Staroveká literatúra
Sumerská literatúra
Mezopotámia (dnešný Irak) bola centrom najstarších ľudských
civilizácií (3500 – 539 pred n. l.). priekopníkmi písma boli Sumeri, ktorí
okrem desiatkovej počítacej sústavy vynašli spôsob záznamu reči – obrázkové
písmo, z ktorého sa vyvinulo písmo klinové.
Epos o Gilgamešovi
-
hrdinský
epos
-
je
považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry (asi 2000 rokov p. n. l.).
Nepoznáme autora ani celú verziu diela. Témou je púť uruckého kráľa Gilgameša
za nesmrteľnosťou a ideou je hľadanie odpovede na otázku zmyslu ľudského
života. Nesmrteľnosť si človek môže zabezpečiť činmi, ktorými sa zaslúži
o vlasť, ľudstvo, národ. Gilgamešov otec bol smrteľný muž a matka
bohyňa, preto bol Gilgameš z väčšej časti boh a z menšej
smrteľný človek. Výzorovo bol krásny muž,
vysoký, ramenatý, s kučeravými vlasmi spletenými do vrkočov. Bohovia ho
obdarovali silou a odvahou, bol tvrdý k ľuďom, od boha múdrosti
dostal dôvtip a múdrosťou sa vyrovnal siedmim mudrcom.
-
Dej: Gilgameš bol prísnym kráľom mesta Uruk, vyžadoval od
ľudí veľa práce. Obyvatelia požiadali o pomoc bohyňu, ktorá vytvorila
silného polodivého človeka menom Enkidu. Ten zápasil s Gilgamešom
a vyhral nad ním. Spriatelili sa, vybrali sa do libanonských hôr, aby
zničili obra Chuvavu, ktorý spôsoboval ľuďom zlo a porazili ho. Gilgameš urazil
bohyňu, tým privolal jej kliatbu a Enkidu zomrel. Gilgameš smútil nad
smrťou priateľa. Rozhodol sa nájsť jediného človeka, ktorý prežil potopu sveta.
Chce pochopiť tajomstvo večného života. Musí
vydržať bdieť 6 dní a 7 nocí, , potom vyloviť z dna oceána rastlinu,
ktorú má zjesť. Nevydržal a rastlinu mu zjedol had - a tak nezískal
nesmrteľnosť.
-
znaky eposu – veľká epika, čerpá z mytológie, ústne
podanie, epická šírka, hrdina s nadprirodzenými schopnosťami, miešanie
reality a fantázie, bohovia zasahujú do deja, majú ľudské vlastnosti i
slabosti...)
-
Podobnosť s Bibliou – Gilgameš má božský pôvod; potopa
sveta a jediný človek, ktorý potopu prežil; túžba po nesmrteľnosti,
had...)
-
Otázky zmyslu života a smrti (Keď zomriem, budem ako Enkidu?)
Hebrejská literatúra
Biblia
(PL_1. ročník)
-
Je kniha kníh
-
Je načítanejšia a najprekladanejšia kniha
-
Je posvätná kniha kresťanov i židov (Starý zákon – Tóra)
-
Je častým inšpiračným zdrojom – najmä v stredoveku,
v baroku, ale i dnes
Obsahuje
Starý zákon Nový
zákon
-
od vzniku sveta - od narodenia Ježiša Krista
-
po predpovede o príchode Krista
- po vznik kresťanskej cirkvi
-
písaná po hebrejsky
- písaná po grécky
-
okolo roku 1000 pnl.
- okolo roku 100 nl.
-
46 kníh 27 kníh
o
4 evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján)
o
Skutky apoštolov,
Listy, Zjavenie Jánovo
V Starom i Novom zákone sú: Knihy historické (Genesis,
Exodus)
Knihy prorocké (Kniha Jóbova)
Knihy poučné (Šalamúnova veľpieseň, Kniha
prísloví, Zjavenie Jána)
Indická literatúra
Najstaršími indickými pamiatkami sú Védy – posvätné knihy o poznaní. Indovia tu velebili svojich
bohov, ktorí boli zosobnením prírodných úkazov a síl. Mahábhárata
(Veľké rozprávanie o Bharatovcoch)
-
najrozsiahlejší
epos svetovej literatúry, vytvorený medzi 4. st. pnl. a 4 st. nl.
-
zároveň
encyklopédia indických kultúrnych tradícií opisujúcich bratovražedné boje medzi
vládnucimi rodmi
Rámájana (Putovanie Rámovo)
-
hrdinský
epos o životných dobrodružstvách princa Rámu a jeho ženy Sity. Silnou
zložkou diela je morálny svet, v ktorom sa pohybujú hlavné postavy deja
(cnosť, pokora, oddanosť, ženina vernosť, sebaobetovanie).
