Hájnikova žena
Pozdrav
Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož,ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán,
v opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán,
a srdečnosť kde odveká,
kde nikdy nevyspela zrada,
bez dotazu, kto on, čo hľadá,
na lono to, hľa, v objem sladký
ramenom láskyplnej matky
pritúliac verne človeka...
---------------------------------------------
1.kapitola
Jak hniezdo v tesnu parutí
v úkryte košatého krovia:
v hôr neprehľadnom zákutí
chalupa čuší hájnikova.
Tak bezpečne si stáva tu,
bez prepychu, bez závratu,
uprostred okrúhleho lázku,
rozvitom jak by na obrázku:
istejšie, pyšný nežli hrad,
čo predkov neslýchaná sila
do výše – by ho nedostať –
však v strachu, že by podkopali –
i tam na samorostlý sklad,
na tvrdé temä žulo-skaly
z balvanov skalných postavila,
skiaď večne pozoruje, číha,
– pod sebou majúc šíry kraj,
kút každý jeho, záhyb, taj –
na postup snažieb, udalostí,
na príchod dobrých i zlých hostí,
jak a čo veští kraja kniha...
Chalupa – tá sa neľaká
nič takého. Bo nezastala
si vyzývavo na štít brala,
nadutá vzdorom krutovlád,
nuž nemá príčiny sa báť,
že mam ju zvráti, podtne
pád.
Zem sama je, jej nízky kút,
no ale pevná zeme hruď,
kam údy svoje poskladala.
---------------------------------------------
2. kapitola
Keď starý Čajka zosnul v Pánu —
a jeho zvláštna, nenadála
smrť ozaj bola jaksi snom —
o Jána stalo sa. Včas k ránu,
keď požltkavým východom
len slabá ešte zora hrala,
vstal z loža celkom čulý, zdravý.
Ač rokov mal už osemdesiat
...
A Michal veraž’ nemeškal.
Sviatočné šaty pošukal
...
. Čo predtým nikdy nevidel,
a kde by aj? — na tisíc skiel
ho žiarnym pooblietlo svetlom,
...
„Dobre tedy,
vieš to i to, si mladý, zdravý –
jak smrek sa hodíš do dúbravy,
jak jeleň budeš si tam chodiť;
lež znáš-li s
cudzím zaobchodiť
a neskĺzneš sa voľakedy?
Čo? – ”
Michal mlčky sklopil zrak,
bol zarazený. Tvárou mrak
zamenil takoj zápyr studu.
---------------------------------------------
3.kapitola
Tak Michal dosiahol, hľa, cieľa,
ku nemuž zamieril bol smele
s chtivosťou tuhšou od ocele —
i bol mu veľmi, veľmi rád.
Kráčajúc svižko od kaštieľa
cez dvory jeho, trávniky,
ni nevedel, či stúpa a či
perute dostal, ako vták —
tak stešený bol, neborák;
...
...poznal dievenku
tak rúču ako kvietok z jara,
jak kvietok, nie však makový,
s nímž prvý van je hotový,
...
lež čerstvý, zdravý, jak vzduch z
rána,
tak jak ho vychovala stráňa.
V tom známom domku býva práve,
obhnatom plôtku patyčou,
u boku dobrých rodičov,
čo chránia ju jak oči v hlave.
---------------------------------------------
4. kapitola
Svet nazdá sa, že k žitiu blahu
je treba zbytok všetkých vecí:
skvost, prepych, nádhera a hoj,
dážď zlata, požehnaní príval –
hneď v splnku, o čom človek sníval;
To však omyl. – Blaho pravé
vždy iné malo podmienky,
a navzdor, že je klenotom,
čo najviac váži životom,
napospol skrovné boli predsi.
– Sú šťastní mladí Čajkovia;
je, pravda, doba medová –
Ni nevedia, jak miznú dni,
len keď tu mrk, ich bez pomoci,
a po rozkošnej, sladkej noci
keď opätne sa rozvidní –
---------------------------------------------
6. kapitola
(pieseň)Ona
Dobre mi, dobre mi — mužíček šepce mi,
jak holub mi hudie: že ma ľúbiť bude,
kým len živý bude.
A ja mu povedám, povedám mu hlasom:
vrť sa či nevrť sa, neumkneš zo srdca
nikdy, žiadnym časom!
Na tom mojom hrobe v každej jara dobe
zotaví sa, zbujnie trávniček zelený,
bude býľkou kývať, rosičkou sa dívať —
Uver mi, lebo nie: ale tak je, on je
láska tvojej ženy.
