PFIČ MATURITNEJ SKÚŠKY - predpísané útvary
1.
ROZPRÁVANIE
Cieľ - príbeh s pointou (s prekvapením)
Volíme
si kompozíciu - väčšinou chronologickú,
reťazovú alebo retrospektívnu
Dodržiavame
Expozícia = úvod
kolízia = vznik zápletky
kríza = zauzľovanie - stupňovanie napätia
peripetea = vyvrcholenie napätia a nečakaný
obrat v deji
rozuzlenie = záver, poučenie
Používame
všetky typy viet (súvetia na spomalenie deja alebo opisy; jednoduché
a jednočlenné vety v rozhovoroch a pri priamej reči. )
Odlišujeme
pásmo rozprávača a pásmo postáv
Využívame:
priamu reč, častice, citoslovcia, slangové slová, nedopovedané vety,
frazeologizmy, nárečové slová...;
historický
prézent = použitie prítomného času na minulé deje...
PRIAMA REČ
,,Prehovor?“ uvádzacia veta. (,,P...?“ u... .)
Uvádzacia
veta: ,, Prehovor!“ ( U... :
,,P....!“)
,,Prehovor,“ uvádzacia veta, ,,prehovor.“ (,,
P...,“ u..., ,,p.... .“)
2.
BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS
Cieľ - formou krátkych príbehov podať fakty zo života
osobnosti
Vyberáme 5-7 faktov zo života (okolnosti
narodenia, rodina, štúdia, záľuby, práca človeka, priatelia, zaujímavosti,
utrpenie...)
Každý fakt podáme
ako krátky príbeh (ale pozor, nie je to klasické rozprávanie
– zápletka... rozuzlenie), pričom každý tvorí samostatný odsek.
Dôležitú úlohu „zahmlievanie“ faktov.
Kompozične a štylisticky
využívame všetko, čo v rozprávaní (priamu reč, všetky typy viet, stupňovanie
napätia...)
Volíme buď JA –
rozprávanie (v 1. osobe) alebo ON – rozprávanie (v 3. osobe)
.
3. UMELECKÝ OPIS
Cieľ - vyvolávať pocity alebo dojmy u čitateľa (radosť, strach, smútok,
teplo, zima, šťastie, beznádej ... )
Musí obsahovať pripodobňovanie – tzn. na začiatku pomocou
metafory pripodobním a následne sa budem počas celého slohu k tomu obrazu
vracať. (Napríklad: Jeseň sú divadelné kulisy, menia sa každý deň. Najskôr je
predstavenie zaliate slnkom ... No už o krátky čas sa pán režisér rozhodne
pre zmenu. Kulisy sú tmavé, mokré a studené – ako by sa noc usadila
v kraji.)
Odseky – pri
každom novom opisovanom obraze
Kompozíciu si
volím sám, prvky sú voľne zameniteľné, ale nesmiem preskakovať z témy do
témy.
Využívam všetky
možné umelecké prostriedky
-
Metafora
/more sĺz; lúka je pestrý koberec/
-
Epiteton /zlatisté
lúče/
-
Personifikácia
/potok sa potkne/
-
Zvukomaľba
/duní Dunaj/
-
Inverzia
/dedinčanka stepilá/
-
Prirovnanie
/lúka je ako pestrý koberec/
-
Zdrobnenina
/slniečko/
-
Anafora
/Domov je chladná voda... Domov sú ruky, na ktorých.../
-
Epifora
/Ale ja chcem ísť von! A už nahnevaná beží von./
-
Epizeuxa
/Stojí, stojí mohyla.../
-
Hyperbola
/Sto rokov kríky obrastali dom/
-
Symbolika
/kvety, zvieratá, farby, stromy.../
-
Senzualizmy
/slová pôsobiace na zmysly/
Používam
enumeráciu (vymenovávanie), vety s viacnásobným vetným členom, prídavné
mená, súvetia...
4.
CHARAKTERISTIKA
Cieľ - predstaviť vlastnosti jednotlivca alebo
skupiny z rôznych uhlov pohľadu (pohľad spolužiaka, učiteľa, rodiča, zamestnávateľa, kamaráta...)