Grécka (9.
st. pnl. – 3. st. pnl.)
-
k najstarším pamiatkam patria Homérove
eposy:
Ilias
-
je hrdinský epos.
Opisuje posledných 51 dní vojny medzi Trójou a Spartou. Kompozícia je
založená na konflikte osobného citu a vlasteneckej povinnosti. Hrdinovia
(Achilles, Patroklos, Hektor) sú hrdí, smelí vlastenci, ktorí prekonávajú
nebezpečenstvá. Do konania ľudí zasahujú aj bohovia (Zeus, Afrodita). Svojou
šírkou a hutnosťou predstavuje epos encyklopédiu života starých Grékov.
Odysea
-
je hrdinský epos
dobrodružného charakteru. Jeho dej sa odohráva počas 41 dní desaťročného
putovania kráľa Odysea po víťaznej
bitke pri Tróji, ktorý sa vracia domov, ale zásahom
bohov musí prekonávať prekážky. Po mnohých dobrodružstvách, v ktorých
preukáže šikovnosť, silu, ale najmä túžbu po domove, sa vracia k svojej
žene Penelope.
Ezop (6.
stor. p. n . l.) vo svojich BÁJKACH - príbehoch z ríše zvierat kritizoval
zlé ľudské vlastnosti. Využíval alegóriu a z príbehu vždy vyplýva
poučenie.
Najväčšie
úspechy v antike dosiahla dráma, najmä tragédia.
K jej
predstaviteľom patria Aischylos (Pripútaný Prometeus, Oresteia), Euripides (Medea, Elektra) a Sofokles,
ktorý patrí v súčasnosti k najznámejším.
Predstaviteľom
komédie bol Aristofanes - hry: Lysistrata,
Ženský snem ...
Antigona
|
|
Hlavnej postavy
|
Názov podľa
|
Sofokles
|
Autor
|
Starovek – grécka antika
|
Lit. obdobie
|
Dráma
|
Lit. druh
|
Tragédia
|
Druhový útvar
/žáner
|
Historický z mytológie
|
Námet
|
Kráľovský hrad v Tébach
|
Prostredie
deja
|
Kráľovského (kráľ, kráľov syn + deti
bývalého kráľa) veštec Teresias
|
Postavy
z prostredia
|
Úcta k bohom a k zákonom –
dodržiavanie zákonov
|
Téma
|
Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Nehrešte,
uráža to bohov!
Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí
a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou
sa naučí až na staré kolená.
Človek má vždy konať s rozvahou,
aby svoje neuvážené skutky neskôr neľutoval.
|
Idea
|
Prológ
+ 5 dejstiev + Epilóg
|
Kompozícia
|
Próza i poézia v jednom
diele
|
Forma
|
Eteokles a Polyneiko - Vzájomne
sa zabili v súboji
Antigona - Obesila sa v kamennej
hrobke na svoj závoj
Haimon - Prebodol sa mečom, keď našiel
Antigonu mŕtvu
Eurydika - Po správe, že jej syn
Haimon je mŕtvy, našli ju v kaluži krvi
Kreón - Pomiatol sa po smrti syna i manželky
|
Záver / smrť
(koho
a ako)
|
Náčelník zboru
|
Šíri zvesť
ďalej
|
Antigona - Typická postava antiky –
ideál kalokagatia
A/ múdra – vie, že zákony bohov sú nad
ľudskými
B/ silná – nebojí sa postaviť kráľovmu
rozkazu; dokáže sa postaviť svojmu strachu, sama pochová brata...
C/
duševne krásna – jej názory
hovoria o jej duši – Neprišla som na svet nenávidieť, ale milovať;
rovnako si váži oboch bratov; obhajuje spravodlivosť
D/
individualista – sama v boji
za spravodlivosť
|
Charakteristika
hlavnej postavy
(dôkaz znakov
antickej postavy)
|
Jednota
miesta – celé - palác v Tébach
Jednota
času – zachytáva 24 hodín
Jednota
deja - iba jeden príbeh, bez odbočení
|
Trojjedinosť
drámy
|
„Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.“
|
Pekné
myšlienky
|
Rímska lit.
(3. st. p.n.l. – 5. st. n.l.):
nadväzuje
na grécku literatúru. Jej vrchol predstavuje poézia. K populárnym básnikom
patrili Vergílius, Horácius a Ovídius.
