vývin  drámy

Základný literárny druh, ktorého útvary sú:

a/ Tragédia – má vážny dej a končí smrťou hlavnej postavy /postáv

b/ Komédia - Jej cieľom je poukázať na negatívne javy v spoločnosti alebo negatívne ľudské charaktery. Snaží sa zosmiešňovať, kritizovať a vysmievať sa z negatívnych stránok v živote, z ľudských chýb a zlých vlastností pomocou  a/ hyperboly (nadsázky, zveličovania)

         b/ slovnej komiky (slovné skomoleniny, dvojzmyselnosť, hry so slovom...)

          c/ situačnej komiky (rôzne trápne situácie, ktoré sú pre diváka smiešne)

c/ Činohra – rieši aktuálny spoločenský problém a jej cieľom je primäť diváka / čitateľa k zamysleniu

Pojmy súvisiace s drámou:

-          literárny druh určený na scénické spracovanie = dráma

-          dejstvá a výstupy = vonkajšie členenie drámy

-          expozícia, kolízia, kríza, peripetea, rozuzlenie = vnútorné členenie drámy

-          postava hovorí sama k sebe  = monológ

-          rozhovor dvoch postáv  = dialóg

-          prehovor postavy v dialógu = replika

-          časť divadelnej hry oddelená prestávkou (zmeny kulís) = dejstvo

-          zmena počtu postáv na javisku = výstup

-          úvod = expozícia

-          vznik zápletky, problému = kolízia

-          vyvrcholenie napätia = kríza

-          nečakaný obrat v deji =  peripetia

-          zmierlivý, tragický alebo chýbajúci = záver

-      komédia, tragédia, činohra = útvary drámy  

      .

Dráma vznikla z osláv na počesť boha Dionýza v antickom Grécku. Hrávala sa v amfiteátroch; dvaja herci, ktorí používali masky; dej sprevádzal chór.

Antická dráma 

Vznikali tragédie (vyšší žáner) a komédie (nižší žáner); dodržiavala jednotu miesta, času, deja. V písanej podobe – vonkajšia kompozícia začínala Prológom, končila Epilógom a medzi tým bolo 5 dejstiev. Vnútorná kompozícia – expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa. Príbeh bol ovplyvnený zasahovaním bohov do deja a predpovedaním veštcov; postavy boli z vyšších spoločenských vrstiev.

V starovekom Grécku vznikali tragédie ( Sofokles - Antigona ) i komédie Aristofanes- Ženský snem

Antigona
Hlavnej postavy	Názov podľa
Sofokles	Autor
Starovek – grécka antika	Literárne obdobie
dráma	Literárny druh
tragédia	Druhový útvar /žáner
Historický z mytológie	Námet
Kráľovský hrad v Tébach	Prostredie deja
Kráľovského (kráľ + deti bývalého kráľa)	Postavy z prostredia
Úcta k zákonom – dodržiavanie zákona	Téma
Prológ  + 5 dejstiev + Epilóg	Kompozícia
Próza i poézia v jednom diele	Forma
Eteokles a Polyneiko  - Vzájomne sa zabili v súboji Antigona - Obesila sa v kamennej hrobke na svoj závoj Haimon - Prebodol sa otcovým mečom, keď našiel Antigonu mŕtvu Eurydika - Po správe, že jej syn Haimon je mŕtvy ju našli v kaluži krvi Kreón -  Pomiatol sa po smrti syna i manželky	Záver / smrť (koho a ako)
Zbor	Šíri zvesť ďalej
Antigona Typická postava antiky A/ múdra – vie, že zákony bohov sú nad ľudskými B/ silná Duševne – nebojí sa postaviť kráľovmu rozkazu; dokáže sa postaviť svojmu strachu Telesne - má dosť sily, aby sama pochovala brata C/ duševne krásna – jej názory hovoria o jej duši – Neprišla som na svet nenávidieť, ale milovať; rovnako si váži oboch bratov; obhajuje spravodlivosť D/ individualista – sama v boji za spravodlivosť	Charakteristika hlavnej postavy
Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké  slová, neminie veľký trest... Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný,  že jedine on má dar jazyka a ducha,  býva obyčajne prázdny. Zistíte, že podlý zisk je pre človeka väčším nešťastím než šťastím. Svoju dôstojnosť neuchrániš tak, že budeš šliapať na dôstojnosť  iných. Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.	citát

V tomto období na našom území boli len náboženské a rituálne obrady

Obdobie stredoveku- na našom území prevládajú cirkevné a biblické hry.

