Medzivojnové obdobie v dráme (1914-1945)
Nastáva rozvoj dramatickej tvorby, ktorý súvisí so vznikom
divadiel.
a/ Slovenské národné
divadlo v Bratislave (1920)
Do skončenia 2.svetovej
vojny na Slovensku účinkovali 4 stále divadelné scény:
b/ v Košiciach
(Štátne divadlo Košice )
c/ v Nitre (
Divadlo Andreja Bagara)
d/ v Martine
(Divadlo Slovenského národného povstania)
Ďalšie divadlá v súčasnosti sú:
e/ v Trnave (Divadlo
Jána Palárika )
f/ v Prešove (Divadlo
Jonáša Záborského )
g/ v Banskej
Bystrici a vo Zvolene (Divadlo Jozefa Gregora Tajovského).
Tvorba autorov medzivojnového
obdobia je ovplyvnená expresionizmom - kontrasty postáv, výrazné slová
a časti, zamerané na psychiku a vnútro postáv
Významní autori
medzivojnového obdobia sú Ivan Stodola a Július Barč-Ivan .
IVAN STODOLA (1888-1977)
Bol nielen významný slovenský dramatik, ale aj obetavý
lekár, ktorý svoj život zasvätil boju proti tuberkulóze.
Svojou
tvorbou preklenul dlhé obdobie - začínal v rokoch prvej Česko-Slovenskej
republiky, písal počas vojny a pokračoval aj v čase socializmu.
Životné osudy
Spätosť
s mestom Piešťany – žil tu na sklonku života 23 rokov. Busta na panelovom
dome na Námestí SNP ho pripomína.
Tvorba:
Pomocou
humoru a satiry poukazoval na chyby v spoločnosti.
A/ satirické veselohry, ktoré sa
kriticky zaoberajú problematikou fungovania / nefungovania spoločenského
života, politických inštitúcií a spolkov v tom čase:
Náš pán
minister,
Čaj
u pána senátora,
Keď jubilant
plače
a napíš si obsah literárneho
diela.
Autor využíva charakteristiku menom
Postava
|
Jej charakteristika
|
Púčik
|
rozvíjajúci sa, začínajúci svoju kariéru, maličký v prívomociach
|
Rohatý
|
Čert, pokušiteľ, robí zle, nevie, čo od dobrej vôle...
|
Pokorná
|
Bez reptania prijíma osud
|
Adam
|
Prvý človek, ktorý povie pravdu
|
spolok Humanitas
|
Ľudskosť , ochrana ľudskosti, práva (názov je ironický)
|
spolok Benevolencia
|
Ľahostajnosť k porušovaniu zákona
|
B/ historické hry:
Kráľ
Svätopluk – obdobie Veľkej Mravy
Marína
Havranová - revolučné roky 1848/49
Básnik
a smrť – Slovenské národné povstanie
C/ tragédia - Bačova žena
Tragédia v 3 dejstvách
1. dejstvo: pekne uprataná dedinská izba
2. dejstvo: veľká chladná miestnosť
v kaštieli
3. dejstvo: salaš v
horách
Osoby: muži: bača
Michal, Ondrej Muranica, valasi,...
Ženy: Eva
Muranicová, jej svokra – Ondrejova mama , deti Ondrík a Miško,
Odohráva sa v čase hospodárskej krízy na slovenskom vidieku – v Demänovskej
doline
Námet: Žena medzi dvomi mužmi. Dielo však nie je iba
drámou ženy medzi dvomi mužmi, ale je predovšetkým drámou hlbokej materinskej
lásky.
Romantický prvok: Neuhasiteľná láska dvoch mužov k jednej žene, ktorú každý z nich právom
považoval za svoju manželku.
Konflikt: Zdanlivo jednoduchý – psychologický
a mravný, ale autor ho motivuje ako konflikt sociálny –
zapríčinila ho bieda, vysťahovalectvo a napokon bohatstvo, ktoré Ondreja
robí násilníckym a neústupčivým.
