vývin drámy
Základný literárny druh,
ktorého útvary sú:
a/ Tragédia – má
vážny dej a končí smrťou hlavnej postavy /postáv
b/ Komédia - Jej cieľom je poukázať na negatívne javy
v spoločnosti alebo negatívne ľudské charaktery. Snaží sa zosmiešňovať,
kritizovať a vysmievať sa z negatívnych stránok v živote,
z ľudských chýb a zlých vlastností pomocou a/ hyperboly (nadsázky, zveličovania)
b/ slovnej komiky (slovné skomoleniny,
dvojzmyselnosť, hry so slovom...)
c/ situačnej komiky (rôzne trápne
situácie, ktoré sú pre diváka smiešne)
c/ Činohra – rieši
aktuálny spoločenský problém a jej cieľom je primäť diváka / čitateľa k
zamysleniu
Pojmy súvisiace
s drámou:
-
literárny druh určený na scénické spracovanie = dráma
-
dejstvá a výstupy = vonkajšie členenie drámy
-
expozícia, kolízia, kríza, peripetea, rozuzlenie
= vnútorné členenie drámy
-
postava hovorí sama k sebe = monológ
-
rozhovor dvoch postáv = dialóg
-
prehovor postavy v dialógu = replika
-
časť divadelnej hry oddelená prestávkou (zmeny
kulís) = dejstvo
-
zmena počtu postáv na javisku = výstup
-
úvod = expozícia
-
vznik zápletky, problému = kolízia
-
vyvrcholenie napätia =
kríza
-
nečakaný obrat v deji = peripetia
-
zmierlivý, tragický alebo chýbajúci = záver
- komédia, tragédia, činohra = útvary
drámy
.
Dráma vznikla z osláv na počesť boha Dionýza
v antickom Grécku. Hrávala sa v amfiteátroch; dvaja herci, ktorí
používali masky; dej sprevádzal chór.
Antická dráma
Vznikali tragédie (vyšší žáner) a komédie (nižší žáner); dodržiavala
jednotu miesta, času, deja. V písanej podobe – vonkajšia kompozícia začínala
Prológom, končila Epilógom a medzi tým bolo 5 dejstiev. Vnútorná
kompozícia – expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa. Príbeh bol ovplyvnený
zasahovaním bohov do deja a predpovedaním veštcov; postavy boli z
vyšších spoločenských vrstiev.
V starovekom Grécku
vznikali tragédie ( Sofokles -
Antigona ) i komédie Aristofanes- Ženský snem
Antigona
|
|
Hlavnej postavy
|
Názov
podľa
|
Sofokles
|
Autor
|
Starovek – grécka antika
|
Literárne
obdobie
|
dráma
|
Literárny
druh
|
tragédia
|
Druhový
útvar /žáner
|
Historický z mytológie
|
Námet
|
Kráľovský hrad v Tébach
|
Prostredie
deja
|
Kráľovského (kráľ + deti bývalého kráľa)
|
Postavy
z prostredia
|
Úcta k zákonom – dodržiavanie zákona
|
Téma
|
Prológ
+ 5 dejstiev + Epilóg
|
Kompozícia
|
Próza i poézia v jednom diele
|
Forma
|
Eteokles
a Polyneiko - Vzájomne sa zabili v súboji
Antigona
- Obesila sa v kamennej hrobke na
svoj závoj
Haimon
- Prebodol sa otcovým mečom, keď
našiel Antigonu mŕtvu
Eurydika
- Po správe, že jej syn Haimon je
mŕtvy ju našli v kaluži krvi
Kreón
- Pomiatol
sa po smrti syna i manželky
|
Záver
/ smrť
(koho
a ako)
|
Zbor
|
Šíri
zvesť ďalej
|
Antigona
Typická
postava antiky
A/ múdra –
vie, že zákony bohov sú nad ľudskými
B/
silná
Duševne – nebojí sa postaviť kráľovmu
rozkazu; dokáže sa postaviť svojmu strachu
Telesne - má dosť sily, aby sama
pochovala brata
C/
duševne krásna – jej názory hovoria
o jej duši – Neprišla som na svet nenávidieť, ale milovať; rovnako si
váži oboch bratov; obhajuje spravodlivosť
D/
individualista – sama v boji za
spravodlivosť
|
Charakteristika
hlavnej postavy
|
Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Nehrešte, uráža to bohov.