Vo svetskej literatúre vznikajú hrdinské rytierske piesne, ktoré rozprávajú potulní herci (igrici, šansonieri, gusľovi, minesegri, trubadúri)

Humanizmus a renesancia - vo svete nastáva rozvoj dramatickej tvorby vznikajú potulné divadelné spoločnosti, pribúda postava prešibaného sluhu. Po vzore antiky dodržiava jej kompozíciu, postavy i striedanie veršovaných a prozaických častí.

V Anglickej literatúre dosahuje dráma svoj vrchol a vyniká Wiliam Shakespear, ktorý písal: tragédie - Hamlet, Rómeo a Júlia, Mackbeth, Othelo...; 

historické hry - Henrich VIII, Kráľ Ján, Richard III., Mária Stuartovna....; 

komédie – Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru, Kupec Benátsky....)

	Hamlet
Názov podľa	Hlavnej postavy
Autor	William Shakespeare
Literárne obdobie	Humanizmus a renesancia
Literárny druh	Dráma
Druhový útvar /žáner	tragédia
Námet	Historický - z dánskej kroniky z 12. stor.
Prostredie deja	Hrad Elsinor
Postavy z prostredia	Kráľovské (kráľ a princ)
Téma	Vražda a pomsta (túžba po spravodlivosti)
Kompozícia	5 dejstiev
Forma	Próza i poézia v jednom diele
Záver / smrť (koho a ako)	Starý kráľ Hamlet  - Bol otrávený vlastným bratom – v spánku mu naliali bolehlav do ucha Polónius -Hamlet ho omylom prebodol, keď načúval za závesom Ofélia - Zbláznila sa a v pomätení sa utopila v rieke Gertrúda - Vypila otrávené víno určené Hamletovi (na oslavu jeho víťazstva) Laertes - Hamlet ho zabil v súboji, zasiahol ho Laertovým otráveným mečom Klaudius - Hamlet ho zabil v súboji Hamlet - Zomrel na následky otravy (pri zápase ho porezali mečom, ktorého hrot bol otrávený prudkým jedom)
Šíri zvesť ďalej	Horácio
Charakteristika hlavnej postavy (dôkaz znakov renesančnej postavy)	Hamlet Typická renesančná postava -          Dá prednosť životu v úvahe - pri rozhodovaní „Byť či nebyť?“ A/ múdry – neustále sa vzdeláva (číta knihy) – pozná antickú filozofiu – Sokratovu myšlienku, že pravdu môžu hovoriť iba deti a blázni – dokáže prepracovať divadelnú hru tak, aby do nej zakomponoval vraždu svojho otca a odhalil  vinníka – prekukne lesť  Klaudia, keď ho posiela do Anglicka B/ silný –telesne – porazí v zápase Laerta, Kráľa, –duševne – prekoná svoj strach a bolesť, vzoprie sa nespravodlivosti, prekoná túžbu pomstiť sa, ale radšej odhalí vraha C/ duševne krásny – –túži po spravodlivosti –chce ochrániť Oféliu pred bolesťou a posiela ju do kláštora –spomína si na šaša, ktorého mal ako dieťa rád D/ individualista –spolieha sa iba sám na seba –nikoho nechce ohroziť ani nikomu neverí –Silná osobnosť – vzbudzuje úctu a rešpekt u priateľov i kráľa
citát	POLONIUS: A zopár mojich dobrých  rád si zapíš za uši. Nesmieš myslieť jazykom. Zakaždým dvakrát meraj a raz rež. Buď priateľský, lež nepodkladaj sa priateľom, a o kom sa presvedčíš, pripútaj si ho oceľovým hákom. Lež nepošpiň si ruky priateľstvom s hocakým holobriadkom. Vyhýbaj sa sporom, ale keď raz budeš v spore, nech sa ti po ňom súper vyhýba. Sluch dožič každému, hlas málokomu. Váž cudziu mienku, s vlastnou hospodár. Pri voľbe šiat vždy na svoj mešec hľaď, bohato šať sa, nie však výstredne. Nezriedka šaty robia človeka A vo Francúzsku vo vysokých kruhoch si  každý šľachtic na to potrpí. Nesmieš byť dlžník ani veriteľ – pôžičkou môžeš stratiť priateľa, dlžoby odučia ťa šetrnosti. A predovšetkým sebe verný buď -  vyplynie z toho ako z noci deň, že ani iných nezradíš. Buď zbohom – mojím požehnaním zrej.

