce a lopoty, zatiaľ čo dedina hladovala. Ľud povstal - vedený Adamom. Pochod na ubytovňu žandárov a následný stret s nimi ja jedna z pôsobivých unanimistických scén diela. Notára nachádzajú na voze slamy, ako sa chystá utiecť. Sú však prekvapení, keď namiesto notára nachádzajú zúboženú ľudskú trosku. Vezmú ho na miesto, kde zomrela Eva, posadia ho do rieky, podoprú a nechajú premýšľať nad tým, čo zlého vo svojom živote vykonal. Ako posledný prichádza na rad krčmár Áron. Ľud mu nevie zabudnúť, ako úžernícky ťažil z jeho utrpenia a na ich úkor si žil v prepychu. Idú sa mu pomstiť. „Liali mu do gágora, pokiaľ len vládal.“ Potom mu rozoberú celý dom - každý si berie, čo môže, čo vidí. Na toto sa však Adam nemôže pozerať, a tak dom podpáli.

Autor – Milo Urban

Nar. v Rabčiciach;

novela Za vyšným mlynom sa stala libretom pre operu KRÚTŇAVA  (E. Suchoň)

Živý bič

Symbolika názvu:

-          Živý bič = vojna ako bič na ľudí

       ale aj hnev ľudu, ktorý prepukol na konci vojny

1. časť – Stratené ruky = stratené / chýbajúce ruky mužov, ktorí odišli na vojnu

  =  stratené/ odtrhnuté ruky mužov, o ktoré vo vojne prišli

  =  bezmocnosť ľudí brániť sa vo vojne

2. časť – Adam Hlavaj = názov podľa hlavného hrdinu – Adam = prvý človek

           Hlavaj = hlava, vodca davu

Román Živý bič je vrcholné dielo Mila Urbana,

Je to:

1. sociálno-psychologický román - dominuje sociálny motív (bieda, hlad, choroby, rekvirácie v čase vojny) a postavy sú verne psychologicky vykreslené.

2. unanimistický román –z  lat. una anima = jedna duša.

Hoci je román zaľudnený postavami, ťažko možno niektorú z nich označiť ako hlavnú.

V mnohých situáciách ľud dediny Ráztoky  reaguje ako jeden človek, jeden celok – obyvatelia dediny sú kolektívnym hrdinom. Vidíme to v mnohých:

a/ scénach – napr. pochod ľudí na ubytovňu vojakov; rabovanie a podpálenie krčmy, ktorej dávali vinu za vlastné nešťastie; namočenie a priviazanie notára v potoku...

b/ replikách – „Na pánov! Pohlušiť pánov!“ volal ľud.

3. Expresionistický

a/ Postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov  - láska, hnev, nenávisť, strach, zlosť

b/ výrazné časti – individuálne tragédie (tragédia Ondreja Koreňa, Štefana Ilčíka, Evy Hlavajovej) i kolektívne tragédie (odchod mužov na vojnu, rekvirácie majetku pre armádu, epidémia červienky a smrť detí, hlad, bieda a alkoholizmus žien...)

c/ protiklady na postavách (Adam Hlavaj – notár Okolický, Eva – ženy v dedine) i na skutkoch (hlad jedných – bohatnutie iných – napr. krčmár Áron; Eva túži po návrate Adama a čaká dieťa notára...)

d/ vnútorný svet postáv, ich duševné stavy  – city a pocity

4. protivojnový a realistický román - Obraz vojny ako bojiska dostal malý priestor. Autor poukazuje na to, ako vojna dolieha na obyčajného človeka, ktorý žije „Pánu Bohu za chrbtom“. Podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny  - vojna zničila i životy za frontom, ďaleko od priamych bojov a zobrazuje dôsledky vojny:

a)       majetkové (rekvirácia majetku, bohatnutie pánov na vojne – Áron, notár Okolický, ...)

b)       fyzické (zmrzačený Ondrej Koreň a iní vojaci – smrť Komárových synov)

c)       morálne (alkoholizmus nielen u mužov, ale aj u žien – Matajka, ktorá pije po smrti svojho dieťaťa, uvoľnená morálka žien – Krista, ktorá padá do náručia žandárov i vojakov, ktorým ide len o chvíľkové pobavenie, iné ženy, ktoré sa spustili s vojakmi a žandármi a čakajú ich deti ...)

d)       sociálne (bieda, hlad, choroby ...)

e)       psychické (samovražda Evy Hlavajovej a vojaka prezývaného „Pánča“ – kvôli šikane na vojne; Štefan Ilčík zabíja = vražda čatára Rónu; Ráztočania podpália Áronovu krčmu, smrť Ilčíčky, smrť notára Okolického, ...)

Autor využil moderné postupy (vnútorný monológ, stvárnenie postáv, spôsob kompozičnej výstavby, ...).

Dej je často prerušovaný a doplňovaný lyrickými opismi prírody (metafora, prirovnanie) a tiež opismi prudkých duševných stavov postáv.

V románe nájdeme množstvo postáv – väčšinou sú to obete, no nájdu sa aj negatívne postavy:

Porovnanie diel expresionizmu

Názov	Jozef Mak	Živý bič
autor	Jozef Cíger Hronský	Milo Urban
Lit. obdobie / smer	Medzivojnová literatúra expresionizmus	Medzivojnová literatúra expresionizmus
literárny žáner + jeho typy	Román – expresionistický, realistický, fatalistický, sociálno-psychologický	Román – expresionistický, realistický, unanimistický, sociálno-psychologický, protivojnový
Symbolika v diele	Mak – človek milión = jeden z milióna obyčajných bezvýznamných ľudí Ukrižované ruky = utrpenie v živote Nemá ústa = nedokáže vypovedať o svojich citoch a pocitoch	Bič = vojna ako bič na ľudí Živý bič = hnev ľudu na konci vojny Stratené ruky = bezmocnosť; chýbajúce ruky mužov; dokaličení muži
hlavná postava	Jozef Mak	Ondrej Koreň Adam Hlavaj
miesto deja	Horehronie (Heľpa)	Orava (Ráztoky)
obdobie zachytené v diele	1900 – 1930 (prvých 30 rokov Jozefovho života)	1914 - 1918
zvláštnosť v štýle (jazyku)	Monológy sa menia na dialógy Rozprávač vstupuje do rozhovoru s Jozefom alebo za neho hovorí Kontrasty -výrazné slová Lyrické prvky v diele	Nárečie Hovorový jazyk Priama reč bez uvádzacej vety v replikách, ktoré sú unanimistické (Pohlušiť pánov! Na pánov!)
delenie na časti	75 kapitol	1.časť: Stratené ruky 2.časť: Adam Hlavaj
ďalšie postavy (3)	Jano, Jula, Maruša	Ilčíčka, Eva Hlavajová, notár Okolický,
Kontrasty (2)	Jano        -                Jožovi Jula          -                 Maruša	Eva   -    iné ženy Adam Hlavaj - notár Okolický
Výrazné časti (2)	Smrť July Maruša oškaredie	Podpálenie krčmy Smrť detí Uviazanie notára Alkoholizmus žien
téma (námet) diela	Život obyčajného človeka v slovenskej dedine  na začiatku 20. storočia.	Život ľudí v oravskej dedine počas 1. svetovej vojny
hlavná myšlienka	Človek v živote vydrží veľmi veľa, je silnejší ako železo a tvrdší ako  kameň. Dokáže prekonať nepredstaviteľné .	Odsúdiť vojnu – poukázať na útrapy, ktoré spôsobuje aj na území, kde sa vôbec nebojuje.