Človeka, ktorý si mnoho
o sebe myslí
a používa veľké
slová, neminie veľký trest...
že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny.
Zistíte, že podlý zisk je pre človeka väčším nešťastím než
šťastím.
Svoju dôstojnosť neuchrániš tak, že
budeš šliapať na dôstojnosť iných.
Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.
|
citát
|
V tomto období na našom území boli len náboženské
a rituálne obrady
Obdobie stredoveku- na
našom území prevládajú cirkevné a biblické hry.
Vo svetskej literatúre vznikajú
hrdinské rytierske piesne, ktoré rozprávajú potulní herci (igrici, šansonieri,
gusľovi, minesegri, trubadúri)
Humanizmus a renesancia - vo svete nastáva rozvoj
dramatickej tvorby vznikajú potulné divadelné spoločnosti, pribúda postava prešibaného sluhu. Po vzore antiky dodržiava jej
kompozíciu, postavy i striedanie veršovaných a prozaických častí.
V Anglickej
literatúre dosahuje dráma svoj vrchol a vyniká Wiliam Shakespear, ktorý písal: tragédie - Hamlet, Rómeo a Júlia, Mackbeth,
Othelo...;
historické hry - Henrich VIII, Kráľ Ján, Richard III., Mária
Stuartovna....;
komédie – Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Veselé
panie z Windsoru, Kupec Benátsky....)
Hamlet
|
|
Názov
podľa
|
Hlavnej postavy
|
Autor
|
William Shakespeare
|
Literárne
obdobie
|
Humanizmus a renesancia
|
Literárny
druh
|
Dráma
|
Druhový
útvar /žáner
|
tragédia
|
Námet
|
Historický - z dánskej kroniky z 12.
stor.
|
Prostredie
deja
|
Hrad Elsinor
|
Postavy
z prostredia
|
Kráľovské (kráľ a princ)
|
Téma
|
Vražda a pomsta
(túžba po spravodlivosti)
|
Kompozícia
|
5 dejstiev
|
Forma
|
Próza i poézia v jednom diele
|
Záver
/ smrť
(koho
a ako)
|
Starý
kráľ Hamlet - Bol otrávený vlastným bratom –
v spánku mu naliali bolehlav do ucha
Polónius
-Hamlet ho omylom prebodol, keď
načúval za závesom
Ofélia
- Zbláznila sa a v pomätení
sa utopila v rieke
Gertrúda
- Vypila otrávené víno určené
Hamletovi (na oslavu jeho víťazstva)
Laertes
- Hamlet ho zabil v súboji,
zasiahol ho Laertovým otráveným mečom
Klaudius
- Hamlet ho zabil v súboji
Hamlet
- Zomrel na následky otravy (pri
zápase ho porezali mečom, ktorého hrot bol otrávený prudkým jedom)
|
Šíri
zvesť ďalej
|
Horácio
|
Charakteristika
hlavnej postavy
(dôkaz
znakov renesančnej postavy)
|
Hamlet
Typická
renesančná postava
-
Dá prednosť životu
v úvahe - pri rozhodovaní „Byť či nebyť?“
A/
múdry
– neustále sa vzdeláva (číta knihy)
– pozná antickú filozofiu – Sokratovu
myšlienku, že pravdu môžu hovoriť iba deti a blázni
– dokáže prepracovať divadelnú hru tak,
aby do nej zakomponoval vraždu svojho otca a odhalil vinníka
– prekukne lesť Klaudia, keď ho posiela do Anglicka
B/
silný
–telesne – porazí v zápase Laerta,
Kráľa,
–duševne – prekoná svoj strach
a bolesť, vzoprie sa nespravodlivosti, prekoná túžbu pomstiť sa, ale
radšej odhalí vraha
C/
duševne krásny –
–túži po spravodlivosti
–chce ochrániť Oféliu pred bolesťou
a posiela ju do kláštora
–spomína si na šaša, ktorého mal ako
dieťa rád
D/
individualista
–spolieha sa iba sám na seba
–nikoho nechce ohroziť ani nikomu neverí
–Silná osobnosť – vzbudzuje úctu
a rešpekt u priateľov i kráľa
|
citát
|
POLONIUS:
A zopár
mojich dobrých rád si zapíš za uši.