Autor v diele
vyzdvihol nesmiernu silu materinskej lásky
a/ Eva – hlavná hrdinka nemá silu zriecť sa jedného zo svojich detí. Keď
nemôže presvedčiť ani jedného z mužov „majúcich na ňu právo“, že ako matka
sa chce starať o obidve svoje deti,
dobrovoľne odchádza zo sveta. Lúči sa s oboma mužmi slovami: „Milujte mi moje deťúrence. – Teraz ma už
obidvaja máte!“
b/ materinská láska
Ondrejovej matky je iná, tvrdohlavá
a vytrvalá – neverí, že jej syn v bani zahynul, hoci bol vyhlásený za mŕtveho, lebo ho
nenašli a verí, že sa jej vráti.
Dielo robí účinným: pekná slovenská
ľudová reč, autorova znalosť dedinského prostredia, bačovského remesla, života
v kaštieli i na salaši.
Dej:
Eva žije so svojím druhým mužom bačom Michalom a dvoma deťmi - Ondríkom
a Miškom – z prvého a druhého manželstva.
Jej prvého manžela Ondreja údajne zabilo v americkej bani. Len Ondrejova matka
tomu nechce veriť a neustále robí Eve výčitky, že sa znova vydala. Ondrej
sa po dlhom čase naozaj vracia z Ameriky. Pri banskom nešťastí stratil pamäť a
nemohol si spomenúť, odkiaľ pochádza. Spomenul si po dlhšej dobe po vlakovom nešťastí. Medzitým
zbohatol, takže po návrate si kupuje celé panstvo, na ktorom pracoval ako bača kedysi on sám
a kde sú teraz zamestnaní aj Eva s Michalom. Kúpený majetok prepisuje na Evu a Miša odtiaľ
vyháňa – posiela ho do Ameriky.
Eva sa dostáva do ťažko riešiteľnej situácie: prechováva city
k obidvom mužom, ale nechce sa vzdať svojho druhého manžela, ktorého si
zobrala až po domnelej smrti prvého, neprekročiac zákony. Hlavne nechce stratiť
svoje dve deti. Konflikt sa vyostrí
natoľko, že obaja chlapi, keď sa stretnú na salaši v lese, začnú proti
sebe bojovať na život a na smrť. Eva, ktorá to vidí, spácha samovraždu. Dej je zasadený do neosídleného
prostredia, ktoré má svoju tajuplnosť aj drsnosť. Život bačov v úzkom
styku s panenskou prírodou robí z nich priamočiarych ľudí. Bačova žena Eva
sa dostáva nie vlastnou vinou do neriešiteľnej situácie, cez ktorú sa jej čistá
morálka nemôže preniesť. Zo svojho položenia nachádza východisko iba vo
vlastnej smrti. Sily nepriaznivého osudu pripravia ústredným postavám tragický
koniec.
Július Barč-Ivan – Matka
1.
Pozri si
filmové spracovanie diela Matka
2. Napíš charakteristiky hlavných postáv -
matka, Jano, Paľo.
Matka je vdova, ktorej muža zabilo pri výbuchu
plynu v bani. Má dar – vidiny, vidí dopredu, čo sa stane - nešťastie v bani, návrat Paľa z Ameriky
i dary, ktoré prinesie a nakoniec ruku s nožom.. Uvedomuje si svoju neschopnosť zmeniť to, čo bolo
dané. Nechce prijať osud, búri sa proti tomu, čo videla. Verí tomu, že syn Jano
je celý ako otec a druhý syn – Paľo je po nej. Kvôli tomu vychováva Paľa
tak, aby Janovi vo všetkom ustupoval. Obidvoch synov má rovnako rada. Chce,
aby Paľo radšej odišiel z domu. Chce zabrániť konfliktu, nechce prísť o
svojich synov. Svoj majetok odkáže Janovi, ani to však nestačí. Zámerne sa
obetuje, postaví sa medzi Paľa a rozbesneného Janovi.
Miluje jedného syna tak veľmi, že nechce,
aby zomrel, a druhého natoľko, že nechce, aby z neho bol vrah. Je skromná,
pokorná a veľmi pobožná. Ľudia v dedine ju nechápu, kvôli jej darom.
