Literatúra je túra cez písmená a knihy

"Môj syn vôbec nečíta!" sťažoval sa mi jeden známy. "Je šiestak. Kúpil som mu všetky diely Slávnej päťky ... a nič, vôbec ho to nezaujalo."

"Aké knihy už prečítal?" spýtala som sa.

"Žiadne!"

" A ty od neho chceš, aby rovno prečítal román?"

Uvažujem, ako som svoje deti priviedla ku knihám, hoci od mala mali prístup k PC a internetu. V škole ich naučili čítať, no láske ku knihám a k čítaniu sme ich priviedli my, nie škola.

Keď boli chlapci malí (do 6 rokov), pravideľne sme im čítali knihy pred spaním. Ja i môj manžel sme s knihou v ruke trávili čas pri detských preliezkach a pieskoviskách. V tomto období sme im kupovali rôzne leporelá, ktoré slúžili najmä ako cesty pre autíčka, ohrady alebo domčeky pre zvieratká, kryty pre vojakov.

Keď boli prváci, boli to prvé knihy, ktoré prečítali. Viem, že to boli často iba krátke básne alebo textíky s 5 - 10 vetami, ale pre malé deti zohral dôležitú úlohu psychologický moment - vedomie, že  on dokázal prečítať celú "knihu"!

Ani v tom čase sme neprestávali s čítaním rozprávok pred spaním. Vždy sme však poprosili svoje ratolesti, aby nám pomohli - že už nevládzeme,  bolia nás oči, musíme odskočiť... Ani si to neuvedomovali a prečítali 1/2 strany A4.

V tom čase prišli na trh Disneyovky. Bola som odporcom týchto kníh. - Nepáčilo sa mi, že sú veľmi drahé,  zbytočne na kriedovom papieri a v konečnom dôsledku je to iba jedna krátka rozprávka. Keď si starší syn (v tom čase 7- ročný) za ušetrené peniažky nechcel kúpiť nič iné ako Levieho kráľa a následne ho prečítal a s hrdosťou ukazoval, akú veľkú knihu už prečítal, pochopila som prínos tohto druhu kníh. Postupne pribúdali do detskej knižnice ďalšie z tohto radu kníh a on čítal jednu rozprávku za druhou.

Pre mňa - jedna rozprávka, pre malého chlapca - jedna kniha. 

Ešte vždy však neboli takí čitatelia, aby mohli čítať Dobšinského či Nemcovej rozprávky.
Nasledovali knihy, v ktorých bola celá rozprávka (príbeh) na jednej strane. Stačilo prečítať jednu stranu a na druhý deň ďalšiu. No v konečnom dôsledku to bola kniha plná textu. Také boli  knihy bájok, Príbehy a potulky Macka Uška, Smelý zajko v Afrike ...

Od týchto kníh bol už len malý krôčik k destkým dobrodružným  románom.

Jasné, že chlapci chceli byť i na PC, a tak sme sa dohodli: "Koľko strán v knihe prečítate, toľko minút sa budete hrať!" Spočiatku sme im dali za jednu stranu 10 minút hry na PC. Dosiahli sme, že každý deň čítali a vždy večer zaspávali s knihou v ruke, aby mali čo najviac prečítaného na nasledujúci deň.

Zostalo im, že knihy čítajú i dnes.