Nesmieš
myslieť jazykom.
Zakaždým
dvakrát meraj a raz rež.
Buď
priateľský, lež nepodkladaj sa priateľom,
a o kom
sa presvedčíš, pripútaj si ho oceľovým hákom.
Lež nepošpiň
si ruky priateľstvom s hocakým holobriadkom.
Vyhýbaj sa
sporom, ale keď raz budeš v spore, nech sa ti po ňom súper vyhýba.
Sluch dožič
každému, hlas málokomu.
Váž cudziu
mienku, s vlastnou hospodár.
Pri voľbe
šiat vždy na svoj mešec hľaď,
bohato šať
sa, nie však výstredne.
Nezriedka
šaty robia človeka
A vo
Francúzsku vo vysokých kruhoch si
každý šľachtic na to potrpí.
Nesmieš byť
dlžník ani veriteľ – pôžičkou môžeš stratiť priateľa, dlžoby odučia ťa
šetrnosti.
A predovšetkým
sebe verný buď - vyplynie z toho
ako z noci deň, že ani iných nezradíš.
Buď zbohom –
mojím požehnaním zrej.
|
U nás sa v období humanizmu
a renesancie hrávali školské hry,
v ktorých mali študenti ukázať ako ovládajú
latinčinu, ako vedia vystupovať na verejnosti a predvádzať texty. Známy je autor Pavel Kyrmezer - Komédia
česká o bohatci a lazarovi alebo
Komédia nová o vdově.
Barok – dekoratívnosť
baroka sa v dráme prejavila tým, že
v divadlách, ktoré boli drevené, pribúdajú
scény, kostýmy a kulisy. Po
požiari divadla vo Viedni sa začínajú stavať kamenné divadlá a pribúda opona.
Na Slovensku vznikajú divadlá, ktoré stavajú šľachtické rody
(Erdödyovci, Pálfyovci...).
Vlastné divadlá majú – Univerzita v Trnave, Evanjelické
lýceum v Bratislave.
Klasicizmus preberá vyššie a nižšie žánre z Antiky, dodržiava tri jednoty drámy (miesta, času a deja). Obľúbené sú komédie - Jean-Baptiste Poquelin MOLIÉRE - herec, riaditeľ divadelnej spoločnosti, režisér a autor divadelných hier. Napísal 33 komédií, z ktorých mnohé tvoria i dnes repertoár svetových divadiel. Napísal: Misantrop, Zdravý nemocný, Tartufe, Lakomec...)
Lakomec
Lit.druh: dráma
Druhový útvar: komédia
Vonkajšia
kompozícia: 5 dejstiev
Forma: prozaická
Námet: život 1 rodiny -
život s chamtivým človekom
Téma – obraz lakomého človeka, ktorý sa tak veľmi bojí o svoje
peniaze, že šetrí na vlastných deťoch a sebe.
Idea – lakomého človeka môžu k činu
prinútiť len peniaze.