Musí obsahovať: priamu charakteristiku (pomenovanie
vlastností priamo - pomocou prídavných mien /veselý, pracovitý.../)
i nepriamu
charakteristiku (každú vlastnosť dokázať prostredníctvom konania,
správania, zovňajšku človeka)
Kompozícia pri
charakteristike je voľná, ale nesmieme preskakovať z témy na tému
Odseky - každá
nová vlastnosť = nový odsek; každý nový
uhol pohľadu = nový odsek
V štylizácii
používame prídavné mená, enumeráciu – vymenovávanie, vety s viacnásobným
vetným členom, súvetia...
5. ÚVAHA
Cieľom úvahy je priviesť
čitateľa k zamysleniu o danej téme
Rozoberá známu otázku z nového hľadiska, opiera
sa o známe poznatky a skúsenosti, ale k otázke zaujíma vlastné stanovisko.
Úvaha má subjektívny
charakter - subjektívne zhodnotenie
javu = v 1. osobe jednotného
čísla
Slovná zásoba: hodnotiace
výrazy (myslím si, z uvedeného vyplýva, dospel som k poznaniu...),
prídavné mená, príslovky, podstatné mená, ktoré majú úlohu pomenovania aj
hodnotenia
Vetná stavba: vyjadrovanie príčinných vzťahov,
logických súvislostí, zvolacích viet, opytovacích viet, rečníckych otázok, jednočlenných
viet, súvetí
Kompozícia – každá nová
myšlienka, nový pohľad na problematiku =
nový odsek.
Úvod - vzbudenie záujmu o daný problém - môže byť otázka,
citát.
V jadre dané fakty hodnotíme, vyjadrujeme svoj postoj
k nim
-
Nepoužívame
zaužívané frázy, snažíme sa o originálny pohľad na problém a o novosť
myšlienok
Záver - konečné stanovisko autora, rečnícka otázka na podnietenie
ďalšej úvahy nad problémom - problém
môže zostať aj otvorený.
6. DISKUSNÝ
PRÍSPEVOK
Cieľ – vyjadriť
v rámci
diskusie svoj názor, argumentovať
a podnietiť ďalšiu diskusiu.
Je súčasťou
schôdze – tzn. reaguje na hlavný referát alebo iný diskusný príspevok.
Môže mať charakter
úvahy, resp. výkladu, preto diskutujúci často používa slová: myslím
si, podľa môjho názoru, podľa mojej mienky, domnievam sa, som presvedčený...
Používame - 1. os. sg. (ale môžeme použiť aj 1. os.
pl. – ale len vtedy, keď s diskusným príspevkom zastupujeme skupinu ľudí, ktorá
nás vystúpením poverila. V danom prípade je potrebné jasne uvádzať za koho hovoríme,
nesmieme vystupovať ako anonymná osoba. Napríklad použije slová: my – študenti,
my – dôchodcovia...)
Dodržiavame logickú nadväznosť myšlienok, logické zdôvodňovanie a argumentovanie. odvolávanie sa na literatúru, citácie....
Kompozícia:
1. Oslovenie
- dodržiavame zásady zdvorilosti pri oslovení - hostia majú prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi...
- v texte ho môžeme niekoľkokrát zopakovať, vždy ho však v texte oddelíme čiarkami
2. Nadviazanie (na predrečníka, na referát)
Reagujem na... Aj ja by som sa chcel vyjadriť ... Nedá mi, aby som nedoplnil referát pána XY o ďalšie informácie, ktoré sa týkajú... Nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenia môjho predrečníka...
3. Vyjadrenie svojho názoru, postojov a argumentovanie
4. Návrh riešenia problému, výzva, stručné zhrnutie (3-4 vety).
5. Poďakovanie za slovo
(Ďakujem
za možnosť vyjadriť sa k problému...)