Jano je synom Anny Pavlíčkovej. Je straší brat Paľa. K bratovi sa vždy správal nepriateľsky. Zdalo sa
mu, že matka má rada iba Paľa. Je závistlivý, zúrivý, nešťastný,
nedokáže ovládať žiarlivosť na mladšieho brata. Závidí Paľovi pekné
a hlavne bohaté dievča. Vlastnosti zdedil po otcovi. Je mocný, tvrdý
a násilnícky. Kvôli jeho výbušnosti a zlým vlastnostiam nemá
kamarátov. Vyštval brata z domu, aby si mohol privlastniť jeho podiel
z dedičstva. Dal mu smiešnu sumu na cestu do Ameriky. Vie, že zdedí po
matke majetok, ale stále túži mať práve Paľovu snúbenicu. Nezastaví ho nič, až
matkina nešťastná smrť. Až vtedy pochopí, že zlo si bude vyčítať do konca
života.
Paľo je mladší syn Anny Pavlíčkovej. Vlastnosti má ako jeho matka.
Je pokojný, poslušný a pracovitý. Matka
ho vychováva tak, aby bratovi vo všetkom ustupoval. Myslí si, že ho matka
nemá rada, pretože ho posiela preč. Pracuje v Amerike, v bani, no po
4 rokoch sa vracia, pretože sa mu nedarilo. Vráti sa bez peňazí, a preto
ho brat nemôže zniesť v dome. Vrátil sa aj kvôli svojmu dievčaťu – Katke,
s ktorou si dali sľub. Nerozumie, prečo ho matka vyháňa z domu.
Pochopí to až po jej smrti. Preberá matkinu úlohu ochrancu a vinu za jej
smrť chce zobrať na seba. Cíti, že sa obetovala kvôli nemu.
3.
Zdôvodni,
prečo matka zhasla svetlo v ukážke.
Matka mala osudovú
vidinu, vo sne vidí ruku s nožom. Nevedela presne, čo to znamená, ale vedela,
že sa to týka jej synov. Hľadá „cestu“ z danej situácie. Našla riešenie -
zhasne svetlo a obetuje svoj život namiesto Paľovho - v tme vlastným telom
chráni Paľa.
4.
Odpovedz
na Janovu repliku (zvýraznená časť ukážky) a vysvetli mu, prečo matka
zvolila radšej smrť.
Obetovala sa, lebo
chcela zabrániť bratovražde - nemohla dopustiť aby brat zabil brata. Nedokázala
by žiť s vedomím, že jeden syn je mŕtvy a s pocitom, že nemôže
odpustiť druhému, lebo je jeho vrahom. Jano ľutuje svoj čin – trpí, cíti, že
jeho nenávisť sa obrátila proti nemu.
5.
Doplň
postavu:
|
Matka
Anna Pavlíčková
|
|
Jano
|
Vdova
|
Paľo
|
Výbušný
|
Má vidiny – prorocké sny
|
pokojný, ústupčivý
|
vzdorovitý
|
- nešťastie v bani
|
pracovitý
|
vlastnosti - ako otec
|
- návrat Paľa z Ameriky
|
vlastnosti - ako mama
|
žiarli na brata
|
- dary, ktoré prinesie
|
myslí si, že ho mama nemá rada, lebo ho posiela preč
|
pracuje v bani
|
- ruka s nožom
|
pracuje v Amerike
|
omylom zabije matku
|
Hľadá cestu – riešenie - obetuje sa, aby zabránila bratovražde
|
pochopí svoj omyl po smrti matky
|
6.
Napíš 3
konkrétne znaky expresionizmu v diele Matka
a/ Autor
sa zameriava na vnútro postáv, ich city a pocity
-
matkine pocity úzkosti a strachu;
-
Paľov
pocit, že ho mama nemá rada a vyháňa ho z domu
-
Janova
žiarlivosť a hnev
b/ Postavy
sú výrazne kontrastné
-
Paľo
je mierny, poslušný; Jano je naopak výbušný, agresívny
-
Matka
– jej prorocké vidiny a neschopnosť
zmeniť to
c/ Výrazné
časti a slová
-
matka obetuje svoj život
za syna
-
Paľo
do poslednej chvíle nerozumie matkinmu správaniu – prečo ho vyháňa z domu.
-
Jano
je nešťastný a nevie si pomôcť.
7.