Motívy : a/ lakomosť - Harpagon má
rád svoje peniaze a hľadá ďalšie spôsoby, ako zbohatnúť
b/
láska (láska medzi Kleantom a Marianou, Elizou a Valérom), ktorá nakoniec
zvíťazí nad lakomstvom Hargapona
Čas - polovica 17. storočia
Miesto deja: Francúzsko – Paríž - Harpagonov dom
Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý
vdovec Harpagon je hrozný lakomec. Jeho
dcéra Eliza je zaľúbená do Valéra, ale musí skrývať svoju lásku, pretože otec
jej chce vybrať ženícha. Harpagonov syn Kleant sa chce oženiť s chudobnou
dievčinou Marianou. Harpagon ukrýva všetky svoje peniaze v truhlici zakopanej v
záhrade, pričom vystupuje ako chudák, že nemá čo do úst položiť. Oznámi svojim
deťom, že sa bude ženiť s veľmi mladým dievčaťom, samozrejme s čisto ziskovými
úmyslami, netušiac, že mladá Mariana je dievčaťom jeho syna. Kleantovi určí za
ženu bohatú vdovu, dcéry sa zbaví vydajom za postaršieho pána Anzelma. Valérov sluha Šidlo nachádza truhlicu
s Harpagonovými peniazmi. Krádež vyšetruje polícia. Harpagon prevráti celé mesto hore nohami, Anzelm
spoznáva vo Valérovi svojho syna a v Mariane svoju dcéru. Harpagon dostáva svoju truhlicu. Svadby sa konajú z
lásky, samozrejme platí ich Anzelm.
Harpagn je až nenormálne
pripútaný k svojim peniazom, nazýva ich svojimi priateľmi. Dokonca obviňuje
vlastné deti, že ho okrádajú, láska a manželstvo mu nič nehovoria, za všetkým
vidí iba zisk a peniaze. Jeho deti sú úplne iné - sú plné lásky a nikdy by ju nevymenili za
peniaze. Táto hra je o lakomstve
- peniaze určujú charakter
človeka. Harpagon je taký pomätený
peniazmi, že z krádeže obviňuje aj sám seba, výsledkom je smiech, irónia.
Vnútorná kompozícia diela
Expozícia (predstaenie
hlaných postáv) - Kleant a Eliza si chcú pohovoriť s otcom o svadbe, ale
prichádzajú k nemu práve vtedy, keď rozmýšľa, ako uchrániť svoj majetok.
Kolízia (zápletka) - otec má na svadbu svoj názor.
Pre Elizu vybral 50-ročného pána Anzelma, ktorý netrvá na vene. Kleantovi z
toho prišlo zle a odchádza. Vzápäti príde Valér – Elizin milý, ktorý schvaľuje
Harpagonovi všetko, čo povie, aby sa mu zalíškal. Harpagon im povie, že si chce
za ženu vziať Marianu – chudobnú dievčinu.
Kríza (vyvrcholenie napätia) - na slávnostnej večeri pre Marianu,
ako Harpagonovu snúbenicu, sa Kleant priznáva k láske k Mariane a otec ho
neuznáva ako svojho syna.
Peripetia (obrat v deji)
- Kleant potrebuje peniaze, a tak sa rozhodne si ich požičať. Jeho sluha Šidlo
mu vybaví pôžičku s veľkými úrokmi. Kleant sa dozvie, že peniaze mu požičiava
jeho otec. Šidlo nájde v záhrade zakopanú truhlicu s peniazmi a povie to
Kleantovi. Ten povie otcovi, že mu ju nevráti dovtedy, kým mu nepovolí svadbu s
Marianou.
Rozuzlenie (záver) - Valér nepriamo povie, že je
Anzelmov syn, šťastný pán Anzelm sa dozvie, že jeho deti žijú. Valér a Mariana
sú jeho deti. Anzelm na veľkú radosť Harpagona sľúbi, že všetky výdavky za
obidve svadby zaplatí on. Kleant vráti otcovi truhlicu s peniazmi a všetci sú
nakoniec šťastní a spokojní.
Na Slovensku v roku 1830 vzniká prvá stála ochotnícka
scéna v Liptovskom Mikuláši, založil ju Gašpar Féjerpataky- Belopotocký
a začínali divadelnou hrou Ján
Chalúpku - Kocúrkovo.
Kocúrkovo aneb jen abychom v hanbě
nezústali - pôvodne napísané po česky, neskôr autorom preložené a prepísané do
slovenčiny.