---------------------------------------------
9. kapitola
„Kto spálil tohto roháča?“
„Ja, prosím —“ Čajka vetil chvele,
pot vyrážal mu v zrudlom čele,
tak zlosť ho pohla ledačia.
„Ty?“ pán naň zraky uprel lačné,
„ty? — Tu máš tedy lovčie právo!“
a vysolil mu zaucho.
Stál Michal čo stĺp zmeravele.
...
„Hohó!” vresknúc, „okovaná!
Ja nezdolať ťa, potvoru!?
Ba prisám – ” znova
neochable
boj podujímal k úmoru.
„Stoj! ” krikla žena rozzúrená,
„späť! Netkni sa ma, hnusný diable!
Na Boha zručím svoju vec,
ty nútiš, bych sa prehrešila!
Vidz!” z klina schvatla záražec –
„Ak neustaneš, jak som žena,
viac neprekročíš toho prahu,
bezbožník... varuj!” Postupnutie –
„Ľaď! Amazonka roztomilá – ”
„Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon... ”
Pán Artuš zrúknul, schrčal dute,
zvrávoral – skydol na podlahu –
„Juj”! – Hanka desnú kviľbu vzniesla,
„krv! – Pomóc! Miško! – On mrie, on –
Môj bože, čo som urobila! ...”
a kŕčovite cez prah sklesla.
...
Tu Michal — celý uzváraný.
(Pán zmiznul: to ho pokoja
zbavilo, hneď čos’ zlého šípil.)
...
Dva prsty zdvihni pekne spolne,
i prisahaj mi v božie meno,
na blahú Bohorodičku:
že všetko, čo len vykonám
za svoju — tvoju dušičku,
prikryješ i ty sväto-sväte,
ni neprezradíš nikomu —
Prisahaj tedy! — Čuješ, ženo!?“
---------------------------------------------
10. kapitola
Ach, zloba dvere nájde všade!
Aj k Čajkovcom toť prerobila
si otvor hustej na ohrade.
---------------------------------------------
11.kapitola
deň záverného prelíčenia.
---------------------------------------------
15. kapitola
Tak tešia sa, hľa, z ratolesti...
I javor zuní o ich štestí...
---------------------------------------------
Zbohom
Pozdravujem vás, lesy, hory,
pri odobierke nastokráť!
1. Aká je kompozícia diela Hájnikova žena?
Dielo je rámcované 2 pozdravmi horám – Pozdrav, Zbohom
a v strede je 15 kapitol
Tzn. kompozícia je: Pozdrav + 15 kapitol + Zbohom
2. Farebne podčiarkni časti, ktoré sú lyrické a zapíš o čom sa v nich píše?
Sú to: a/ opisy prírody,
chalúp a kaštieľa, kroja
b/ piesne - ľúbostné, maliniarok, poľovnícke
c/ úvahy - napr. o šťastí
3. V prvých dvoch veršoch 3. kapitoly urč počet
slabík a stopy.
Tak
Michal dosiahol, hľa, cieľa,
U _
U _ U U U
_ U 9 slabík
ku nemuž zamieril bol smele
ku nemuž zamieril bol smele
U _
U _ U
_ U _ U 9 slabík
s chtivosťou tuhšou od ocele —
s chtivosťou tuhšou od ocele —
U _
U U _ U
_ U _ U 9 slabíl
i bol mu veľmi, veľmi rád. 7 slabík deväťslabičný jambický verš
i bol mu veľmi, veľmi rád. 7 slabík deväťslabičný jambický verš
4. Aký typ prozódie použil Hviezdoslav? Sylabotonickú prozódiu
5. Dopíš k charakteristikám spevy (podľa ukážok)
Pozdrav Oslava
prírody, naznačenie deja.
1. kapitola Opis chalúpky a kaštieľa
2. kapitola smrť
starého hájnika Čajku;
2. kapitola Michal sa
sviatočne obliekol a vybral sa do kaštieľa
Villániovcov požiadať o miesto po otcovi
2. kapitola Opis
kaštieľa, jeho zariadenie a krása
3. kapitola Michal
dostal miesto hájnika
3. kapitola Michal sa
zaľúbil a na jar bola svadba
4. kapitola Úvaha rozprávača o šťastí
V. kapitola Mladí
Čajkovci idú do kostola. Opis krásneho kroja Hanky, ktorá je mlčanlivá
a rozpráva mužovi, že myslí na zlý sen, v ktorom ju ohrozovala
obluda. V kostole Artuš prvý krát vidí Hanku.
6. kapitola pieseň o láske
VII. kapitola Úvaha
o šľachte a ľude – šľachta je spupná, ľahkomyseľná, rozhadzuje.