Využívame: spisovné slová; pojmovosť - tzn.
prevaha podstatných mien, bezpríznakové slová, termíny, čísla, fakty,...;
zložené súvetia - príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové vety; polovetné konštrukcie /s príčastím alebo prechodníkom/; všetky typy viet - t. j. oznamovacie, opytovacie, zvolacie, želacie
zložené súvetia - príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové vety; polovetné konštrukcie /s príčastím alebo prechodníkom/; všetky typy viet - t. j. oznamovacie, opytovacie, zvolacie, želacie
7.
VÝKLAD
Cieľom
je vysvetliť problematiku, jav, ktoré sú odborníkom známe, ale neodborníci ich nepoznajú.
Má byť úplný, správny a jasný. (Musí sa zhodovať s výsledkami
vedeckého bádania, musí sa podávať v takej podobe, aby bol prístupný
chápavosti ľudí, ktorým je určený. Musíme dôkladne ovládať vec, o ktorej
podávame výklad. Postup pri vysvetľovaní musí byť jasný.)
Myšlienky a usporiadajú podľa toho,
ako jedna z druhej príčinne vyplývajú (logicko-príčinné vzťahy). Pri výklade vyberáme príklady jasné
a presvedčivé, používame známu terminológiu pričom dbáme o to, aby
všetky použité odborné názvy boli správne a zrozumiteľné, alebo aby boli
vysvetlené.
Píšeme ho v 1. os pl alebo v 3. os. sg. a je venovaný všeobecnému adresátovi.
Využíva postupy logického myslenia:
analógia = podobnosť (myšlienková operácia, ktorá na základe podobných vlastností dvoch javov usudzuje, že podobnú vlastnosť bude mať aj tretí jav)
premisa – výrok, z ktorého úsudku vyplýva nový výrok,
hypotéza – vedecký nepodložený predpoklad, ktorý sa buď potvrdí alebo vyvráti
indukcia – postup od známeho k neznámemu, jej výsledkom je syntéza = zlučovanie (poznatkov). Postupujeme od časti k celku, od najjednoduchších vecí k zložitejším. Najprv podávame známe poznatky a potom ich zhrnieme do všeobecne platnej poučky.
dedukcia – postup od všeobecného k jednotlivostiam, výsledkom je analýza = rozbor.
Píšeme ho v 1. os pl alebo v 3. os. sg. a je venovaný všeobecnému adresátovi.
Využíva postupy logického myslenia:
analógia = podobnosť (myšlienková operácia, ktorá na základe podobných vlastností dvoch javov usudzuje, že podobnú vlastnosť bude mať aj tretí jav)
premisa – výrok, z ktorého úsudku vyplýva nový výrok,
hypotéza – vedecký nepodložený predpoklad, ktorý sa buď potvrdí alebo vyvráti
indukcia – postup od známeho k neznámemu, jej výsledkom je syntéza = zlučovanie (poznatkov). Postupujeme od časti k celku, od najjednoduchších vecí k zložitejším. Najprv podávame známe poznatky a potom ich zhrnieme do všeobecne platnej poučky.
dedukcia – postup od všeobecného k jednotlivostiam, výsledkom je analýza = rozbor.
Postupujeme od celku k častiam, od
zložitejších vecí k jednoduchým. Najprv podáme všeobecne platnú poučku
a potom jej platnosť vysvetľujeme a dokazujeme na jednotlivých
príkladoch.
Dôležitá je
argumentácia - autor vedecky alebo voľne cituje, prípadne parafrázuje.
Využívame -
pojmy, termíny – odborné slová (presné,
jasné, jednovýznamové), knižné slová, značky;
Súvetia
a zložené súvetia, neosobné vyjadrovanie (je uvedené, bol dokázaný, ...)
množstvo interpunkčných znamienok (čiarky, zátvorky, pomlčky, bodkočiarky ,
dvojbodky atď.)