Literárny druh:
dráma
Druhový
útvar: komédia
Kompozícia:
3 dejstvá
Forma:
prozaická
Námet: život
v malom meste
Postavy
– využíva charakteristiku menom:
Meno
|
Národné
povedomie
|
Sociálne
postavenie
|
vlastnosti
|
Sloboda
|
národovec
|
učiteľ
|
nemá
manželku, nikomu nie je ničím zaviazaný ani podriadený
riadi sa
vlastným úsudkom
|
Krivosúd
|
prispôsobivý
|
richtár
|
nemá
rovnaký meter, nesúdi spravodlivo
|
Pán z
Chudobíc
|
odrodilec
|
chudobný
zeman
|
povýšenecký,
používa skomolené maďarské slová, aby ukázal svoju nadradenosť
|
Tesnošil
|
čižmársky
majster
|
Malomeštiak,
skúpy,
lakomý
|
Toto možno považovať za začiatok
divadelnej tvorby na Slovensku
Romantizmus – Vo
svetovej literatúre pribúda silný jednotlivec, často z okraja spoločnosti.
Predstaviteľ svetovej literatúry: Johan
Wolfgang Goethe / Faust
Faust : činohra
Vonkajšia kompozícia: dve dejstvá
Forma: veršovaná
Námet: stredoveká legenda
o doktorovi Faustovi, alchimistovi, ktorý mal vraj zmluvu s diablom
Motív: večná ľudská
nespokojnosť a hľadanie zmyslu života
Dej:
Na začiatku Boh
a Diabol uzatvoria stávku.
Doktor Faust na
sklonku života pochybuje o zmysle vedeckých poznatkov. Uvedomuje si, že
ani na chvíľu vo svojom živote nebol
šťastný. Uzatvoril zmluvu s diablom (Memfistoteles) – za okamih
šťastia a poznanie absolútnej pravdy je ochotný odovzdať Diablovi dušu.
Diabol vráti Faustovi život a on ho opäť prežíva. Neuspokojí ho ani láska
krásnej Margaréty, ani úspechy vo vede, ani čierna mágia, ani sláva
a bohatstvo, ani priazeň mocných... (Krása, bohatstvo, ani sláva človeka šťastným
neurobia.)
Napokon, opäť na
sklonku života, dostane od panovníka pruh močaristého pobrežia. Rozhodne sa, že
tam vytvorí štát pre ľudí, ktorí nič
nemajú. Takmer slepý Faust sedí na
kameni a počúva údery čakanov, vníma nadšenie budúcich obyvateľov
a predstavuje si šťastný život tých, ktorí tu budú žiť. Zdá sa mu, že
prežíva ich šťastie a vysloví známe slová: „Postoj chvíľa si taká krásna!“ To je signál pre Memfistotela, že vyhral
a získal Faustovu dušu. Anjeli sa však proti tomu postavili, pretože Faust
nezažil šťastie, on iba pochopil,
v čom je podstata ľudského šťastia.
Dospel k poznaniu, že zmyslom ľudského života, podmienkou ľudského pokroku a podstatou
ľudského šťastia i spokojnosti so sebou
je tvorivá práca pre šťastie iných, že o svoje šťastie musí človek
bojovať a musí si ho zaslúžiť. Nemôže nájsť šťastie ten, kto myslí iba na
seba a svoje záujmy.
U nás vznikajú ochotnícke divadlá napr. Sobotišti a hrávajú
sa hry Jána Chalupku.
Hry autorov porevolučných a matičných rokov (1849 –
1876) – Jána Palárika ( Zmierenie alebo
Dobrodružstvo pri obžinkoch
Znaky tvorby Jána
Palárika:
1.
Všetky
jeho divadelné hry sú komédie (Inkognito, Drotár, Zmierenie)
2.
Na
všetky čerpal námet v inonárodnej literatúre (francúzskej, maďarskej
a poľskej)
3.
Dej sa
zakladá na princípe zámeny postáv
4.
Využíva
najmä situačnú komiku (ale i slovnú)
5.