Michal si plní povinnosti, Hanka zostala sama, perie na potoku. Prichádza Artuš
Villáni, pýta si vody a do krčiažteka hádže zlatky. Hanka ich hodí do
potoka.
VIII. kapitola Nastal
čas malín, osem maliniarok spieva v lese piesne. Deti prišli na maliny,
Hanka im dá zajesť a vypraví ich na cestu. Vzápätí sa objavuje Artuš,
Hanka mu povie, čo si o ňom myslí, zavrie mu dvere pred nosom. Hanka sa Michalovi
chce požalovať, ale nechce aby sa hneval. Artuš vyzval listom Michala, aby
pripravil poľovačku.
9. kapitola Poľovnícke piesne, poľovačka, Artuš vyvolá konflikt s Michalom
v hore a udrie Michala po tvári. V hore sa objavil jeleň
a Artuš vyzval Michala, aby sa vydal za ním. On sám sa prikráda
k hájovni.
9. kapitola Hanka sa bráni, zabije Artuša. Michal vycíti, že niečo
nie je v poriadku a ponáhľa do hájovne. Nájde Hanu omdletú
a prinúti ju prisahať, že nevyzradí, kto zabil pána. Na druhý deň sa ide
oznámiť súdu.
X. kapitola Hanka
sa vrátila k rodičom. Otec jej vyčítal, že si vzala vraha, matka sa
trápila, až napokon zomrela. Hana sa pomiatla, chodila po kraji.
XI. kapitola Michal
chráni svoju ženu a stále tvrdí, že on zabil Artuša. Do súdnej siene
vstúpi pomätená žena. Hnevá sa na Michala,
že mu prisahala a sama sa prizná. Súd vyriekne: „Spor Boh rozsúdil!“
XII. kapitola Piesne
XIII. kapitola Úvahy
o utrpení pomätenej. Nešťastný život Čajkovcov. Michal po búrke sa túlal
po hore a zistil, že rieka strhla most. Počul, že po ceste ide kočiar.
Bežal za ním a zastavil ho. V koči sedel starý pán Villáni
s dcérou. Pýtal sa, kto ho zachránil. Michal za odmenu chcel iba
odpustenie a službu. Gróf mu odpustil.
XIV. kapitola Pieseň
hviezd.
15. kapitola Čajkovci sú opäť v horárni, zlo pominulo. Majú
dieťa.
Zbohom Rozlúčka s lesmi.
6. Vysvetli, ako súvisí zvýraznená časť Pozdravu (1.
citát) s dejom Hájnikovej ženy.
Zvýraznená časť naznačuje, o čom bude dej.
Príroda a láska sa stane útočiskom, vylieči z boľavých
rán, ktoré klamstvo, pretvárka a urieknutie
(závisť, snaha získať, čo nie je jeho) spôsobili.
7. Ako zomrel starý Čajka? Koľko mal rokov?
„zosnul v Pánu“ - v lese opretý o peň – mal 80 rokov
8. Aký umelecký prostriedok je zosnul v Pánu – eufemizmus
9. Urč trópy a figúry v druhej a tretej
časti – zvýraznené časti.
Jak hniezdo v tesnu parutí - prirovnanie
chalupa čuší - personifikácia
rozvitom jak by na obrázku - prirovnanie
dobrých i zlých -
protiklad
nuž nemá príčiny sa báť,
že mam ju zvráti - veršový presah
10. Čo naznačuje
zvolanie „Ach, zloba dvere nájde všade!“ S čím v skladbe súvisí?
Že zlo si našlo cestu i do prostredia hôr, ticha a pokoja,
do hájovne k mladým zaľúbeným Čajkovcom.
11. Vysvetli
používanie interpunkčných znamienok (spojovník, pomlčka, bodkočiarka – použi
citát).
Spojovník - je kratší a píše sa bez medzery (-)
spája:
A/ dve slová na
vyjadrenie spolupatričnosti:
a/ napr.:
modro-biely (ale odtieň je modrobiely), národno-sociálny
b/ písanie viacslovných mien
Cíger-Hronský; Gregor-Tajovský...
c/ bližšie vymedzenie miest: Poprad-Tatry,
Bratislava-Záhorská Bystrica;
B/ jednotlivé
časti zložených slov vyjadrených číslicami a písmenami (napr.: 3-dielny,
4-percentný, 5-násobný…);
C/ iniciálovú
skratku a príponu (v SĽUK-u, z TANAP-u…);
D/delenie slov
na konci riadka (Ak je spojovník na konci riadka, musí sa zopakovať aj na
začiatku nasledujúceho riadka.)
E/
v citoslovciach (napr.: chi-chi-chi; ki-ki-ri-kí...)
V ukážke je napr.:
žulo-skaly, znáš-li, sväto-sväte
Pomlčka je dlhšia a medzera je pred ňou i za ňou (–)
Používa sa:
a/na určenie rozpätia: v rokoch 1903 – 1908,
Na trase Bratislava – Praha...
b/ ako náhrada
za sponové sloveso: Staroba – jeseň života,
c/ pri
oddeľovaní priamej reči jednej osoby od druhej namiesto uvodzoviek;
d/ pri
vymenovávaní (namiesto dvojbodky)
e/ pri
vymenovávaní ako odrážka
Ak je pomlčka na konci riadka,
na začiatku ďalšieho riadka sa už nepíše.
V ukážke je
napr.: „Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon... ”
Bodkočiarka
(;) sa píše:
a/ v jednoduchej vete alebo súvetí pred tou ich časťou, ktorá podáva vysvetlenie
a/ v jednoduchej vete alebo súvetí pred tou ich časťou, ktorá podáva vysvetlenie
b/na oddelenie častí výpočtov, ak ide o skupiny,
ktorých členy významovo tesnejšie súvisia (namiesto dvojbodky)
c/ v súvetiach na oddelenie väčších častí (kvôli
prehľadnosti)
d/ vo výpočtoch uvádzaných ako samostatné odseky (môže byť tiež dvojbodka)
12. Vysvetli
pravopis „požehnaní príval“ zo 4.
kapitoly (slovný druh a skloňovací vzor prvého slova).
Požehnaný človek (Aký?)
|
Požehnaní chlapci (Akí?)
|
Požehnaní príval
(Koho? Čoho?)
|
Prídavné meno
|
Prídavné meno
|
Podstatné meno
požehnanie
|
Nominatív singuláru
|
Nominatív plurálu
|
Genitív plurálu
|
požehnanie
N
|
(jedno)
|
požehnanie
|
G
|
(bez)
|
požehnania
|
D
|
(k)
|
požehnaniu
|
A
|
(vidím)
|
požehnanie
|
L
|
(o)
|
požehnaní
|
I
|
(s)
|
požehnaním
|
|
13. Nájdi parafrazovaný frazeologizmus v texte ukážky.
...čo chránia ju jak oči v hlave. - Chránia ju ako oči v hlave.
Stál Michal čo stĺp zmeravele... – Stál ako meravý stĺp.
Je, pravda, doba medová... – Prežívajú medové týždne.
...jak kvietok, nie však makový, s nímž prvý van je hotový – Je ako
z makového kvetu.
Na Boha zručím svoju vec. – Poručeno Pánu Bohu!
14. V 9.
kapitole nájdi a napíš tú časť, ktorá je vyvrcholením napätia.
„Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon... ”
15. Vysvetli význam
slov:
Ni - ani
Mrk - šero pred zotmením,
súmrak
Zručím – odporučím, zverím - odovzdám do pozornosti, na
starosť
záražec – krátky poľovnícky nôž
varuj – daj pozor - varovanie
mrcha – zlý, nedobrý
skvári – zničí, utrápi
urknul – uriekol, počaril, uhranul
16. Prečo Hanka
nepovie pravdu o smtri Artuša Villániho, a prečo Michal nepovie
pravdu o smrti Artuša?
Hanka – lebo prisahala,
že potvrdí, čo povie Michal.
Michal – chce chrániť svoju
ženu a berie vinu na seba.
17. Čo sa stane
s Hankou po smrti Atruša Villániho?
Presťahuje sa k rodičom. Výčitky svedomia a to, že nemôže
nikomu povedať pravdu spôsobia, že sa
pomätie.
18. Aký je rozsudok
súdu a prečo?
„Spor
Boh rozsúdil!“
Michala prepustia, lebo nič zlé neurobil,
iba chránil svoju ženu
a Hanka už bola potrestaná -
pomiatla sa.
19. Prečo starý pán
Villáni Michalovi odpustí?
Zachránil život jemu aj jeho dcére. - Michal sa po búrke túlal po
hore a zistil, že rieka strhla most. Počul, že po ceste ide kočiar. Bežal
za ním a zastavil ho.
20. V čo verí
Michal?
Že v lone krásnej oravskej prírody – v ich hájovni by sa
Hana vyliečila
„...vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán...“
21. Prerozprávaj
obsah Hájnikovej ženy podľa ilustrácií Martina Benku.
Každý sám, podľa vlastných štylistických schopností, prerozpráva
obsah. Aby bolo rozprávanie pútavé, využívame priamu reč, polopriamu reč, krátke
vety, frazeologizmy... Pomôckou môže byť úloha č. 5