Urč
slovné druhy a ich gramatické kategórie v podčiarknutej vete
v ukážke.
tak –
príslovka spôsobu aj ukazovacie zámeno (KSSJ uvádza: zám. ukaz. príslov)
ťa – kratší
tvar osobného zámena ty, základné, 2. osoba, bezrodové, singulár, Akuzatív
milovali –
sloveso, 3. osoba, plurál, minulý čas, oznamovací spôsob, činný rod, nedokonavý
vid
že – podraďovacia
spojka
život –
podstatné meno, všeobecné, abstraktné, mužský rod, singulár, Akuzatív, dub
dali –
sloveso, 3. osoba, singulár, minulý čas, oznamovací spôsob, činný rod, dokonavý
vid
za –
predložka, prvotná, Akuzatív
teba – dlhší
tvar osobného zámena ty, základné, 2. osoba, bezrodové, singulár, Akuzatív
Dejstvo III.
Výstup 5.
Jano: A svadba kedyže bude? Či nebude?
Paľo: Bude. O tri týždne.
Jano: Akosi sa náhlite. A to si nás už teraz prišiel volať? Či nás
nechceš volať?
Paľo: Zavolám vďačne.
Jano: Keď budú tam cudzí, môže byť tam i brat i mať.
A po svadbe koľkože dá starý Tomko prepísať
na teba? Päť – šesť jutár?
Paľo: Neviem. Nestarám sa o to.
Jano: Ty sa len o Katku staráš, čo? Len o ňu. Pekné dievča. A šikovne
si ju dostal. Nik nevedel, že
sliediš za ňou, že potajomky sa schádzavate, že žobrák sa strojí byť pánom. Šikovne si to robil. Ani ja som nevedel
o ničom. A zo mňa si ešte nik nespravil blázna. Nik. Počúvaš? Či si
vtedy myslel na to /doteraz hovoril ticho, zdanlivo pokojne, ale teraz vyskočí
a vytiahne nôž/, že za to mi raz dušu dáš? /Paľo tiež vyskočí. Na chvíľu
ich osvieti reflektor. Opakuje sa obraz z piateho výstupu druhého dejstva.
Matka: / Vie, že to je osudné slovo. Zhasí lampu. /
Jano: Zhasili? Nech! / Odkopne stoličku. / Ja ho nájdem! / Počuť iba
kroky. /
Matka: / výkrik / Tu je, tu v kúte...
Jano: Už ťa mám. / Telo padá. / Jedna ti je dosť? /Zohne sa. / Kriste!
Kto je to? Kto tu leží?
Paľo: Mať si zabil.
Jano: Ako... Ako sa sem dostali... Nie! Teba som musel!
Paľo: / Zapáli lampu. Bratia sa dívajú na seba. /
Jano: /Urobí krok, ale uvedomí si naraz, čo vykonal: / Oni... Ich
som... Nie. Nezabil som ich. Nie... Len
raz som udrel... /Zdvihne ju a nesie. Položí na posteľ. / Mama, bolí... Ja
som ich nechcel... Nechcel som...
Mama, počujú... Prečo nevravia? Nechcú ku mne...
Paľo: /kľakne si pred posteľ/ Mamka, mamka.
Jano: Nehovoria... Na Hute je doktor...
Paľo: /Padne na posteľ./
Jano: Umreli? Umreli...
Nie... Veď som len raz... /Odbehne so šialeným revom a vráti sa./ Mamka,
/skloní sa k nej/ len slovo. Len jedno slovo. Že sa nehnevajú, že
odpustia. Kriste! Nemôžu tak odísť! Koľko tu krvi... Celá posteľ samá krv...
Ale prečo? Ja som
ich nechcel!
/Zatrasie Paľom./ Tvoju ruku som chytil... Teba som chcel... Teba...
Paľo: Mamka, to bola tá cesta?
A ja som myslel, že preto skríkli na Jana, lebo chceli, aby ma zabil.
Preto som neušiel, lebo som čakal, kým udrie, zaťal zuby a nepohol sa, ani
keď priskočil ku mne. Ale oni sa hodili na mňa. Len vtedy som vedel, čo chcú,
keď im preklal srdce.
Paľo: Choď odtiaľ! Nemáš tu
miesta!
Jano: /ticho/ Moja mať...
Umreli a kto mi teraz povie, kto mi teraz povie, prečo to chceli...