Humanizmus a Renesancia


CARPE DIEM (UŽIŤ DŇA)
(14. stor. – 17.stor.)
Humánus – ľudský, ľudskosť
Renesans – znovuzrodenie, obrodenie (antiky)

Na vznik humanizmu a renesancie mali vplyv:
objavenie Ameriky
Heliocentrická sústava (Koperník),
Dôkazy o gulatosti Zeme
Kníhtlač (Guttenberg)
vynájdenie pušného prachu,
zdokonalenie kompasu
vznik miest a rozmach meštianstva
Znaky humanizmu a renesancie
1.       návrat k antike a antickým ideálom
2.       od náboženstva sa prešlo k uznávaniu radostí pozemského života
3.       v popredí sú zmysly  - senzualizmus
4.       Úcta k rozumu - racionalizmus
5.       individualizmus - viera vo vlastné sily
6.      literatúra sa píše v národnom jazyku, nie v latinčine

PredstaviteliaTalianska literatúra

Dante Alighieri - Božská komedia - Básnikova duša putuje záhrobím. V Pekle ho sprevádza básnik Vergílius. Tu trpia hriešnici a zločinci. Prechádzajú do Očistca, ktorý je prechodom k radosti neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Skladba má niekoľko významov. Danteho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice náboženstvo.
Giovanni BoccacioDekameron -  zbierka noviel obsahuje 100 noviel, ktoré rozpráva 10 mladých ľudí 10 dní. Sú to príbehy o láske, vernosti a nevere, o ľudských vlastnostiach... do popredia stavia lásku k žene. 
Francúzska literatúraFrancois Villon - Malý testament, Veľký testament
Francois Rebelais - Gargantula a Pantagruel

Španielska literatúra
Miguel de Cervantes Saavedra  - Dômysleny rytier don Quijote de la Mancha - pikareskný román

 

Anglická literatúra

Wiliam Shakesperae            
a/ komédie: Mnoho kriku pre nič, Skrotenie zlej ženy, Veselé panie z Windsoru, Sen noci svätojánskej...
b/ tragédie: Hamlet, Rómeo a Júlia, Othelo, Meckbeth ...
c/ historické hry: Richard III., Henrich VIII., Caesar a Kleopatra, Kráľ Ján, Mária Stuartovna...