Vo
všetkých je zmierlivý koniec
6.
Všetky
riešia aktuálny spoločenský problém – bojujú proti odrodilstvu
7.
Kritizuje
v nich odrodilstvo
a odnárodňovanie; vyzdvihuje vlastenectvo a slovenský
folklór
- Komédia – využíva komiku: situačnú (trápne situácie zo zámeny postáv) i slovnú
(maďarské skomolené slová)
- Námet z poľskej
literatúry
- Zámena postáv (dvojitá): grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková;
barón
Ľudovít Kostrovický a jeho priateľ zememerač Rohon
- Príklad na komiku situačnú Kostrovický po dedine hľadá dievča a ostatní už poznajú pravdu...
- Zmierenie (trojité): v láske -
zaľúbili sa tí, ktorí si boli zasľúbení a seberovní
národné - Slováci s Maďarmi
sociálne - šľachta s ľudom
- Aktuálny problém:
odrodilstvo; pomaďarčovanie šľachty, ktorá si myslí, že keď použije maďarské
slová,
je viac ako obyčajný človek
(? Podobnosť - dnes anglické slová)
- Predstavitelia odrodilcov: Kostrovický, Capková
Predstavitelia
národovcov: Miluša Oriešková, učiteľ Oriešok
Zo
slovenského folklóru: ľudové piesne, zvyk – slávnosti
dožiniek, kroj
Vnútorné členenie:
- Expozícia: čítanie
listu
- Kolízia: zámena
rolí
- Kríza: zaľúbenie
Rohoňa do Milušky, nepravej grófky
- Peripetia: priznanie
sa Rohoňa a Milušky
- Rozuzlenie: príchod
starého pána Kostrovického a priznanie sa grófky, že tá pekná žnica je Hrabovská
Z akej knihy vyberá učiteľ
Oriešok piesne na dožinkovú oslavu a kto je jej autor?
Ján Kollár – Národnje spievanky
Kto vyriekne vetu: „Sláva Slovákom
i Maďarom statočným!“ Učiteľ
Oriešok
Realizmus -
vzniká veľké množstvo dramatických diel vo svete i u nás, v ktorých
autori zachytávajú skutočný reálny život;
typické postavy v ich charakteristickom prostredí, ktoré ich osobnosť
formovalo; zobrazuje všetky spoločenské vrstvy; zameriava sa na súdobé témy
Svetoví predstavitelia – Anton
Pavlovič Čechov.
Na Slovensku nastáva rozvoj dramatickej tvorby, dramatické
diela nachádzame skoro u každého realistického spisovateľa. Vyniká najmä Jozef Gregor Tajovský -
Ženský zákon, Statky-zmätky , Matka , V službe, ...
Statky – zmätky
význam slov: Statky = majetky; Zmätky = chaos,
neporiadok
Na základe názvu sa pokúste povedať hlavnú
myšlienku (posolstvo pre diváka)
Túžba po majetku, robí zmätky, chaos
v ľudských vzťahoch
Odpovedzte na otázky
1. Dej sa
odohrá od.Vianoc do Vianoc.
2.
Ako sa volajú bezdetní bohatí sedliaci? Palčíkovci
3. Ako sa
volá Ďurko? Ľavko
4. Ako sa
volá Zuzka? Kamenská
5. Prečo so
sobášom súhlasili Ďurkovi rodičia? Z chamtivosti,
pre majetky
6. Ako sa
k sobášu postavila Zuzkina mama? "Bude ti lepšie,
ako po službách chodiť!"