Kompozícia
úvod – motivácia
- vzbudenie pozornosti, načrtnutie problematiky, citát, zaujímavosť...
jadro – vysvetľovanie daného problému – v literatúre = ideovo-estetický rozbor;
záver – zhrnutie poznatkov, riešenia problému,
jadro – vysvetľovanie daného problému – v literatúre = ideovo-estetický rozbor;
záver – zhrnutie poznatkov, riešenia problému,
8. SLÁVNOSTNÝ
PREJAV
Cieľ –
vyvolávať pocity, spomienky
Je
žánrom rečníckeho štýlu, v ktorom sa realizuje replika iba jedného
účastníka. Predpokladá sa prítomnosť adresáta, ktorého oslovujeme. Od situácie
závisí miera subjektívnosti prejavu.
Existujú rôzne
druhy slávnostných prejavov – jubilejný prejav, gratulačný, pri rôznych
príležitostiach (stužková slávnosť, svadba, narodenie dieťaťa, otvorenie
výstavy...).
Musí
rešpektovať gramatickú, výslovnostnú a spoločenskú normu. Vyznačuje sa
jednoduchosťou, preto kladie dôraz na každé slovo (neprijateľná je frázovitosť,
nezmyselné hromadenie slov): prvá veta = úvod, posledná veta = záver.
Kompozícia:
1. Oslovenie – dodržiavame v ňom pravidlá spoločenského správania a taktu (hostia
majú prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi, v jubilejných
a gratulačných prejavoch na prvom mieste oslovujeme jubilanta...). Oslovenie
končíme - výkričníkom.
S oslovením
je vhodné pracovať aj v priebehu prejavu. Oslovenie môže rečník použiť
viackrát, ale nie vždy rovnaké.
2.
Úvod – upútať záujem adresáta
(citát, výrok, porekadlo, príslovie, konkrétny príklad, definícia, príbeh,
otázka...)
3.
Jadro – definovanie príležitosti,
kvôli ktorej je prednášaný prejav, rozvíjanie jednotlivých myšlienok, ich
opakovanie inými slovami, vysvetľovanie témy, hodnotenie napr. istého obdobia,
udalostí, vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy, pohľadu do
budúcnosti...
Nepreskakovať z jednej veci na druhú, postupovať od jednoduchosti
k zložitosti, myšlienku opakovať inými slovami, používať trópy, figúry,
názorné vyjadrovanie, čísla zaokrúhľovať. Môže sa použiť: rečnícka otázka,
vytýčený vetný člen (Naši spolužiaci , tí
sa nikdy nevzdávajú.), litotes = dva zápory (Nemožno nespomenúť...).
Záver – zdôraznenie najdôležitejších myšlienok, zhrnutie
obsahu, výzva k činnosti, vyjadrenie úcty, obdivu, poďakovanie
a vyjadrenie priania, želania.
(Nevhodný záver - To
je asi všetko , čo som chcela povedať.)
Využívame:
- opakovania,
príklady, prirovnania, frazeologizmy, citáty, metaforu, metonýmiu,
personifikáciu, rečnícke otázky (majú dramatizujúcu funkciu), zvolacie vety,
hyperbolu (zveličenie), perifrázu (nepriame vyjadrovanie – krásavica na Dunaji,
krajina tulipánov...), anaforu, epanastrofu (opakovanie posledného slova
výpovede ako prvé v novej), litotes namiesto zlý – nie najlepší, starý -
nie najmladší).
Štvrtáci, tu máte sľúbený prehľad tvorby
DIELO - AUTOR - POSTAVY - ŽÁNER
DIELO
|
AUTOR
|
POSTAVY
|
ŽÁNER
|
OBDOBIE
|
Antigona
|
Sofokles
|
Antigona,
Haimon, Kreón, Teresias
|
tragédia
|
starovek
starovek
|
Ilias
|
Homér
|
Achiles,
|
epos
|
|
Odyssea
|
Homér
|
Odysseus,
Penelope
|
epos
|
|
Pes a kus mäsa
|
Ezop
|
bájka
|
||
Bucolica,
Georgica
|
Vergilius
|
idyly
|
||
Metamorfózy
|
Ovidius
|
|||
Proglas
|
Konštantín
|
báseň
|
stredovek
|
|
Moravsko -
panónske legendy
|
Kliment
a Gorazd
|
Život sv.
Konštantína
a Život sv.