U nás sa v období humanizmu a renesancie hrávali školské hry, v ktorých mali študenti ukázať ako ovládajú latinčinu, ako vedia vystupovať na verejnosti a predvádzať texty. Známy je autor Pavel Kyrmezer - Komédia česká o bohatci a lazarovi alebo Komédia nová o vdově.

Barok – dekoratívnosť baroka sa  v dráme prejavila tým, že v divadlách,  ktoré boli drevené, pribúdajú scény, kostýmy a kulisy. Po požiari divadla vo Viedni sa začínajú stavať kamenné divadlá a  pribúda opona.

Na Slovensku vznikajú divadlá, ktoré stavajú šľachtické rody (Erdödyovci, Pálfyovci...).

Vlastné divadlá majú – Univerzita v Trnave, Evanjelické lýceum v Bratislave.

Klasicizmus preberá vyššie a nižšie žánre z Antiky, dodržiava tri jednoty drámy (miesta, času a deja). Obľúbené sú komédie - Jean-Baptiste Poquelin MOLIÉRE - herec, riaditeľ divadelnej spoločnosti, režisér  a autor divadelných hier. Napísal 33 komédií, z ktorých mnohé tvoria i dnes repertoár svetových divadiel. Napísal: Misantrop, Zdravý nemocný, Tartufe, Lakomec...)

Lakomec

Lit.druh: dráma

Druhový útvar: komédia

Vonkajšia kompozícia: 5 dejstiev

Forma: prozaická

Námet:  život 1 rodiny  - život s chamtivým človekom

Téma – obraz lakomého človeka, ktorý sa tak veľmi bojí o svoje peniaze, že šetrí na vlastných deťoch a sebe.

Idea – lakomého človeka môžu k činu prinútiť len peniaze.

Motívy : a/ lakomosť - Harpagon má rád svoje peniaze a hľadá ďalšie spôsoby, ako zbohatnúť

                b/ láska (láska medzi Kleantom a Marianou, Elizou a Valérom), ktorá nakoniec zvíťazí nad  lakomstvom Hargapona

Čas -  polovica 17. storočia

Miesto deja:  Francúzsko – Paríž - Harpagonov dom

Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý vdovec Harpagon je hrozný lakomec.  Jeho dcéra Eliza je zaľúbená do Valéra, ale musí skrývať svoju lásku, pretože otec jej chce vybrať ženícha. Harpagonov syn Kleant sa chce oženiť s chudobnou dievčinou Marianou. Harpagon ukrýva všetky svoje peniaze v truhlici zakopanej v záhrade, pričom vystupuje ako chudák, že nemá čo do úst položiť. Oznámi svojim deťom, že sa bude ženiť s veľmi mladým dievčaťom, samozrejme s čisto ziskovými úmyslami, netušiac, že mladá Mariana je dievčaťom jeho syna. Kleantovi určí za ženu bohatú vdovu, dcéry sa zbaví vydajom za postaršieho pána Anzelma.  Valérov sluha Šidlo nachádza truhlicu s Harpagonovými peniazmi. Krádež vyšetruje polícia. Harpagon  prevráti celé mesto hore nohami, Anzelm spoznáva vo Valérovi svojho syna a v Mariane svoju dcéru. Harpagon  dostáva svoju truhlicu. Svadby sa konajú z lásky, samozrejme platí ich Anzelm.

Harpagn je až nenormálne pripútaný k svojim peniazom, nazýva ich svojimi priateľmi. Dokonca obviňuje vlastné deti, že ho okrádajú, láska a manželstvo mu nič nehovoria, za všetkým vidí iba zisk a peniaze. Jeho deti sú úplne iné -  sú plné lásky a nikdy by ju nevymenili za peniaze. Táto hra je o lakomstve   -  peniaze určujú charakter človeka.  Harpagon je taký pomätený peniazmi, že z krádeže obviňuje aj sám seba, výsledkom je smiech, irónia.

Vnútorná kompozícia diela

Expozícia  (predstaenie hlaných postáv) - Kleant a Eliza si chcú pohovoriť s otcom o svadbe, ale prichádzajú k nemu práve vtedy, keď rozmýšľa, ako uchrániť svoj majetok.

Kolízia  (zápletka) - otec má na svadbu svoj názor. Pre Elizu vybral 50-ročného pána Anzelma, ktorý netrvá na vene. Kleantovi z toho prišlo zle a odchádza. Vzápäti príde Valér – Elizin milý, ktorý schvaľuje Harpagonovi všetko, čo povie, aby sa mu zalíškal. Harpagon im povie, že si chce za ženu vziať Marianu – chudobnú dievčinu.

Kríza (vyvrcholenie napätia)  - na slávnostnej večeri pre Marianu, ako Harpagonovu snúbenicu, sa Kleant priznáva k láske k Mariane a otec ho neuznáva ako svojho syna.

Peripetia (obrat v deji) - Kleant potrebuje peniaze, a tak sa rozhodne si ich požičať. Jeho sluha Šidlo mu vybaví pôžičku s veľkými úrokmi. Kleant sa dozvie, že peniaze mu požičiava jeho otec.  Šidlo nájde v záhrade zakopanú truhlicu s peniazmi a povie to Kleantovi. Ten povie otcovi, že mu ju nevráti dovtedy, kým mu nepovolí svadbu s Marianou.

Rozuzlenie (záver)  - Valér nepriamo povie, že je Anzelmov syn, šťastný pán Anzelm sa dozvie, že jeho deti žijú. Valér a Mariana sú jeho deti. Anzelm na veľkú radosť Harpagona sľúbi, že všetky výdavky za obidve svadby zaplatí on. Kleant vráti otcovi truhlicu s peniazmi a všetci sú nakoniec šťastní a spokojní.

Na Slovensku v roku 1830 vzniká prvá stála ochotnícka scéna v Liptovskom Mikuláši, založil ju Gašpar Féjerpataky- Belopotocký a začínali divadelnou hrou Ján Chalúpku - Kocúrkovo.

Kocúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezústali - pôvodne napísané po česky, neskôr autorom preložené a prepísané do slovenčiny.

Literárny druh: dráma

Druhový útvar: komédia

Kompozícia: 3 dejstvá

Forma: prozaická

Námet: život v malom meste

Postavy – využíva charakteristiku menom:

Meno	Národné povedomie	Sociálne postavenie	vlastnosti
Sloboda	národovec	učiteľ	nemá manželku, nikomu nie je ničím zaviazaný ani podriadený riadi sa vlastným úsudkom
Krivosúd	prispôsobivý	richtár	nemá rovnaký meter, nesúdi spravodlivo
Pán z Chudobíc	odrodilec	chudobný zeman	povýšenecký, používa skomolené maďarské slová, aby ukázal svoju nadradenosť
Tesnošil	?	čižmársky majster	Malomeštiak, skúpy, lakomý

        Toto možno považovať za začiatok divadelnej tvorby na Slovensku

Romantizmus – Vo svetovej literatúre pribúda silný jednotlivec, často z okraja spoločnosti. Predstaviteľ svetovej literatúry: Johan Wolfgang Goethe / Faust

Faust : činohra

Vonkajšia kompozícia: dve dejstvá

Forma: veršovaná

Námet:   stredoveká legenda o doktorovi Faustovi, alchimistovi, ktorý mal vraj zmluvu s diablom

Motív:  večná ľudská nespokojnosť a hľadanie zmyslu života

Dej:

Na začiatku Boh a Diabol uzatvoria stávku.

Doktor Faust na sklonku života pochybuje o zmysle vedeckých poznatkov. Uvedomuje si, že ani na chvíľu vo svojom živote nebol  šťastný. Uzatvoril zmluvu s diablom (Memfistoteles) – za okamih šťastia a poznanie absolútnej pravdy je ochotný odovzdať Diablovi dušu. Diabol vráti Faustovi život a on ho opäť prežíva. Neuspokojí ho ani láska krásnej Margaréty, ani úspechy vo vede, ani čierna mágia, ani sláva a bohatstvo, ani priazeň mocných... (Krása,  bohatstvo, ani sláva človeka šťastným neurobia.)

Napokon, opäť na sklonku života, dostane od panovníka pruh močaristého pobrežia. Rozhodne sa, že tam vytvorí  štát pre ľudí, ktorí nič nemajú.  Takmer slepý  Faust sedí na  kameni a počúva údery čakanov, vníma nadšenie budúcich obyvateľov a predstavuje si šťastný život tých, ktorí tu budú žiť. Zdá sa mu, že prežíva ich šťastie a vysloví známe slová: „Postoj chvíľa si taká krásna!“  To je signál pre Memfistotela, že vyhral a získal Faustovu dušu. Anjeli sa však proti tomu postavili, pretože Faust nezažil šťastie, on iba pochopil, v čom je podstata ľudského šťastia.

Dospel k poznaniu, že zmyslom ľudského života,  podmienkou ľudského pokroku a podstatou ľudského šťastia i spokojnosti so sebou  je tvorivá práca pre šťastie iných, že o svoje šťastie musí človek bojovať a musí si ho zaslúžiť. Nemôže nájsť šťastie ten, kto myslí iba na seba a svoje záujmy.

U nás vznikajú ochotnícke divadlá napr. Sobotišti a hrávajú sa hry Jána Chalupku.

Hry autorov porevolučných a matičných rokov (1849 – 1876) – Jána Palárika ( Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Znaky tvorby Jána Palárika:

1.                  Všetky jeho divadelné hry sú komédie (Inkognito, Drotár, Zmierenie)

2.                  Na všetky čerpal námet v inonárodnej literatúre (francúzskej, maďarskej a poľskej)

3.                  Dej sa zakladá na princípe zámeny postáv

4.                  Využíva najmä situačnú komiku (ale i slovnú)

5.                  Vo všetkých je zmierlivý koniec

6.                  Všetky riešia aktuálny spoločenský problém – bojujú proti odrodilstvu

7.                  Kritizuje v nich odrodilstvo  a odnárodňovanie; vyzdvihuje vlastenectvo a slovenský folklór

-                Komédia – využíva komiku: situačnú (trápne situácie zo zámeny postáv) i slovnú (maďarské skomolené slová)

-                Námet z poľskej literatúry

-                Zámena postáv (dvojitá):  grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková;

 barón Ľudovít Kostrovický a jeho priateľ zememerač Rohon

-                Príklad na komiku situačnú  Kostrovický po dedine hľadá dievča a ostatní už poznajú pravdu...

-               Zmierenie (trojité):  v láske - zaľúbili sa tí, ktorí si boli zasľúbení a seberovní

    národné - Slováci s Maďarmi

    sociálne - šľachta s ľudom

-                Aktuálny problém: odrodilstvo; pomaďarčovanie šľachty, ktorá si myslí, že keď použije maďarské slová,

                                        je viac ako obyčajný človek 

                                       (? Podobnosť - dnes anglické slová)

-                Predstavitelia odrodilcov: Kostrovický, Capková

    Predstavitelia národovcov: Miluša Oriešková, učiteľ Oriešok

     Zo slovenského folklóru: ľudové piesne, zvyk – slávnosti dožiniek, kroj

      Vnútorné  členenie:

-                  Expozícia: čítanie listu

-                  Kolízia: zámena rolí

-                 Kríza: zaľúbenie Rohoňa do Milušky, nepravej grófky

-                 Peripetia: priznanie sa Rohoňa a Milušky

-                 Rozuzlenie: príchod starého pána Kostrovického a priznanie sa grófky, že tá pekná žnica je Hrabovská

     Z akej knihy vyberá učiteľ Oriešok piesne na dožinkovú oslavu a kto je jej autor? 

     Ján Kollár – Národnje spievanky

            Kto vyriekne vetu: „Sláva Slovákom i Maďarom statočným!“  Učiteľ Oriešok

Realizmus - vzniká veľké množstvo dramatických diel vo svete i u nás, v ktorých autori zachytávajú skutočný reálny  život; typické postavy v ich charakteristickom prostredí, ktoré ich osobnosť formovalo; zobrazuje všetky spoločenské vrstvy; zameriava sa na súdobé témy

Svetoví predstavitelia – Anton Pavlovič Čechov.

Na Slovensku nastáva rozvoj dramatickej tvorby, dramatické diela nachádzame skoro u každého  realistického spisovateľa. Vyniká najmä Jozef Gregor Tajovský - Ženský zákon,  Statky-zmätky , Matka , V službe, ...

Statky – zmätky

význam slov: Statky = majetky; Zmätky = chaos, neporiadok

Na základe názvu sa pokúste povedať hlavnú myšlienku (posolstvo pre diváka)