7. Čo hovoril
dcére otec? Láska a zdravie sú najväčšie bohatstvo
8. Komu zo
Zuzkinej rodiny sa Ďuro nepáči, záleží mu na osude Zuzky? Bratovi
9. Prečo si
Zuzka berie Ďura? Verí, že si k sebe nájdu cestu
a budú šťastní
10. Prečo si Palčíkovci vybrali práve Ďura
a Zuzku? Sú to deti príbuzných a majetok
zostane v rodine
11. Dopíš
krstné mená a do farebne označeného charakteristiku
ĽAVKOVCI
Duro
|
PALČÍKOVCI
|
KAMENSKÍ
Zuzka
|
Žofa
Jano
|
Mara
Ondrej
|
Katka
Tomáš
|
chamtiví
leniví
|
bohatí
šporovliví
|
chudobní
prednosť má láska pred majetkom
|
12. V tabuľke farebne označ príbuzenské
vzťahy Palčík a jeho sestra Katka (zelená), Palčíčka a jej sestra Žofa (modrá)
13. Prečo si berie Ďuro Zuzku? Pre majetok
14. Prečo
Zuzka opúšťa muža? Nerozumejú si, podvádza ju s Betou
15. Prečo sa Palčíkovcom po čase Beta nepáči? Rozhadzuje
16. Prečo sa na Betu hnevá Ďuro? Pýta majetky a „najedol sa jej“
17. Koľko mesiacov je Beta u Palčíkovcov? 4
18. Kto prichádza na Ondreja k Palčíkovcom
a prečo? Ďurovi rodičia, požičať peniaze
19. Prečo im Palčík nepožičia? Požičal a nevrátili
20. Kto a kedy povie: „Bolo na čase chliev
očistiť?“ Palčík, keď vyženie Ďura.
21. Z akého
frazeologizmu je tento výrok? Vyčistiť Augiášov chliev
22. Kde a kedy sa odoráva posledné dejstvo? Vianoce u Kamenských
23. Prečo
prichádzajú Palčíkovci ku Kamenským? Prosiť
o odpustenie, že to dobre mysleli a povedať, že majetok dajú napísať
na malého Ondrejka, syna Zuzky a Ďura.
24. Kto
okrem Palčíkovcov prichádza ku Kamenským? Ďurova mama
a potom Ďuro
25. Čo navrhuje Ďuro Zuzke? Aby mu odpustila a vrátila
sa k nemu
26. Čo Zuzka urobí a prečo? Odpustila, ale nevráti sa, lebo mu už neverí
27. Čo Zuzke
radí jej mama (Kata)? „S planým mužom zle, ale bez
neho horšie!“
„Žena bez muža ako záhrada bez plota!“
28. Čo zaujíma Ďura? Čo
povie synovi
29. Čo povie Zuzka synovi? Že zomrel
30. Prečo Ďuro odchádza zronený? Stratil ženu i syna
31. Aká je
idea – posolstvo pre diváka Túžba po majetku spôsobuje
problémy v medziľudských vzťahoch.
32. Vnútorná
kompozícia:
Expozícia:
prvé dejstvo – predstavenie postáv
Kolízia:
svadba Zuzky a Ďura
Kríza: Zuzka opúšťa Ďura, on si privedie Betu
Peripetia:
Beta opúšťa Ďura a Palčíkovci vyženú aj jeho
Rozuzlenie:
Ďuro zostáva
sám, Zuzka so synom je u rodičov, Palčíkovci prosia o odpustenie
33. Aký slovný druh chýba v spojeniach:
statky-zmätky, kmotrovstvo-švagrovstvo-najhoršie priateľstvo? sloveso
34. Ako nazývame takéto vety? Polovetné konštrukcie
35. Ktorý
druh expresívnej vetnej konštrukcie to je, keď vieme, že bolo vypustené jedno
slovo? Elipsa – výpustka
36. Napíš
ďalšie frazeologizmy z diela:
Aby si mi potom s plačom nechodila.
Sú aj horší – bije, pije.
Kto raz statočnosť stratí, nikdy sa mu nevráti.
Teraz sa treba rozumu chytiť.
Ani Vianoce by sa nám nerátali...
37. Napíš,
kedy a kde sa odohrávajú jednotlivé dejstvá
Prvé : na Vianoce u Ľavkovcov
Druhé: v lete u Palčíkovcov
Tretie: na Ondreja u Palčíkovcov
Štvrté: na Vianoce u
Kamenských
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára