Pavol Országh-Hviezdoslav


Hájnikova žena

Pozdrav
Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož,ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán,
v opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán,
a srdečnosť kde odveká,
kde nikdy nevyspela zrada,
bez dotazu, kto on, čo hľadá,
na lono to, hľa, v objem sladký
ramenom láskyplnej matky
pritúliac verne človeka...

---------------------------------------------
1.kapitola
Jak hniezdo v tesnu parutí   
v úkryte košatého krovia:
v hôr neprehľadnom zákutí
chalupa čuší hájnikova.                     
Tak bezpečne si stáva tu,
bez prepychu, bez závratu,
uprostred okrúhleho lázku,
rozvitom jak by na obrázku:            
istejšie, pyšný nežli hrad,
čo predkov neslýchaná sila
do výše – by ho nedostať –
však v strachu, že by podkopali –
i tam na samorostlý sklad,
na tvrdé temä žulo-skaly
z balvanov skalných postavila,
skiaď večne pozoruje, číha,
– pod sebou majúc šíry kraj,
kút každý jeho, záhyb, taj –
na postup snažieb, udalostí,
na príchod dobrých i zlých hostí,       
jak a čo veští kraja kniha...
Chalupa – tá sa neľaká
nič takého. Bo nezastala
si vyzývavo na štít brala,
nadutá vzdorom krutovlád,
nuž nemá príčiny sa báť,
že mam ju zvráti, podtne pád.           
Zem sama je, jej nízky kút,
no ale pevná zeme hruď,                  
kam údy svoje poskladala.
---------------------------------------------
2. kapitola
Keď starý Čajka zosnul v Pánu —
a jeho zvláštna, nenadála
smrť ozaj bola jaksi snom —
o Jána stalo sa. Včas k ránu,
keď požltkavým východom
len slabá ešte zora hrala,
vstal z loža celkom čulý, zdravý.
Ač rokov mal už osemdesiat

...
A Michal veraž’ nemeškal.
Sviatočné šaty pošukal

...
. Čo predtým nikdy nevidel,
a kde by aj? — na tisíc skiel
ho žiarnym pooblietlo svetlom,
...

„Dobre tedy,
vieš to i to, si mladý, zdravý
jak smrek sa hodíš do dúbravy,
jak jeleň budeš si tam chodiť;
lež znáš-li s cudzím zaobchodiť
a neskĺzneš sa voľakedy?
Čo? – ”
Michal mlčky sklopil zrak,
bol zarazený. Tvárou mrak
zamenil takoj zápyr studu.
---------------------------------------------
3.kapitola
Tak Michal dosiahol, hľa, cieľa,
ku nemuž zamieril bol smele
s chtivosťou tuhšou od ocele —
i bol mu veľmi, veľmi rád.
Kráčajúc svižko od kaštieľa
cez dvory jeho, trávniky,
ni nevedel, či stúpa a či
perute dostal, ako vták —
tak stešený bol, neborák;

...
...poznal dievenku
tak rúču ako kvietok z jara,
jak kvietok, nie však makový,
s nímž prvý van je hotový,
...
lež čerstvý, zdravý, jak vzduch z rána,
tak jak ho vychovala stráňa.
V tom známom domku býva práve,
obhnatom plôtku patyčou,
u boku dobrých rodičov,
čo chránia ju jak oči v hlave.
---------------------------------------------
4. kapitola
Svet nazdá sa, že k žitiu blahu
je treba zbytok všetkých vecí:
skvost, prepych, nádhera a hoj,
dážď zlata, požehnaní príval –
hneď v splnku, o čom človek sníval;

To však omyl. – Blaho pravé
vždy iné malo podmienky,
a navzdor, že je klenotom,
čo najviac váži životom,
napospol skrovné boli predsi.

– Sú šťastní mladí Čajkovia;
je, pravda, doba medová –
Ni nevedia, jak miznú dni,
len keď tu mrk, ich bez pomoci,
a po rozkošnej, sladkej noci
keď opätne sa rozvidní –
---------------------------------------------
6. kapitola

(pieseň)Ona
Dobre mi, dobre mi — mužíček šepce mi,
jak holub mi hudie: že ma ľúbiť bude,
kým len živý bude.
A ja mu povedám, povedám mu hlasom:
vrť sa či nevrť sa, neumkneš zo srdca
nikdy, žiadnym časom!
Na tom mojom hrobe v každej jara dobe
zotaví sa, zbujnie trávniček zelený,
bude býľkou kývať, rosičkou sa dívať —
Uver mi, lebo nie: ale tak je, on je
láska tvojej ženy.

---------------------------------------------

9. kapitola
„Kto spálil tohto roháča?“
„Ja, prosím —“ Čajka vetil chvele,
pot vyrážal mu v zrudlom čele,
tak zlosť ho pohla ledačia.
„Ty?“ pán naň zraky uprel lačné,
„ty? — Tu máš tedy lovčie právo!“
a vysolil mu zaucho.
Stál Michal čo stĺp zmeravele.

...
„Hohó!” vresknúc, „okovaná!
Ja nezdolať ťa, potvoru!?
Ba prisám – ”  znova neochable
boj podujímal k úmoru.
„Stoj! ” krikla žena rozzúrená,
„späť! Netkni sa ma, hnusný diable!
Na Boha zručím svoju vec,
ty nútiš, bych sa prehrešila!
Vidz!” z klina schvatla záražec –
„Ak neustaneš, jak som žena,
viac neprekročíš toho prahu,
bezbožník... varuj!” Postupnutie –
„Ľaď! Amazonka roztomilá – ”
„Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon... ”
Pán Artuš zrúknul, schrčal dute,
zvrávoral – skydol na podlahu –
„Juj”! – Hanka desnú kviľbu vzniesla,
„krv! – Pomóc! Miško! – On mrie, on –
Môj bože, čo som urobila! ...”
a kŕčovite cez prah sklesla.
...
Tu Michal — celý uzváraný.
(Pán zmiznul: to ho pokoja
zbavilo, hneď čos’ zlého šípil.)

...
Dva prsty zdvihni pekne spolne,
i prisahaj mi v božie meno,
na blahú Bohorodičku:
že všetko, čo len vykonám
za svoju — tvoju dušičku,
prikryješ i ty sväto-sväte,
ni neprezradíš nikomu —
Prisahaj tedy! — Čuješ, ženo!?“

---------------------------------------------
10. kapitola
Ach, zloba dvere nájde všade!
Aj k Čajkovcom toť prerobila
si otvor hustej na ohrade.

---------------------------------------------
11.kapitola
deň záverného prelíčenia.
---------------------------------------------
15. kapitola
Tak tešia sa, hľa, z ratolesti...
I javor zuní o ich štestí...

---------------------------------------------
Zbohom
Pozdravujem vás, lesy, hory,

pri odobierke nastokráť!



1.     Aká je kompozícia diela Hájnikova žena?
Dielo je rámcované 2 pozdravmi horám – Pozdrav, Zbohom a v strede je 15 kapitol
Tzn. kompozícia je: Pozdrav + 15 kapitol + Zbohom

2.     Farebne podčiarkni časti, ktoré sú lyrické a zapíš o čom sa v nich píše?
Sú to: a/ opisy  prírody, chalúp a kaštieľa, kroja
 b/ piesne  - ľúbostné, maliniarok, poľovnícke
 c/ úvahy  - napr. o šťastí

3.     V prvých dvoch veršoch 3. kapitoly urč počet slabík a stopy.
Tak Michal dosiahol, hľa, cieľa,
U    _    U    _  U U      U     _    U            9 slabík
ku nemuž zamieril bol smele
U  _    U   _   U  _   U  _   U                     9 slabík
s chtivosťou tuhšou od ocele —
U  _  U U      _   U    _   U _ U                 9 slabíl
i bol mu veľmi, veľmi rád.              7 slabík           
deväťslabičný jambický verš

4.     Aký typ prozódie použil Hviezdoslav?         Sylabotonickú prozódiu

5.     Dopíš k charakteristikám spevy (podľa ukážok)
Pozdrav                 Oslava prírody, naznačenie deja.
1. kapitola              Opis chalúpky a kaštieľa
2. kapitola              smrť starého hájnika Čajku;
2. kapitola              Michal sa sviatočne obliekol a vybral sa do kaštieľa
 Villániovcov požiadať o miesto po otcovi
2. kapitola              Opis kaštieľa, jeho zariadenie a krása
3. kapitola              Michal dostal miesto  hájnika
3. kapitola              Michal sa zaľúbil a na jar bola svadba
4. kapitola              Úvaha rozprávača o šťastí
V. kapitola             Mladí Čajkovci idú do kostola. Opis krásneho kroja Hanky, ktorá je mlčanlivá a rozpráva mužovi, že myslí na zlý sen, v ktorom ju ohrozovala obluda. V kostole Artuš prvý krát vidí Hanku.
6. kapitola              pieseň o láske
VII. kapitola           Úvaha o šľachte a ľude – šľachta je spupná, ľahkomyseľná, rozhadzuje. Michal si plní povinnosti, Hanka zostala sama, perie na potoku. Prichádza Artuš Villáni, pýta si vody a do krčiažteka hádže zlatky. Hanka ich hodí do potoka.
VIII. kapitola          Nastal čas malín, osem maliniarok spieva v lese piesne. Deti prišli na maliny, Hanka im dá zajesť a vypraví ich na cestu. Vzápätí sa objavuje Artuš, Hanka mu povie, čo si o ňom myslí, zavrie mu dvere pred nosom. Hanka sa Michalovi chce požalovať, ale nechce aby sa hneval. Artuš vyzval listom Michala, aby pripravil poľovačku.
9. kapitola              Poľovnícke piesne, poľovačka, Artuš vyvolá konflikt s Michalom v hore a udrie Michala po tvári. V hore sa objavil jeleň a Artuš vyzval Michala, aby sa vydal za ním. On sám sa prikráda k hájovni.
9. kapitola              Hanka sa bráni, zabije Artuša. Michal vycíti, že niečo nie je v poriadku a ponáhľa do hájovne. Nájde Hanu omdletú a prinúti ju prisahať, že nevyzradí, kto zabil pána. Na druhý deň sa ide oznámiť súdu.
X. kapitola             Hanka sa vrátila k rodičom. Otec jej vyčítal, že si vzala vraha, matka sa trápila, až napokon zomrela. Hana sa pomiatla, chodila po kraji.
XI. kapitola            Michal chráni svoju ženu a stále tvrdí, že on zabil Artuša. Do súdnej siene vstúpi pomätená žena.  Hnevá sa na Michala, že mu prisahala a sama sa prizná. Súd vyriekne: „Spor Boh rozsúdil!“
XII. kapitola           Piesne
XIII. kapitola          Úvahy o utrpení pomätenej. Nešťastný život Čajkovcov. Michal po búrke sa túlal po hore a zistil, že rieka strhla most. Počul, že po ceste ide kočiar. Bežal za ním a zastavil ho. V koči sedel starý pán Villáni s dcérou. Pýtal sa, kto ho zachránil. Michal za odmenu chcel iba odpustenie a službu. Gróf mu odpustil.
XIV. kapitola         Pieseň hviezd.
15. kapitola            Čajkovci sú opäť v horárni, zlo pominulo. Majú dieťa.
Zbohom                 Rozlúčka s lesmi.

6.     Vysvetli, ako súvisí zvýraznená časť Pozdravu (1. citát) s dejom Hájnikovej ženy.
Zvýraznená časť naznačuje, o čom bude  dej.
Príroda a láska sa stane útočiskom, vylieči z boľavých rán, ktoré klamstvo,  pretvárka a urieknutie (závisť, snaha získať, čo nie je jeho) spôsobili.

7.     Ako zomrel starý Čajka? Koľko mal rokov?
„zosnul v Pánu“ - v lese opretý o peň – mal 80 rokov

8.     Aký umelecký prostriedok je zosnul v Pánu eufemizmus

9.     Urč trópy a figúry v druhej a tretej časti – zvýraznené časti.
Jak hniezdo v tesnu  parutí  -         prirovnanie
chalupa čuší                       -        personifikácia
rozvitom jak by na obrázku  -        prirovnanie
dobrých i zlých                            -        protiklad
nuž nemá príčiny sa báť,
že mam ju zvráti                  -        veršový presah

10.  Čo naznačuje zvolanie Ach, zloba dvere nájde všade!“ S čím v skladbe súvisí?
Že zlo si našlo cestu i do prostredia hôr, ticha a pokoja, do hájovne k mladým zaľúbeným Čajkovcom.

11.  Vysvetli používanie interpunkčných znamienok (spojovník, pomlčka, bodkočiarka – použi citát).
Spojovník - je kratší a píše sa bez medzery (-)
spája:
A/ dve slová na vyjadrenie spolupatričnosti:
a/ napr.: modro-biely (ale odtieň je modrobiely), národno-sociálny
b/ písanie viacslovných mien Cíger-Hronský; Gregor-Tajovský...
c/  bližšie vymedzenie miest: Poprad-Tatry, Bratislava-Záhorská Bystrica;
B/ jednotlivé časti zložených slov vyjadrených číslicami a písmenami (napr.: 3-dielny, 4-percentný, 5-násobný…);
C/ iniciálovú skratku a príponu (v SĽUK-u, z TANAP-u…);
D/delenie slov na konci riadka (Ak je spojovník na konci riadka, musí sa zopakovať aj na začiatku nasledujúceho riadka.)
E/ v citoslovciach (napr.: chi-chi-chi; ki-ki-ri-kí...)
V ukážke je napr.: žulo-skaly, znáš-li, sväto-sväte
Pomlčka je dlhšia a medzera je pred ňou i za ňou (–)
Používa sa:
a/na určenie rozpätia: v rokoch 1903 – 1908, Na trase Bratislava – Praha...
b/ ako náhrada za sponové sloveso: Staroba – jeseň života,
c/ pri oddeľovaní priamej reči jednej osoby od druhej namiesto uvodzoviek;
d/ pri vymenovávaní (namiesto dvojbodky)
e/ pri vymenovávaní ako odrážka
Ak je pomlčka na konci riadka, na začiatku ďalšieho riadka sa už nepíše.
V ukážke je napr.: „Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon... ”

Bodkočiarka (;) sa píše:
a/ v jednoduchej vete alebo súvetí pred tou ich časťou, ktorá podáva vysvetlenie
b/na oddelenie častí výpočtov, ak ide o skupiny, ktorých členy významovo tesnejšie súvisia (namiesto dvojbodky)
c/ v súvetiach na oddelenie väčších častí (kvôli prehľadnosti)
d/ vo výpočtoch uvádzaných ako samostatné odseky (môže byť tiež dvojbodka)

12.  Vysvetli pravopis „požehnaní príval“ zo 4. kapitoly (slovný druh a skloňovací vzor prvého slova).
Požehnaný človek (Aký?)
Požehnaní chlapci (Akí?)
Požehnaní príval
(Koho? Čoho?)
Prídavné meno
Prídavné meno
Podstatné meno
požehnanie
Nominatív singuláru
Nominatív plurálu
Genitív plurálu
 požehnanie
N
(jedno)
požehnanie
G
(bez)
požehnania
D
(k)
požehnaniu
A
(vidím)
požehnanie
L
(o)
požehnaní
I
(s)
požehnaním


N
(dve)
požehnania
G
(bez)
požehnaní
D
(k)
požehnaniam
A
(vidím)
požehnania
L
(o)
požehnaniach
I
(s)
požehnaniami


13.  Nájdi parafrazovaný  frazeologizmus v texte ukážky.
          ...čo chránia ju jak oči v hlave. - Chránia ju ako oči v hlave.
          Stál Michal čo stĺp zmeravele... – Stál ako meravý stĺp.
          Je, pravda, doba medová...   Prežívajú medové týždne.
         ...jak kvietok, nie však makový, s nímž prvý van je hotový – Je ako z makového kvetu.
          Na Boha zručím svoju vec. – Poručeno Pánu Bohu!

14.  V 9. kapitole nájdi a napíš tú časť, ktorá je vyvrcholením napätia.
„Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon... ”

15.  Vysvetli význam slov:
         Ni -  ani
         Mrk -  šero pred zotmením, súmrak
         Zručím – odporučím, zverím -  odovzdám do pozornosti, na starosť
         záražec – krátky poľovnícky nôž
         varuj – daj pozor - varovanie
         mrcha – zlý, nedobrý
         skvári – zničí, utrápi
         urknul – uriekol, počaril, uhranul

16.  Prečo Hanka nepovie pravdu o smtri Artuša Villániho, a prečo Michal nepovie pravdu o smrti Artuša?
Hanka – lebo prisahala, že potvrdí, čo povie Michal.
Michal – chce chrániť svoju ženu a berie vinu na seba.

17.  Čo sa stane s Hankou  po smrti Atruša Villániho?
Presťahuje sa k rodičom. Výčitky svedomia a to, že nemôže nikomu povedať pravdu spôsobia, že sa pomätie.

18.  Aký je rozsudok súdu a prečo?
 „Spor Boh rozsúdil!“
Michala prepustia, lebo nič zlé neurobil, iba chránil svoju ženu
a Hanka už bola potrestaná  -  pomiatla sa.

19.  Prečo starý pán Villáni Michalovi odpustí?
Zachránil život jemu aj jeho dcére. - Michal sa po búrke túlal po hore a zistil, že rieka strhla most. Počul, že po ceste ide kočiar. Bežal za ním a zastavil ho.

20.  V čo verí Michal?
Že v lone krásnej oravskej prírody – v ich hájovni by sa Hana vyliečila
          „...vy k žitiu privediete zas,
            vy vzkriesite, vy zotavíte,
            z jatrivých vyliečite rán...“

21.  Prerozprávaj obsah Hájnikovej ženy podľa ilustrácií Martina Benku.
Každý sám, podľa vlastných štylistických schopností, prerozpráva obsah. Aby bolo rozprávanie pútavé, využívame priamu reč, polopriamu reč, krátke vety, frazeologizmy... Pomôckou môže byť úloha č. 5







vývin  drámy


Základný literárny druh, ktorého útvary sú:
a/ Tragédia – má vážny dej a končí smrťou hlavnej postavy /postáv
b/ Komédia - Jej cieľom je poukázať na negatívne javy v spoločnosti alebo negatívne ľudské charaktery. Snaží sa zosmiešňovať, kritizovať a vysmievať sa z negatívnych stránok v živote, z ľudských chýb a zlých vlastností pomocou  a/ hyperboly (nadsázky, zveličovania)
         b/ slovnej komiky (slovné skomoleniny, dvojzmyselnosť, hry so slovom...)
          c/ situačnej komiky (rôzne trápne situácie, ktoré sú pre diváka smiešne)
c/ Činohra – rieši aktuálny spoločenský problém a jej cieľom je primäť diváka / čitateľa k zamysleniu

Pojmy súvisiace s drámou:
-          literárny druh určený na scénické spracovanie = dráma
-          dejstvá a výstupy = vonkajšie členenie drámy
-          expozícia, kolízia, kríza, peripetea, rozuzlenie = vnútorné členenie drámy
-          postava hovorí sama k sebe  = monológ
-          rozhovor dvoch postáv  = dialóg
-          prehovor postavy v dialógu = replika
-          časť divadelnej hry oddelená prestávkou (zmeny kulís) = dejstvo
-          zmena počtu postáv na javisku = výstup
-          úvod = expozícia
-          vznik zápletky, problému = kolízia
-          vyvrcholenie napätia = kríza
-          nečakaný obrat v deji =  peripetia
-          zmierlivý, tragický alebo chýbajúci = záver
-      komédia, tragédia, činohra = útvary drámy  
      .
Dráma vznikla z osláv na počesť boha Dionýza v antickom Grécku. Hrávala sa v amfiteátroch; dvaja herci, ktorí používali masky; dej sprevádzal chór.

Antická dráma 

Vznikali tragédie (vyšší žáner) a komédie (nižší žáner); dodržiavala jednotu miesta, času, deja. V písanej podobe – vonkajšia kompozícia začínala Prológom, končila Epilógom a medzi tým bolo 5 dejstiev. Vnútorná kompozícia – expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa. Príbeh bol ovplyvnený zasahovaním bohov do deja a predpovedaním veštcov; postavy boli z vyšších spoločenských vrstiev.
V starovekom Grécku vznikali tragédie ( Sofokles - Antigona ) i komédie Aristofanes- Ženský snem
Antigona

Hlavnej postavy
Názov podľa
Sofokles
Autor
Starovek – grécka antika
Literárne obdobie
dráma
Literárny druh
tragédia
Druhový útvar /žáner
Historický z mytológie
Námet
Kráľovský hrad v Tébach
Prostredie deja
Kráľovského (kráľ + deti bývalého kráľa)
Postavy z prostredia
Úcta k zákonom – dodržiavanie zákona
Téma
Prológ  + 5 dejstiev + Epilóg
Kompozícia
Próza i poézia v jednom diele
Forma
Eteokles a Polyneiko  - Vzájomne sa zabili v súboji
Antigona - Obesila sa v kamennej hrobke na svoj závoj
Haimon - Prebodol sa otcovým mečom, keď našiel Antigonu mŕtvu
Eurydika - Po správe, že jej syn Haimon je mŕtvy ju našli v kaluži krvi
Kreón -  Pomiatol sa po smrti syna i manželky
Záver / smrť
(koho a ako)

Zbor
Šíri zvesť ďalej
Antigona
Typická postava antiky
A/ múdra – vie, že zákony bohov sú nad ľudskými
B/ silná
Duševne – nebojí sa postaviť kráľovmu rozkazu; dokáže sa postaviť svojmu strachu
Telesne - má dosť sily, aby sama pochovala brata
C/ duševne krásna – jej názory hovoria o jej duši – Neprišla som na svet nenávidieť, ale milovať; rovnako si váži oboch bratov; obhajuje spravodlivosť
D/ individualista – sama v boji za spravodlivosť
Charakteristika hlavnej postavy




Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Nehrešte, uráža to bohov.
Človeka, ktorý si mnoho
o sebe myslí a používa veľké
 slová, neminie veľký trest...

Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, 
že jedine on má dar jazyka a ducha, 
býva obyčajne prázdny.


Zistíte, že podlý zisk je pre človeka väčším nešťastím než šťastím.

Svoju dôstojnosť neuchrániš tak, že budeš šliapať na dôstojnosť  iných.

Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.
citát

V tomto období na našom území boli len náboženské a rituálne obrady

Obdobie stredoveku- na našom území prevládajú cirkevné a biblické hry.

Vo svetskej literatúre vznikajú hrdinské rytierske piesne, ktoré rozprávajú potulní herci (igrici, šansonieri, gusľovi, minesegri, trubadúri)

Humanizmus a renesancia - vo svete nastáva rozvoj dramatickej tvorby vznikajú potulné divadelné spoločnosti, pribúda postava prešibaného sluhu. Po vzore antiky dodržiava jej kompozíciu, postavy i striedanie veršovaných a prozaických častí.

V Anglickej literatúre dosahuje dráma svoj vrchol a vyniká Wiliam Shakespear, ktorý písal: tragédie - Hamlet, Rómeo a Júlia, Mackbeth, Othelo...; 
historické hry - Henrich VIII, Kráľ Ján, Richard III., Mária Stuartovna....; 
komédie – Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru, Kupec Benátsky....)


Hamlet
Názov podľa
Hlavnej postavy
Autor
William Shakespeare
Literárne obdobie
Humanizmus a renesancia
Literárny druh
Dráma
Druhový útvar /žáner
tragédia
Námet
Historický - z dánskej kroniky z 12. stor.
Prostredie deja
Hrad Elsinor
Postavy z prostredia
Kráľovské (kráľ a princ)
Téma
Vražda a pomsta
(túžba po spravodlivosti)
Kompozícia
5 dejstiev
Forma
Próza i poézia v jednom diele
Záver / smrť
(koho a ako)





Starý kráľ Hamlet  - Bol otrávený vlastným bratom – v spánku mu naliali bolehlav do ucha
Polónius -Hamlet ho omylom prebodol, keď načúval za závesom
Ofélia - Zbláznila sa a v pomätení sa utopila v rieke
Gertrúda - Vypila otrávené víno určené Hamletovi (na oslavu jeho víťazstva)
Laertes - Hamlet ho zabil v súboji, zasiahol ho Laertovým otráveným mečom
Klaudius - Hamlet ho zabil v súboji
Hamlet - Zomrel na následky otravy (pri zápase ho porezali mečom, ktorého hrot bol otrávený prudkým jedom)
Šíri zvesť ďalej
Horácio
Charakteristika hlavnej postavy
(dôkaz znakov renesančnej postavy)




Hamlet
Typická renesančná postava
-          Dá prednosť životu v úvahe - pri rozhodovaní „Byť či nebyť?“
A/ múdry
– neustále sa vzdeláva (číta knihy)
– pozná antickú filozofiu – Sokratovu myšlienku, že pravdu môžu hovoriť iba deti a blázni
– dokáže prepracovať divadelnú hru tak, aby do nej zakomponoval vraždu svojho otca a odhalil  vinníka
– prekukne lesť  Klaudia, keď ho posiela do Anglicka
B/ silný
–telesne – porazí v zápase Laerta, Kráľa,
–duševne – prekoná svoj strach a bolesť, vzoprie sa nespravodlivosti, prekoná túžbu pomstiť sa, ale radšej odhalí vraha
C/ duševne krásny –
–túži po spravodlivosti
–chce ochrániť Oféliu pred bolesťou a posiela ju do kláštora
–spomína si na šaša, ktorého mal ako dieťa rád
D/ individualista
–spolieha sa iba sám na seba
–nikoho nechce ohroziť ani nikomu neverí
–Silná osobnosť – vzbudzuje úctu a rešpekt u priateľov i kráľa
citát
POLONIUS:
A zopár mojich dobrých  rád si zapíš za uši.
Nesmieš myslieť jazykom.
Zakaždým dvakrát meraj a raz rež.
Buď priateľský, lež nepodkladaj sa priateľom,
a o kom sa presvedčíš, pripútaj si ho oceľovým hákom.
Lež nepošpiň si ruky priateľstvom s hocakým holobriadkom.
Vyhýbaj sa sporom, ale keď raz budeš v spore, nech sa ti po ňom súper vyhýba.
Sluch dožič každému, hlas málokomu.
Váž cudziu mienku, s vlastnou hospodár.
Pri voľbe šiat vždy na svoj mešec hľaď,
bohato šať sa, nie však výstredne.
Nezriedka šaty robia človeka
A vo Francúzsku vo vysokých kruhoch si  každý šľachtic na to potrpí.
Nesmieš byť dlžník ani veriteľ – pôžičkou môžeš stratiť priateľa, dlžoby odučia ťa šetrnosti.
A predovšetkým sebe verný buď -  vyplynie z toho ako z noci deň, že ani iných nezradíš.
Buď zbohom – mojím požehnaním zrej.

U nás sa v období humanizmu a renesancie hrávali školské hry, v ktorých mali študenti ukázať ako ovládajú latinčinu, ako vedia vystupovať na verejnosti a predvádzať texty. Známy je autor Pavel Kyrmezer - Komédia česká o bohatci a lazarovi alebo Komédia nová o vdově.

Barok dekoratívnosť baroka sa  v dráme prejavila tým, že v divadlách,  ktoré boli drevené, pribúdajú scény, kostýmy a kulisy. Po požiari divadla vo Viedni sa začínajú stavať kamenné divadlá a  pribúda opona.

Na Slovensku vznikajú divadlá, ktoré stavajú šľachtické rody (Erdödyovci, Pálfyovci...).
Vlastné divadlá majú – Univerzita v Trnave, Evanjelické lýceum v Bratislave.

Klasicizmus preberá vyššie a nižšie žánre z Antiky, dodržiava tri jednoty drámy (miesta, času a deja). Obľúbené sú komédie - Jean-Baptiste Poquelin MOLIÉRE - herec, riaditeľ divadelnej spoločnosti, režisér  a autor divadelných hier. Napísal 33 komédií, z ktorých mnohé tvoria i dnes repertoár svetových divadiel. Napísal: Misantrop, Zdravý nemocný, Tartufe, Lakomec...)

Lakomec
Lit.druh: dráma
Druhový útvar: komédia
Vonkajšia kompozícia: 5 dejstiev
Forma: prozaická
Námet:  život 1 rodiny  - život s chamtivým človekom
Téma – obraz lakomého človeka, ktorý sa tak veľmi bojí o svoje peniaze, že šetrí na vlastných deťoch a sebe.

Idea – lakomého človeka môžu k činu prinútiť len peniaze.
Motívy : a/ lakomosť - Harpagon má rád svoje peniaze a hľadá ďalšie spôsoby, ako zbohatnúť

                b/ láska (láska medzi Kleantom a Marianou, Elizou a Valérom), ktorá nakoniec zvíťazí nad  lakomstvom Hargapona

Čas -  polovica 17. storočia
Miesto deja:  Francúzsko – Paríž - Harpagonov dom
Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý vdovec Harpagon je hrozný lakomec.  Jeho dcéra Eliza je zaľúbená do Valéra, ale musí skrývať svoju lásku, pretože otec jej chce vybrať ženícha. Harpagonov syn Kleant sa chce oženiť s chudobnou dievčinou Marianou. Harpagon ukrýva všetky svoje peniaze v truhlici zakopanej v záhrade, pričom vystupuje ako chudák, že nemá čo do úst položiť. Oznámi svojim deťom, že sa bude ženiť s veľmi mladým dievčaťom, samozrejme s čisto ziskovými úmyslami, netušiac, že mladá Mariana je dievčaťom jeho syna. Kleantovi určí za ženu bohatú vdovu, dcéry sa zbaví vydajom za postaršieho pána Anzelma.  Valérov sluha Šidlo nachádza truhlicu s Harpagonovými peniazmi. Krádež vyšetruje polícia. Harpagon  prevráti celé mesto hore nohami, Anzelm spoznáva vo Valérovi svojho syna a v Mariane svoju dcéru. Harpagon  dostáva svoju truhlicu. Svadby sa konajú z lásky, samozrejme platí ich Anzelm.
Harpagn je až nenormálne pripútaný k svojim peniazom, nazýva ich svojimi priateľmi. Dokonca obviňuje vlastné deti, že ho okrádajú, láska a manželstvo mu nič nehovoria, za všetkým vidí iba zisk a peniaze. Jeho deti sú úplne iné -  sú plné lásky a nikdy by ju nevymenili za peniaze. Táto hra je o lakomstve   -  peniaze určujú charakter človeka.  Harpagon je taký pomätený peniazmi, že z krádeže obviňuje aj sám seba, výsledkom je smiech, irónia.
Vnútorná kompozícia diela
Expozícia  (predstaenie hlaných postáv) - Kleant a Eliza si chcú pohovoriť s otcom o svadbe, ale prichádzajú k nemu práve vtedy, keď rozmýšľa, ako uchrániť svoj majetok.

Kolízia  (zápletka) - otec má na svadbu svoj názor. Pre Elizu vybral 50-ročného pána Anzelma, ktorý netrvá na vene. Kleantovi z toho prišlo zle a odchádza. Vzápäti príde Valér – Elizin milý, ktorý schvaľuje Harpagonovi všetko, čo povie, aby sa mu zalíškal. Harpagon im povie, že si chce za ženu vziať Marianu – chudobnú dievčinu.
Kríza (vyvrcholenie napätia)  - na slávnostnej večeri pre Marianu, ako Harpagonovu snúbenicu, sa Kleant priznáva k láske k Mariane a otec ho neuznáva ako svojho syna.
Peripetia (obrat v deji) - Kleant potrebuje peniaze, a tak sa rozhodne si ich požičať. Jeho sluha Šidlo mu vybaví pôžičku s veľkými úrokmi. Kleant sa dozvie, že peniaze mu požičiava jeho otec.  Šidlo nájde v záhrade zakopanú truhlicu s peniazmi a povie to Kleantovi. Ten povie otcovi, že mu ju nevráti dovtedy, kým mu nepovolí svadbu s Marianou.
Rozuzlenie (záver)  - Valér nepriamo povie, že je Anzelmov syn, šťastný pán Anzelm sa dozvie, že jeho deti žijú. Valér a Mariana sú jeho deti. Anzelm na veľkú radosť Harpagona sľúbi, že všetky výdavky za obidve svadby zaplatí on. Kleant vráti otcovi truhlicu s peniazmi a všetci sú nakoniec šťastní a spokojní.


Na Slovensku v roku 1830 vzniká prvá stála ochotnícka scéna v Liptovskom Mikuláši, založil ju Gašpar Féjerpataky- Belopotocký a začínali divadelnou hrou Ján Chalúpku - Kocúrkovo.

Kocúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezústali - pôvodne napísané po česky, neskôr autorom preložené a prepísané do slovenčiny.

Literárny druh: dráma
Druhový útvar: komédia
Kompozícia: 3 dejstvá
Forma: prozaická
Námet: život v malom meste
Postavy – využíva charakteristiku menom:
Meno
Národné povedomie
Sociálne postavenie
vlastnosti
Sloboda
národovec
učiteľ
nemá manželku, nikomu nie je ničím zaviazaný ani podriadený
riadi sa vlastným úsudkom
Krivosúd
prispôsobivý
richtár
nemá rovnaký meter, nesúdi spravodlivo
Pán z Chudobíc
odrodilec
chudobný zeman
povýšenecký, používa skomolené maďarské slová, aby ukázal svoju nadradenosť
Tesnošil
 ?
čižmársky majster
Malomeštiak,
skúpy, lakomý

        Toto možno považovať za začiatok divadelnej tvorby na Slovensku

RomantizmusVo svetovej literatúre pribúda silný jednotlivec, často z okraja spoločnosti. Predstaviteľ svetovej literatúry: Johan Wolfgang Goethe / Faust

Faust : činohra
Vonkajšia kompozícia: dve dejstvá
Forma: veršovaná
Námet:   stredoveká legenda o doktorovi Faustovi, alchimistovi, ktorý mal vraj zmluvu s diablom
Motív:  večná ľudská nespokojnosť a hľadanie zmyslu života
Dej:
Na začiatku Boh a Diabol uzatvoria stávku.
Doktor Faust na sklonku života pochybuje o zmysle vedeckých poznatkov. Uvedomuje si, že ani na chvíľu vo svojom živote nebol  šťastný. Uzatvoril zmluvu s diablom (Memfistoteles) – za okamih šťastia a poznanie absolútnej pravdy je ochotný odovzdať Diablovi dušu. Diabol vráti Faustovi život a on ho opäť prežíva. Neuspokojí ho ani láska krásnej Margaréty, ani úspechy vo vede, ani čierna mágia, ani sláva a bohatstvo, ani priazeň mocných... (Krása,  bohatstvo, ani sláva človeka šťastným neurobia.)
Napokon, opäť na sklonku života, dostane od panovníka pruh močaristého pobrežia. Rozhodne sa, že tam vytvorí  štát pre ľudí, ktorí nič nemajú.  Takmer slepý  Faust sedí na  kameni a počúva údery čakanov, vníma nadšenie budúcich obyvateľov a predstavuje si šťastný život tých, ktorí tu budú žiť. Zdá sa mu, že prežíva ich šťastie a vysloví známe slová: „Postoj chvíľa si taká krásna!“  To je signál pre Memfistotela, že vyhral a získal Faustovu dušu. Anjeli sa však proti tomu postavili, pretože Faust nezažil šťastie, on iba pochopil, v čom je podstata ľudského šťastia.
Dospel k poznaniu, že zmyslom ľudského života,  podmienkou ľudského pokroku a podstatou ľudského šťastia i spokojnosti so sebou  je tvorivá práca pre šťastie iných, že o svoje šťastie musí človek bojovať a musí si ho zaslúžiť. Nemôže nájsť šťastie ten, kto myslí iba na seba a svoje záujmy.

U nás vznikajú ochotnícke divadlá napr. Sobotišti a hrávajú sa hry Jána Chalupku.
Hry autorov porevolučných a matičných rokov (1849 – 1876) – Jána Palárika ( Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Znaky tvorby Jána Palárika:
1.                  Všetky jeho divadelné hry sú komédie (Inkognito, Drotár, Zmierenie)
2.                  Na všetky čerpal námet v inonárodnej literatúre (francúzskej, maďarskej a poľskej)
3.                  Dej sa zakladá na princípe zámeny postáv
4.                  Využíva najmä situačnú komiku (ale i slovnú)
5.                  Vo všetkých je zmierlivý koniec
6.                  Všetky riešia aktuálny spoločenský problém – bojujú proti odrodilstvu
7.                  Kritizuje v nich odrodilstvo  a odnárodňovanie; vyzdvihuje vlastenectvo a slovenský folklór

-                Komédia – využíva komiku: situačnú (trápne situácie zo zámeny postáv) i slovnú (maďarské skomolené slová)
-                Námet z poľskej literatúry
-                Zámena postáv (dvojitá):  grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková;
 barón Ľudovít Kostrovický a jeho priateľ zememerač Rohon
-                Príklad na komiku situačnú  Kostrovický po dedine hľadá dievča a ostatní už poznajú pravdu...
-               Zmierenie (trojité):  v láske - zaľúbili sa tí, ktorí si boli zasľúbení a seberovní
    národné - Slováci s Maďarmi
    sociálne - šľachta s ľudom
-                Aktuálny problém: odrodilstvo; pomaďarčovanie šľachty, ktorá si myslí, že keď použije maďarské slová,
                                        je viac ako obyčajný človek 
                                       (? Podobnosť - dnes anglické slová)
-                Predstavitelia odrodilcov: Kostrovický, Capková
    Predstavitelia národovcov: Miluša Oriešková, učiteľ Oriešok
     Zo slovenského folklóru: ľudové piesne, zvyk – slávnosti dožiniek, kroj
      Vnútorné  členenie:
-                  Expozícia: čítanie listu
-                  Kolízia: zámena rolí
-                 Kríza: zaľúbenie Rohoňa do Milušky, nepravej grófky
-                 Peripetia: priznanie sa Rohoňa a Milušky
-                 Rozuzlenie: príchod starého pána Kostrovického a priznanie sa grófky, že tá pekná žnica je Hrabovská

     Z akej knihy vyberá učiteľ Oriešok piesne na dožinkovú oslavu a kto je jej autor? 
     Ján Kollár – Národnje spievanky

*            Kto vyriekne vetu: „Sláva Slovákom i Maďarom statočným!“  Učiteľ Oriešok

Realizmus - vzniká veľké množstvo dramatických diel vo svete i u nás, v ktorých autori zachytávajú skutočný reálny  život; typické postavy v ich charakteristickom prostredí, ktoré ich osobnosť formovalo; zobrazuje všetky spoločenské vrstvy; zameriava sa na súdobé témy

Svetoví predstavitelia – Anton Pavlovič Čechov.