Metoda
|
legendy
|
|
Legenda o
sv. Svoradovi a Benediktovi
|
Maurus
|
sv.
Benedikt
|
legenda
|
|
Hamlet
|
V. Shakesperae
|
Hamlet, Ofélia, Gertrúda, Klaudius
|
tragédia
|
Humanizmus a renesancia
|
Rómeo a Júlia
|
V. Shakesperae
|
Kapuletovci a Montekovci
|
tragédia
|
|
Božská komédia
|
Dante Alighieri
|
|||
Dekameron
|
Giovanni
Bocaccio
|
novely
|
||
Didactica
Magna
|
Ján Ámos Komenský
|
Barok
|
||
Cantus
catolici
|
Benedikt
Szoleszi
|
náboženské piesne
|
||
Citara
sanktorum
|
Juraj
Tranovský
|
náboženské piesne
|
||
Valaská
škola mravú stodola
|
Hugolín
Gavlovič
|
didaktick-reflexívne básne
|
||
Slovenské
verše
|
Peter
Benický
|
didaktick-reflexívne básne
|
||
Notitia
(Historidko-zemepisná vedomosť o súvekom Uhorsku)
|
Matej Bel
|
náučná literatúra
|
||
Osudy a
cesty grófa M. A. Beňovského
|
M. A.
Beňovský
|
cestopisná literatúra
|
||
Lakomec
|
J. B. P.
Moliére
|
Harpagon, Kleant, Valér, Eliza, Marianna, Anzelm
|
komédia
|
Klasicizmus
|
Slávy dcera
|
Ján Kollár
|
Mína
|
lyricko-epická skladba
|
|
Svatopluk
|
Ján Hollý
|
Umka
|
lyricko-epická skladba
|
|
Kocúrkovo alebo
Len aby sme v hanbe nezostali
|
Ján
Chalupka
|
Pán z
Chudobíc, Tesnošil, Krivosúd, učiteľ Sloboda
|
fraška
|
|
Zmierenie
alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
|
J.Palárik
|
Miluša,
grófka Elisa Hrabovská, barón Ľudovít, Kostrovický
|
komédia
|
|
Chrám Matky
Božej v Paríži
|
Victor Hugo
|
Quasimodo,
Esmeralda, Frollo
|
román
|
Romantizmus
|
Faust
|
J. W. Goethe
|
Faust,
Memfistoteles
|
činohra
|
|
Kapitánová
dcéra
|
A. S. Puškin
|
Kutuzov,
|
historická
poviedka
|
|
Utrpenie
mladého Werthera
|
J. W. Goethe
|
Werther, Lotta
|
román
|
|
Detvan
|
Andrej
Sládkovič
|
Martin,
Elena, kraľ Matiáš
|
lyricko-epická
skladba
|
|
Marína
|
Andrej
Sládkovič
|
Mária
Pišlová
|
lyrický
cyklus
|
|
Mor ho!
|
Samo
chalúpka
|
slovenskí
junáci - kolektívny hrdina
|
lyricko-epická
báseň
|
|
Smrť
Jánošíková
|
Ján Botto
|
Jánošík
|
lyricko-epická
skladba
|
|
Zakliata
panna vo Váhu a divný Janko
|
Janko Kráľ
|
Janko
|
balada
|
|
Jarná
pieseň
|
Janko Kráľ
|
lyrická
báseň
|
||
Reštavrácia
|
J.
Kalinčiak
|
Adam
Bešeňovský, Štefan Levický,Ondrej Levický,
|
||
Otec Goriot
|
Honoré de
Balzac
|
Otec Goriot,
Eugene de Rastignak Anastasia, Delfína
|
román
|
Realizmus
|
Ľudská komédia
|
Honoré de
Balzac
|
románový cyklus
|
||
Vojna a mier
|
Lev Nikolajevič
Tolstoj
|
Napoleón,
Kutuzov, cár Alexander
|
román - eppeja
|
|
David
Copperfield
|
Charles Dickens
|
David
|
autobiografický
román
|
|
Anna Kareninová
|
Lev Nikolajevič
Tolstoj
|
Anna, Karenin,
Vronskij
|
román
|
|
Zločin a trest
|
F.M.