Viliam Shakeseare         Hamlet

Literárny druh: dráma
Druhový útvar: tragédia o hľadaní zmyslu ľudského života
Námet: z dánskej kroniky 12. storočia
Téma: vražda a pomsta
Hlavná postava (typicky renesančný hrdina):  Hamlet chce žiť čestne, spravodlivo, slobodne, statočne - ale žije vo svete, kde je podlosť, zlo a faloš. Preto hľadá zmysel, či je lepšie byť, či nebyť (žiť alebo nežiť). Príde na to, že samovraždou sa nič nevyrieši  - zlo zostane naďalej. Zostáva otázka, či je lepšie bojovať proti zlu na svete alebo sa o to nezaujímať, kedy urobí lepšie – ak vinníka odhalí alebo zabije.
Zvláštnosti diela: prozaické i veršované časti, úvahy, divadelná hra v divadelnej hre
Kompozícia a dej
I.dejstvo
Priateľ dánskeho princa Hamleta Horacio sa dozvie, že na hradbách hradu Elisinor sa zjavuje duch Hamletovho otca. Duch Hamletovi vyjaví, že bol zavraždený vlastným bratom Klaudiom, terajším kráľom a manželom Hamletovej matky.
II.dejstvo
- Hamlet sa vydáva za blázna. Polónius, kráľov dôverník a otec Hamletovej milej Ofélie, podozrieva Hamleta, že pomätenosť len hrá. Navedie svoju dcéru, aby mu vrátila darčeky a listy, ktoré najprv ukázala otcovi. Je pre ňu ťažké voliť medzi láskou k mužovi a povinnosťou voči otcovi. Hamlet sa tvári, že ju nemá rád. Na hrad príde herecká skupina a Hamletovi spolužiaci, po ktorých poslal kráľ.
III.dejstvo
- Polónius zinscenuje stretnutie Ofélie a Hamleta, ktoré z úkrytu pozoruje spolu s kráľom. Hamlet zbadá úskok a presvedčivo hrá blázna, čím úplne zmätie milujúcu Oféliu. Hamlet upraví text hry tak, že herci odohrajú vraždu kráľa presne tak, ako zomrel Hamletov otec. Kráľovi príde zle a herci nemôžu dohrať svoje predstavenie. Hamlet zabil Oféliinho otca, keď načúval skrytý za závesom rozhovoru kráľovskej matky a syna.
IV.dejstvo
Kráľ posiela Hamleta so zradnými spolužiakmi RosencrantzomGuildesternom do Anglicka s listom, v ktorom žiada, aby ho tam úkladne zabili. Hamlet vymení znenie listu a na popravu odídu jeho podarení spolužiaci. Sám sa dostane pirátskou loďou domov. Stretne sa s Horatiom na cintoríne práve vo chvíli, keď pochovávajú Oféliu, ktorá sa zo žiaľu pomiatla a utopila. Na pohrebe je aj jej brat Leartes, ktorý prišiel z Anglicka, aby pomstil otcovu smrť.
  Kráľ Leartovi povie, kto je vrahom jeho otca. Zinscenuje súboj LeartaHamleta, Leartes sám navrhne nečestný postup – hrot  meča bude namočený v jede. Meče si v boji vymenia, Hamlet je zranený, Leartes umiera a pred smrťou si uvedomí diabolskosť kráľovho plánu a všetko prezradí Hamletovi. Matka Gertrúda nevediac o tom, pripíja na víťazstvo synovi otráveným nápojom, ktorý bol prichystaný, ak by bol Hamlet smädný. Hamlet prebodne kráľa otráveným mečom a nakoniec sám zomiera.
Zostáva jediný svedok tragédie Horatius, umierajúci Hamlet ho prosí, aby neumrel spolu s ním a aby rozpovedal svetu tento príbeh a očistil jeho meno. Novým panovníkom Dánska sa stáva nórsky princ Fortibanbras.

Hra je zaujímavá:
a/ striedajú sa pasáže písané vo veršoch a prozaickými
b/ úvahové časti v diele sú veľmi časté
c/ divadelná hra v divadelnej hre

Porovnanie diel Antigona a Hamlet
Antigona

Hamlet
Hlavnej postavy
Názov podľa
Hlavnej postavy
Sofokles
Autor
William Shakespeare
Starovek – grécka antika
Lit. obdobie
Humanizmus a renesancia
dráma
Lit. druh
Dráma
tragédia
Druhový útvar /žáner
tragédia
Historický z mytológie
Námet
Historický - z dánskej kroniky 12. stor.
Kráľovský hrad v Tébach
Prostredie deja
Hrad Elsinor
Kráľovského (kráľ + deti bývalého kráľa)
Postavy z prostredia
Kráľovské (kráľ a princ)
Úcta k zákonom – dodržiavanie zákona
Téma
Vražda a pomsta
(spravodlivosť)
Prológ  + 5 dejstiev + Epilóg
Kompozícia
5 dejstiev
Próza i poézia v jednom diele
Forma
Próza i poézia v jednom diele
Eteokles a Polyneiko
-          Vzájomne sa zabili v súboji
Antigona
-          Obesila sa v kamennej hrobke na svoj závoj
Haimon
-          Prebodol sa otcovým mečom, keď našiel Antigonu mŕtvu
Eurydika
-          Po správe, že jej syn Haimon je mŕtvy ju našli v kaluži krvi
Kreón
-          Pomiatol sa po smrti syna i manželky
Záver / smrť
(koho a ako)