Túžba po majetku, robí zmätky, chaos v ľudských vzťahoch

Odpovedzte na otázky

1.      Dej sa odohrá od.Vianoc do Vianoc.

2.      Ako sa volajú bezdetní bohatí sedliaci? Palčíkovci

3.      Ako sa volá Ďurko? Ľavko

4.      Ako sa volá Zuzka? Kamenská

5.      Prečo so sobášom súhlasili Ďurkovi rodičia? Z chamtivosti, pre majetky

6.      Ako sa k sobášu postavila Zuzkina mama? "Bude ti lepšie, ako po službách chodiť!"

7.      Čo hovoril dcére otec? Láska a zdravie sú najväčšie bohatstvo

8.      Komu zo Zuzkinej rodiny sa Ďuro nepáči, záleží mu na osude Zuzky?  Bratovi

9.      Prečo si Zuzka berie Ďura? Verí, že si k sebe nájdu cestu a budú šťastní

10.   Prečo si Palčíkovci vybrali práve Ďura a Zuzku? Sú to deti príbuzných a majetok zostane v rodine

11.  Dopíš krstné mená a do farebne označeného charakteristiku  

ĽAVKOVCI Duro	PALČÍKOVCI	KAMENSKÍ Zuzka
Žofa Jano	Mara Ondrej	Katka Tomáš
chamtiví leniví	bohatí šporovliví	chudobní prednosť má láska pred majetkom

12.   V tabuľke farebne označ príbuzenské vzťahy Palčík a jeho sestra Katka (zelená), Palčíčka a jej sestra Žofa (modrá)

13.   Prečo si berie Ďuro Zuzku? Pre majetok

14.  Prečo Zuzka opúšťa muža? Nerozumejú si, podvádza ju s Betou

15.   Prečo sa Palčíkovcom po čase Beta nepáči? Rozhadzuje

16.   Prečo sa na Betu hnevá Ďuro? Pýta majetky a „najedol sa jej“

17.   Koľko mesiacov je Beta u Palčíkovcov? 4

18.   Kto prichádza na Ondreja k Palčíkovcom a prečo? Ďurovi rodičia, požičať peniaze

19.   Prečo im Palčík nepožičia? Požičal a nevrátili

20.   Kto a kedy povie: „Bolo na čase chliev očistiť?“ Palčík, keď vyženie Ďura.

21.  Z akého frazeologizmu je tento výrok? Vyčistiť Augiášov chliev

22.   Kde a kedy sa odoráva posledné dejstvo?  Vianoce u Kamenských

23.  Prečo prichádzajú Palčíkovci ku Kamenským? Prosiť o odpustenie, že to dobre mysleli a povedať, že majetok dajú napísať na malého Ondrejka, syna Zuzky a Ďura.

24.  Kto okrem Palčíkovcov prichádza ku Kamenským? Ďurova mama a potom Ďuro

25.   Čo navrhuje Ďuro Zuzke? Aby  mu odpustila a vrátila sa k nemu

26.   Čo Zuzka urobí a prečo? Odpustila, ale nevráti sa, lebo mu už neverí

27.  Čo Zuzke radí jej mama (Kata)? „S planým mužom zle, ale bez neho horšie!“

„Žena bez muža ako záhrada bez plota!“

28.   Čo zaujíma Ďura? Čo povie synovi

29.   Čo povie Zuzka synovi? Že zomrel

30.   Prečo Ďuro odchádza zronený? Stratil ženu i syna

31.  Aká je idea – posolstvo pre diváka Túžba po majetku spôsobuje problémy v medziľudských vzťahoch.

32.  Vnútorná kompozícia:

Expozícia: prvé dejstvo – predstavenie postáv

Kolízia: svadba Zuzky a Ďura

Kríza: Zuzka opúšťa Ďura, on si privedie Betu

Peripetia: Beta opúšťa Ďura a Palčíkovci vyženú aj jeho

Rozuzlenie: Ďuro zostáva sám, Zuzka so synom je u rodičov, Palčíkovci prosia o odpustenie

33.   Aký slovný druh chýba v spojeniach: statky-zmätky, kmotrovstvo-švagrovstvo-najhoršie priateľstvo?  sloveso

34.   Ako nazývame takéto vety? Polovetné konštrukcie

35.  Ktorý druh expresívnej vetnej konštrukcie to je, keď vieme, že bolo vypustené jedno slovo? Elipsa – výpustka

36.  Napíš ďalšie frazeologizmy z diela:

Aby si mi potom s plačom nechodila.

Sú aj horší – bije, pije.

Kto raz statočnosť stratí, nikdy sa mu nevráti.

Teraz sa treba rozumu chytiť.

Ani Vianoce by sa nám nerátali...

37.  Napíš, kedy a kde sa odohrávajú jednotlivé dejstvá

Prvé :    na Vianoce u Ľavkovcov

Druhé:  v lete u Palčíkovcov

Tretie:  na Ondreja u Palčíkovcov

Štvrté:  na Vianoce u Kamenských