Dostojevskij
|
psychologický
román
|
||
Keď báčik z
Chochoľova umrie
|
Kukučin
|
Aduš
Domanický, Ondrej Tráva
|
poviedka
|
|
Rysavá
jalovica
|
Martin
Kukučin
|
Adam Krt,
Eva Krtová, Adam Trnka
|
poviedka
|
|
Hájnikova
žena
|
P.O.Hviezdoslav
|
Michal a
Hanka Čajkovci,Artuš Willáni
|
lyricko-epická
skladba
|
|
Krvavé
sonety
|
P.O.Hviezdoslav
|
lyrický
cyklus
|
||
Ežo
Vlkolínsky
|
P.O.Hviezdoslav
|
Ezechiel
Vlkolínsky, Estera, Benko, Žofka Bocková
|
lyricko-epická
skladba
|
|
Suchá
ratolesť
|
S.H.Vajanský
|
Stanislav
Rudopoľký (zeman), Mária Vanovská
|
román
|
|
Dom v
stráni
|
Kukučin
|
šora
Anzula, Mate Berac, Katica, Milko
|
román
|
|
Neprebudený
|
Martin
Kukučin
|
Ondráš
Machuľa
|
poviedka
|
|
Mamka
Pôstková
|
J. G.
Tajovský
|
Pôstková
|
poviedka
|
|
Maco Mlieč
|
J. G.
Tajovský
|
Mlieč,
richtár
|
poviedka
|
|
Statky -
zmätky
|
J.G.Tajovský
|
činohra
|
||
Kamenskí-
Tomáš(otec), Kata(mama),Zuzka(Ďurková milá)
|
||||
Palčíkovci
- Ondrej(brat Katy), Mara(sestra Žofy)
|
||||
Ženský
zákon
|
J.G.Tajovský
|
Zuza
Javorová(mama)-Aničky, Mara Malecká,
|
veselohra
|
|
Jano
Malecký - Miško, Dora, Števko
|
||||
Ťapákovci
|
B.S.Timrava
|
Iľa-Kráľovná,
Anča - Zmija, Paľo . Vtipkár
|
poviedka
|
|
Skon Paľa
Ročku
|
B.S.Timrava
|
Paľo
,matka, Zuza,
|
poviedka
|
|
Hrdinovia
|
B.S.Timrava
|
notár
Baláň, podnotár Širický, Líza Malinská
|
román
|
|
Za koho ísť
|
B.S.Timrava
|
poviedka
|
||
Kvety zla
|
Ch. Baudelaire
|
básnická
zbierka
|
Literárna moderna
|
|
Nox et
solitudo (báseň Topole)
|
Ivan Krasko
|
osobná
lyrika - lyrický hrdina
|
básnická
zbierka
|
Symbolizmus
|
Verše
(báseň Otcova roľa)
|
Ivan Krasko
|
osobná
lyrika - lyrický hrdina
|
básnická
zbierka
|
|
Starec a more
|
E. Hemingway
|
starec
Santiágo, chlapec Manolim
|
novela
|
Literatúra
medzivojnového
obdobia
|
Zbohom zbraniam
|
E. Hemingway
|
Frederik Henry,
Caterine
|
autobiografický
román
|
|
Peter a Lucia
|
Romain Rolland
|
Peter, Lucia
|
novela / malý
komorný román
|
|
Na západe nič
nového
|
E. M. Remarque
|
Paul Bäumer,
Muller, Katzinský, Kantorek...
|
román
|
|
Osudy dobrého
vojáka Švejka ...
|
J. Hašek
|
Švejk,
Feldkurát, Katz...
|
román
|
|
Jozef Mak
|
J.C.