Starý kráľ Hamlet  - Bol otrávený vlastným bratom – v spánku mu naliali bolehlav do ucha
Polónius -Hamlet ho omylom prebodol, keď načúval za závesom
Ofélia - Zbláznila sa a v pomätení sa utopila v rieke
Gertrúda - Vypila otrávené víno určené Hamletovi (na oslavu jeho víťazstva)
Laertes - Hamlet ho zabil v súboji, zasiahol ho Laertovým otráveným mečom
Klaudius - Hamlet ho zabil v súboji
Hamlet - Zomrel na následky otravy (pri zápase ho porezali mečom, ktorého hrot bol otrávený prudkým jedom)
Zbor
Šíri zvesť ďalej
Horácio
Antigona
Typická postava antiky (kalokagatia)

A/ múdra – vie, že zákony bohov sú nad ľudskými

B/ silná
Duševne – nebojí sa postaviť kráľovmu rozkazu; dokáže sa postaviť svojmu strachu
Telesne - má dosť sily, aby sama pochovala brata

C/ duševne krásna – jej názory hovoria o jej duši – Neprišla som na svet nenávidieť, ale milovať; rovnako si váži oboch bratov; obhajuje spravodlivosť


D/ individualista – sama v boji za spravodlivosť


Charakteristika hlavnej postavy
(dôkaz znakov antickej i renesančnej postavy)




Hamlet
Typická renesančná postava
-          Dá prednosť životu pri rozhodovaní „Byť či nebyť?“
A/ múdry
 – neustále sa vzdeláva (číta knihy)
–pozná antickú filozofiu – Sokratovu myšlienku, že pravdu môžu hovoriť iba deti a blázni
–dokáže prepracovať divadelnú hru tak, aby do nej zakomponoval vraždu svojho otca a odhalil  vinníka
–prekukne lesť Klaudia, keď ho posiela do Anglicka
B/ silný
–telesne – porazí v zápase Laerta
–duševne – prekoná svoj strach a bolesť, vzoprie sa nespravodlivosti
C/ duševne krásny –
–túži po spravodlivosti
–chce ochrániť Oféliu pred bolesťou a posiela ju do kláštora
–spomína si na šaša, ktorého mal ako dieťa rád
D/ individualista
–spolieha sa iba sám na seba
–nikoho nechce ohroziť ani nikomu neverí
–Silná osobnosť – vzbudzuje úctu a rešpekt u priateľov i kráľa
Iba rozvážni ľudia vedia byť 
šťastní.
Nehrešte, uráža to bohov.
Človeka, ktorý si mnoho
o sebe myslí a používa veľké
 slová, neminie veľký trest...

Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny.


Zistíte, že podlý zisk je pre človeka väčším nešťastím než šťastím.

Svoju dôstojnosť neuchrániš tak, že budeš šliapať na dôstojnosť bohov (iných).

Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.
citát
POLONIUS:
A zopár mojich dobrých  rád si zapíš za uši.
Nesmieš myslieť jazykom.
Zakaždým dvakrát meraj a raz rež.
Buď priateľský, lež nepodkladaj sa priateľom,
a o kom sa presvedčíš, pripútaj si ho oceľovým hákom.
Lež nepošpiň si ruky priateľstvom s hocakým holobriadkom.
Vyhýbaj sa sporom, ale keď raz budeš v spore, nech sa ti po ňom súper vyhýba.
Sluch dožič každému, hlas málokomu.
Váž cudziu mienku, s vlastnou hospodár.
Pri voľbe šiat vždy na svoj mešec hľaď,
bohato šať sa, nie však výstredne.
Nezriedka šaty robia človeka
A vo Francúzsku vo vysokých kruhoch si  každý šľachtic na to potrpí.
Nesmieš byť dlžník ani veriteľ – pôžičkou môžeš stratiť priateľa, dlžoby odučia ťa šetrnosti.
A predovšetkým sebe verný buď -  vyplynie z toho ako z noci deň, že ani iných nezradíš.
Buď zbohom – mojím požehnaním zrej.






Naturizmus



Slovenská medzivojnová próza  - Naturizmus  (lyrizovaná próza)

Lyrickosť
Mýtickosť
Rozprávkovosť
Motto na začiatku
Citový svet postáv
Málo deja
Rozsiahle opisy
Novely

Tajomné démonické postavy
Nepoznáme miesto ani čas deja
Nevieme nič o pôvode postáv
Symbolika zvierat
Vlastnosti postáv

Dobro víťazí nad zlom
Číselná symbolika
Výrazne kladné a záporné postavy
Boj dobra so zlom


Dej  sa odohráva na odľahlých miestach, na samotách, vrchárskych chalupách, na okraji dediny, hlboko v horách.
Aktívnejšie sú záporné postavy. Kladné ženské postavy sú pasívne voči svojmu osudu -  bez reptania ho prijímajú. 
Skutočnosť je väčšinou idealizovaná. 
Odmietajú mesto a utiekajú sa na dedinu.

Predstavitelia: Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov

Margita Figuli
Narodila sa Vyšnom Kubíne  ako P. O. Hviezdoslav.
Jej dielo je lyrickým, mravne čistým  so silnými ženskými postavami.
Životné osudy: Vyšný Kubín - Banská Bystrica - Bratislava

Tri gaštanové kone
·         Novela
·         Dej sa odohráva na neurčitom mieste, niekde na Orave
·         Zápletku tvorí klasický ľúbostný  trojuholník: Peter - Magdaléna – Jano
·         Kniha začína s mottom : „Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom ...“
·         Biblická symbolika (Peter – „len aby si aj ty mňa nezradil...“; Magdaléna – hriešnica – čistá, očistená; 3)
·         Rozprávačom príbehu je Peter (hlavná postava)
·         Kompozícia deja – in medias res = uprostred deja (odvíja sa súčasný dej a mieša sa so spomienkami – minulým dejom)
Postavy :
Magdaléna - mravne čistá, citovo bohatá, obeť násilníka, prijíma svoj osud a utrpenie bez reptania – je pasívna
Peter - prezývka Tulák, vyrastal bez rodičov, bez domova, je chudobný, tajomný (nevieme, čo robí, odkiaľ je, ani vlastne kto je), snaží sa Magdalénu získať a splniť daný sľub
Jano Zápotočný – bezohľadný, sebecký, ale bohatý; násilník a neskôr manžel Magdalény
Matka Magdalény- chamtivá, nevidí Janovu surovosť, núti Magdalénu vydať sa zaňho
Otec Magdalény – nepáči sa mu sobáš Magdalény s Janom, radšej by pri nej videl Petra
Záver :
·         Zlo je potrestané - Jano zomiera pod kopytami  koňa
·         Láska Petra  a Magdalény zvíťazí, Magdaléna sa zrieka všetkého, čo ju spájalo s Janom.

Znaky naturizmu v diele Tri gaštanové kone
Lyrickosť
- je to novela
- začína citátom
- jednoduchý dej ( príbeh lásky)
- zameriava sa na pocity a city postáv
- umelecké výrazové prostriedky lyriky
Mýtickosť
-       Tajomná hl. postava –Peter - nemá rodičov, domov
-       Prezývka Tulák ( Peter)
-       Kľúčové (hlavné) scény : a/ vysoko v horách (pašovanie koní)
                                           b/ v lese za dedinou (znásilnenie  Magdalény)
                                           c/ na okraji dediny (smrť Jana - za vysokým plotom domu)
-       Symbolika - kone = čistota vzťahu, ušľachtilosť Petra
-       Nepoznáme ani miesto ani čas, kedy a kde sa to stalo
Rozprávkovosť
·         víťazí láska Magdalény a Petra
·         Jano je potrestaný  (smrť pod kopytami koní)
·        Symbolika čísel (3 – kone; 3 úlohy – vrátiť sa po Magdalénu, keď bude mať dom na 3 koňoch; ľúbostný trojuholník)
·         Ľúbostný trojuholník
·         Postavy výrazne kladné a záporné
kladné postavy ( Peter, Magdaléna); záporne postavy ( Jano )



Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

Táto novela patrí k najlepším dielam naturizmu
Skladá sa z 12 kapitol (sú číslované) a epilógu.
Dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky  a dôvery ľudí.“
Postavy sú rozdelené na dobré (Drak ?, Šimon?, Eva) a „zlé“ (Drak ? Šimon? dedinčania).
Drak je prezývka, jeho meno je Martin Lepiš Madlušovie
Pôvod Draka je tajomný – je najdúch, ktorého vychováva poloslepý hrnčiar.
Sú mu pripisované nadprirodzené schopnosti – uhrančivý pohľad, iný vzhľad;
ľudia sa ho boja, pripisujú mu všetko zlé, čo sa stalo (sucho, neúroda, smrť dedinčanky, smrť opatrovníka, krádež dobytka...)
Býva za dedinou vo vyžihárni.
Keď mal 14 rokov, jeho opatrovník spadol do jamy na hlinu; sám ho vytiahol; no, kým prišla pomoc, umrel.
Dedinčania ho napadnú a rozbijú mu čelo (hlavu).
Eva  sa o neho stará, zblížia sa a ona otehotnie.
Drak bez rozlúčky odíde, nevie o jej tehotenstve.
Eve sa narodí syn a neskôr sa vydá za Šimona Jariabka.
V epilógu je Eva stará mama a je rozprávačom príbehu.
Keď sa Drak vráti, chce získať dôveru dedinčanov, aby sa mohol usadiť.
Ponúkne sa, že doženie z hôr obkľúčených ohňom dobytok dedinčanov.
Snaha o záchranu dobytka tvorí jadro  príbehu.
Spolu s ním odchádza i Šimon, ktorý ho nemá rád a nedôveruje mu.
V horách sa pobijú – vyhrá Drak.
Stretávajú Poliakov,  ktorých Drak pozná a Šimon si myslí, že im predal dobytok. Odíde do dediny a zapáli Drakovi strechu domu.
Drak doženie stádo do dediny, Šimonovi odpustí a privedie si z Poľska ženu (Zošku)
Epilóg končí odpoveďou už starej Evy na otázku svojho vnuka: „A čo bolo potom?“
„A potom žili šťastne, až  kým nepomreli.“ (Tak, ako to býva v rozprávkach.)

Symbolika:
drak – tajomné mytologické samotárske zviera, naháňa strach,  má schopnosť lietať, využíva oheň -práve taký je aj  DrakMartin Lepiš Madlušovie – tajomný – nepoznáme jeho pôvod, nevieme prečo sa vrátil, kde bol; samotár – nikto s ním nechce ísť po dobytok;  boja sa ho - myslia si že zabil, že vie čarovať, že premenil múku na hlinu; pracuje s ohňom  - vo vyžihárni, ide do hôr obkľúčených ohňom, zapália mu chalupu
Oheň – očista  (Drak chce očistiť svoje meno – získanie cti)
Dobytok  - obživa, majetok
Vtáčikyhniezdo – domov, rodina