Na Slovensku nastáva rozvoj dramatickej tvorby, dramatické diela nachádzame skoro u každého  realistického spisovateľa. Vyniká najmä Jozef Gregor Tajovský - Ženský zákon,  Statky-zmätky , Matka , V službe, ...

Statky – zmätky
význam slov: Statky = majetky; Zmätky = chaos, neporiadok
Na základe názvu sa pokúste povedať hlavnú myšlienku (posolstvo pre diváka)
Túžba po majetku, robí zmätky, chaos v ľudských vzťahoch
Odpovedzte na otázky
1.      Dej sa odohrá od.Vianoc do Vianoc.
2.      Ako sa volajú bezdetní bohatí sedliaci? Palčíkovci
3.      Ako sa volá Ďurko? Ľavko
4.      Ako sa volá Zuzka? Kamenská
5.      Prečo so sobášom súhlasili Ďurkovi rodičia? Z chamtivosti, pre majetky
6.      Ako sa k sobášu postavila Zuzkina mama? "Bude ti lepšie, ako po službách chodiť!"
7.      Čo hovoril dcére otec? Láska a zdravie sú najväčšie bohatstvo
8.      Komu zo Zuzkinej rodiny sa Ďuro nepáči, záleží mu na osude Zuzky?  Bratovi
9.      Prečo si Zuzka berie Ďura? Verí, že si k sebe nájdu cestu a budú šťastní
10.   Prečo si Palčíkovci vybrali práve Ďura a Zuzku? Sú to deti príbuzných a majetok zostane v rodine
11.  Dopíš krstné mená a do farebne označeného charakteristiku  
ĽAVKOVCI
Duro
PALČÍKOVCI
KAMENSKÍ
Zuzka
Žofa
Jano
Mara
Ondrej
Katka
Tomáš
chamtiví
leniví

bohatí
šporovliví
chudobní
prednosť má láska pred majetkom
12.   V tabuľke farebne označ príbuzenské vzťahy Palčík a jeho sestra Katka (zelená), Palčíčka a jej sestra Žofa (modrá)
13.   Prečo si berie Ďuro Zuzku? Pre majetok
14.  Prečo Zuzka opúšťa muža? Nerozumejú si, podvádza ju s Betou
15.   Prečo sa Palčíkovcom po čase Beta nepáči? Rozhadzuje
16.   Prečo sa na Betu hnevá Ďuro? Pýta majetky a „najedol sa jej“
17.   Koľko mesiacov je Beta u Palčíkovcov? 4
18.   Kto prichádza na Ondreja k Palčíkovcom a prečo? Ďurovi rodičia, požičať peniaze
19.   Prečo im Palčík nepožičia? Požičal a nevrátili
20.   Kto a kedy povie: „Bolo na čase chliev očistiť?“ Palčík, keď vyženie Ďura.
21.  Z akého frazeologizmu je tento výrok? Vyčistiť Augiášov chliev
22.   Kde a kedy sa odoráva posledné dejstvo?  Vianoce u Kamenských
23.  Prečo prichádzajú Palčíkovci ku Kamenským? Prosiť o odpustenie, že to dobre mysleli a povedať, že majetok dajú napísať na malého Ondrejka, syna Zuzky a Ďura.
24.  Kto okrem Palčíkovcov prichádza ku Kamenským? Ďurova mama a potom Ďuro
25.   Čo navrhuje Ďuro Zuzke? Aby  mu odpustila a vrátila sa k nemu
26.   Čo Zuzka urobí a prečo? Odpustila, ale nevráti sa, lebo mu už neverí
27.  Čo Zuzke radí jej mama (Kata)? „S planým mužom zle, ale bez neho horšie!“
„Žena bez muža ako záhrada bez plota!“
28.   Čo zaujíma Ďura? Čo povie synovi
29.   Čo povie Zuzka synovi? Že zomrel
30.   Prečo Ďuro odchádza zronený? Stratil ženu i syna
31.  Aká je idea – posolstvo pre diváka Túžba po majetku spôsobuje problémy v medziľudských vzťahoch.
32.  Vnútorná kompozícia:
Expozícia: prvé dejstvo – predstavenie postáv
Kolízia: svadba Zuzky a Ďura
Kríza: Zuzka opúšťa Ďura, on si privedie Betu
Peripetia: Beta opúšťa Ďura a Palčíkovci vyženú aj jeho
Rozuzlenie: Ďuro zostáva sám, Zuzka so synom je u rodičov, Palčíkovci prosia o odpustenie
33.   Aký slovný druh chýba v spojeniach: statky-zmätky, kmotrovstvo-švagrovstvo-najhoršie priateľstvo?  sloveso
34.   Ako nazývame takéto vety? Polovetné konštrukcie
35.  Ktorý druh expresívnej vetnej konštrukcie to je, keď vieme, že bolo vypustené jedno slovo? Elipsa – výpustka
36.  Napíš ďalšie frazeologizmy z diela:
Aby si mi potom s plačom nechodila.
Sú aj horší – bije, pije.
Kto raz statočnosť stratí, nikdy sa mu nevráti.
Teraz sa treba rozumu chytiť.
Ani Vianoce by sa nám nerátali...
37.  Napíš, kedy a kde sa odohrávajú jednotlivé dejstvá
Prvé :    na Vianoce u Ľavkovcov
Druhé:  v lete u Palčíkovcov
Tretie:  na Ondreja u Palčíkovcov
Štvrté:  na Vianoce u Kamenských