Hronský
|
Jozef Mak,
Jano (jeho brat), Jula, Maruša
|
fatalistický
román
|
Expresionizmus
|
Živý bič
|
Milo Urban
|
Adam a Eva
Hlavajovci, Ilčíčka, notár Okolický
|
román -
unanimistický
|
|
Drak sa
vracia
|
Dobroslav
Chrobák
|
Drak -
Martin Lepiš Madlušovie, Šimon Jariabek + Eva (jeho žena a rozprávačka
príbehu)
|
novela
|
Naturizmus
|
Tri
gaštanové kone
|
Margita
Figuli
|
Tulák -
Peter, Jano Zápotočný, Magdaléna
|
novela
|
|
Zbojnícka
mladosť
|
Ľudo
Ondrejov
|
Jerguš
Lapin
|
súbor
príbehov
|
Naturizmus
|
Bačova žena
|
Ivan
Stodola
|
Eva a
Ondrej Muranica (I. muž), Michal (II. Muž),
|
tragédia
|
Medzivojnová
dráma
|
Matka
|
Július
Barč- Ivan
|
matka -
Anna Pavlíková, Jano, Paľo (jej deti), Kata
|
tragédia
|
|
Malý princ
|
Antoine de
Saint-Exupery
|
filozofická
rozprávka
|
Povojnová
literatúra
|
|
Kto chytá v
žite (3 dni)
|
J. David
Salinger
|
Holden
Caulfield, Phoebe (sestra), Spencer (prof.), Jane (tajná láska), Ackly,
Stradlater (spolužiak)
|
psychologický
román
|
|
Čakanie na
Godota
|
Samuel Becket
|
Estragon,
Jaromír, chlapec, sluha a pán
|
činohra -
antidráma
|
|
Múr
|
Jean Paul
Sartre
|
Pablo Ibieta
|
novela -
existencializmus
|
|
Rimanka
|
Alberto Moravia
|
Adriana, Gino,
Astarita (policajt), Mino, Gisella
|
psych. román
|
|
Matka Guráž a
jej deti
|
Bertold Brecht
|
Anna
Fierhingová= Matka Guráž, vojak, pisár,sedliak,..
|
nemecké epické
divadlo
|
|
Kattrin a Eilif
(jej deti)
|
||||
Kým kohút
nezaspieva
|
Ivan
Bukovčan
|
Fanka a
Ondrej (študenti), Šustek (zverolekár),
Tomko
(učiteľ), Marika (prostitútka), Uhrík (holič), Terezčák (starec), tulák, Babjaková
(pôr. asist.), pani lekárniková, Major von Lukas, Fischl
|
dráma -
existencializmus
|
Povojnová
literatúra
|
Námestie
svätej Alžbety
|
Rudolf
Jašík
|
Igor Hamar
+ Eva Weimanová, holič Frólik, Žltý Dodo, Maxi, Samko Weimann
|
román
|
|
Kolíska
|
Alfonz
Bednár
|
Zita
|
zbierka
noviel
|
|
Sklený vrch
|
Alfonz
Bednár
|
Ema
Klaasová - Solanová, Milan Kališ, Zoltán Ballo, Jozef Solan
|
retrospektívny
román, denník
|
|
Smrť sa
volá Engelchen
|
Ladislav
Mňačko
|
Voloďa,
Marta Goldová, generál Engelchen, partizáni
|
román -
retrospektívny, autobiografický
|
|
Červené
víno
|
Hrantišek
Hečko
|
Michal a
Verona Habdžovci, ich deti - Mikuláš,
Jozefa, Urban + (manželka) Kristína (Urbanove deti) Magdaléna, Marek+ Lucia
Bolebruchová
|
román -
generačný, spoločenský, o láske autobiografický
|
|
Tisícročná
včela
|
Peter Jaroš
|
3 generácie
Pichandovcov - Martin+Ružena,(ich deti) Samko, Valent, Kristína(deti Samka a
Márie Dubačovej) Jano, Samko, Peter, Karol, Emka, Marek (deti Kristíny a
Mateja Šronka) Ivan, Žofka
|
generačný
román postmoderna
|
|
Soiré
|
M. Lasica a
J Satinský
|
autorské
divadlo
|
||
Jááánošíííík
|
Stanislav
Štepka
|
autorské
divadlo - postmoderna
|
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)