Znaky naturizmu v diele Drak sa vracia:
a/lyrickosť:
·         Jednoduchý príbeh (ľúbostný trojuholník: Drak – Eva - Šimon)
·         Novela - málo deja – málo postáv
·         Veľa citov a spomienok (vo filme spomalené, podfarbené hudbou, prírodné motívy )
·         Poetický jazyk - metafory, prirovnania, symboly ...
·         Motto (citát na začiatku): „Hľadanie stratenej cti, lásky  a dôvery ľudí.“
·         Postavy sústredené na svoje pocity, city, spomienky
b/ mýtickosť:
·         hlavná postava –Martin Lepiš Madlušovie
*      je tajomná, nič o jeho pôvode nevieme (je najdúch),
*      naháňa dedinčanom strach,
*      sú mu pripisované nadľudské schopnosti (čary- zmení múku na hlinu ),
*      chce získať stratenú česť a dôveru dedinčanov, aby sa mohol usadiť a založiť si rodinu
*      má prezývku Drak
·         kľúčové scény sa odohrávajú
*      vo vyžihárni (na okraji dediny)
*      vysoko v horách (ohňom obkľúčený dobytok)
*      v drevorubačskej chate – zrube (bitka Šimona a Draka)
·         symbolika zvierat
*      Drak = tajomné, bájne, silné, samotárske zviera, využíva oheň (presne ako Martin Lepiš)
*      dobytok = živobytie pre celú rodinu
*      vtáčiky a hniezdo (túžba po domove)  
·         nepoznáme miesto a čas, kedy a kde sa príbeh odohráva (iba tipujeme, že sú to Tatry a Poľsko)
c/ rozprávkovosť
·         Víťazí dobro ( zdravý rozum ) nad zlom.  - Drak doženie stádo; Šimon sa hanbí za svoj čin- zapálenie Drakovej chalupy; Eva pochopí, že Drak má rád inú a ju úprimne ľúbi Šimon.
·         Koniec: ,, A čo bolo potom? - Potom žili šťastne, kým nepomreli. ´´


Zhrnutie učiva a porovnanie diel


Dielo
Tri gaštanové kone 
Drak sa vracia
Nevesta hôľ
Autor
Margita Figuli
Dobroslav Chrobák
František Švantner
Útvar
Novela
Novela
román
Dej sa odohráva
niekde na Orave
Tatry
Heľpa
Kladné postavy
Magdaléna, Peter, otec Magdalény
Drak
Eva
Šimon ???
Zuna,
Tavo
Záporné postavy
Jano Zápotočný, matka Magdalény? (chamtivá)
????? dedinčania
krčmár
Motto
„Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom ...“
„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí.“

Tajomná postava
(kto a v čom)
Peter – nemá rodičov, nemá domov, nevieme, kde sa túlal - Tulák
Drak – najdúch, nič nevieme o jeho pôvode; nevieme, kde bol, čo robil;
Libor - Tavo
Symbolika zvierat
Kone – ušľachtilosť Petra; čistota vzťahu Petra a Magdalény; majetok;
Kravy – obživa
Drak – samotár, silný, tajomný, používa oheň, má zvláštne schopnosti, naháňa strach
Vtáčiky – hniezdo – domov
Vlk – samotár
Kôň – ušľachtilosť
Záver( aký)
Rozprávkový - zlo je potrestané – smrť Jana;
Láska Magdalény a Petra víťazí
Rozprávkový – „A potom žili šťastne, kým nepomreli.“
 Eva pochopí, že Šimon ju miluje a že Drak má rád inú
Baladický – smrť hlavných postáv
Kľúčové scény
(kde a ktoré)
a/vysoko v horách - pašovanie koní
b/ za dedinou - pálenie jánskych ohňov a znásilnenie Magdalény;
c/ za bránami domu – na okraji dediny - smrť Jana
a/vysoko v horách -Bitka Šimona a Draka
b/vo vyžihárni (na okraji dediny)- zapálenie domu Draka
c/v drevorubačskej chate – zrube
Oheň – vyhoreli humná
Smrť horára
Dej rozprávkový/ baladický
Rozprávkový
Rozprávkový
Baladický  
Prezývka
Tulák (Peter)
Drak (Martin Lepiš)
Tavo
Rozprávač
Peter – hlavná postava
Eva – hlavná postava ako stará mama
Horár Libor
Výstavba deja (chronologická/ retrospektívna/ in medias res)
In medias res = čitateľ je hneď na začiatku uprostred deja
In medias res

Biblická symbolika
Peter
Magdaléna
Číslo 3
Kravy
Oheň – utrpenie i očista; vášeň a láska; spálenie starých bolestí, krívd a vzťahov;
Oheň