Naturizmus



Slovenská medzivojnová próza  - Naturizmus  (lyrizovaná próza)

Lyrickosť
Mýtickosť
Rozprávkovosť
Motto na začiatku
Citový svet postáv
Málo deja
Rozsiahle opisy
Novely

Tajomné démonické postavy
Nepoznáme miesto ani čas deja
Nevieme nič o pôvode postáv
Symbolika zvierat
Vlastnosti postáv

Dobro víťazí nad zlom
Číselná symbolika
Výrazne kladné a záporné postavy
Boj dobra so zlom


Dej  sa odohráva na odľahlých miestach, na samotách, vrchárskych chalupách, na okraji dediny, hlboko v horách.
Aktívnejšie sú záporné postavy. Kladné ženské postavy sú pasívne voči svojmu osudu -  bez reptania ho prijímajú. 
Skutočnosť je väčšinou idealizovaná. 
Odmietajú mesto a utiekajú sa na dedinu.

Predstavitelia: Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov

Margita Figuli
Narodila sa Vyšnom Kubíne  ako P. O. Hviezdoslav.
Jej dielo je lyrickým, mravne čistým  so silnými ženskými postavami.
Životné osudy: Vyšný Kubín - Banská Bystrica - Bratislava

Tri gaštanové kone
·         Novela
·         Dej sa odohráva na neurčitom mieste, niekde na Orave
·         Zápletku tvorí klasický ľúbostný  trojuholník: Peter - Magdaléna – Jano
·         Kniha začína s mottom : „Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom ...“
·         Biblická symbolika (Peter – „len aby si aj ty mňa nezradil...“; Magdaléna – hriešnica – čistá, očistená; 3)
·         Rozprávačom príbehu je Peter (hlavná postava)
·         Kompozícia deja – in medias res = uprostred deja (odvíja sa súčasný dej a mieša sa so spomienkami – minulým dejom)
Postavy :
Magdaléna - mravne čistá, citovo bohatá, obeť násilníka, prijíma svoj osud a utrpenie bez reptania – je pasívna
Peter - prezývka Tulák, vyrastal bez rodičov, bez domova, je chudobný, tajomný (nevieme, čo robí, odkiaľ je, ani vlastne kto je), snaží sa Magdalénu získať a splniť daný sľub
Jano Zápotočný – bezohľadný, sebecký, ale bohatý; násilník a neskôr manžel Magdalény
Matka Magdalény- chamtivá, nevidí Janovu surovosť, núti Magdalénu vydať sa zaňho
Otec Magdalény – nepáči sa mu sobáš Magdalény s Janom, radšej by pri nej videl Petra
Záver :
·         Zlo je potrestané - Jano zomiera pod kopytami  koňa
·         Láska Petra  a Magdalény zvíťazí, Magdaléna sa zrieka všetkého, čo ju spájalo s Janom.

Znaky naturizmu v diele Tri gaštanové kone
Lyrickosť
- je to novela
- začína citátom
- jednoduchý dej ( príbeh lásky)
- zameriava sa na pocity a city postáv
- umelecké výrazové prostriedky lyriky
Mýtickosť
-       Tajomná hl. postava –Peter - nemá rodičov, domov
-       Prezývka Tulák ( Peter)
-       Kľúčové (hlavné) scény : a/ vysoko v horách (pašovanie koní)
                                           b/ v lese za dedinou (znásilnenie  Magdalény)
                                           c/ na okraji dediny (smrť Jana - za vysokým plotom domu)
-       Symbolika - kone = čistota vzťahu, ušľachtilosť Petra
-       Nepoznáme ani miesto ani čas, kedy a kde sa to stalo
Rozprávkovosť
·         víťazí láska Magdalény a Petra
·         Jano je potrestaný  (smrť pod kopytami koní)
·        Symbolika čísel (3 – kone; 3 úlohy – vrátiť sa po Magdalénu, keď bude mať dom na 3 koňoch; ľúbostný trojuholník)
·         Ľúbostný trojuholník
·         Postavy výrazne kladné a záporné
kladné postavy ( Peter, Magdaléna); záporne postavy ( Jano )



Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

Táto novela patrí k najlepším dielam naturizmu
Skladá sa z 12 kapitol (sú číslované) a epilógu.
Dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky  a dôvery ľudí.“
Postavy sú rozdelené na dobré (Drak ?, Šimon?, Eva) a „zlé“ (Drak ? Šimon? dedinčania).
Drak je prezývka, jeho meno je Martin Lepiš Madlušovie
Pôvod Draka je tajomný – je najdúch, ktorého vychováva poloslepý hrnčiar.
Sú mu pripisované nadprirodzené schopnosti – uhrančivý pohľad, iný vzhľad;
ľudia sa ho boja, pripisujú mu všetko zlé, čo sa stalo (sucho, neúroda, smrť dedinčanky, smrť opatrovníka, krádež dobytka...)
Býva za dedinou vo vyžihárni.
Keď mal 14 rokov, jeho opatrovník spadol do jamy na hlinu; sám ho vytiahol; no, kým prišla pomoc, umrel.
Dedinčania ho napadnú a rozbijú mu čelo (hlavu).
Eva  sa o neho stará, zblížia sa a ona otehotnie.
Drak bez rozlúčky odíde, nevie o jej tehotenstve.
Eve sa narodí syn a neskôr sa vydá za Šimona Jariabka.
V epilógu je Eva stará mama a je rozprávačom príbehu.
Keď sa Drak vráti, chce získať dôveru dedinčanov, aby sa mohol usadiť.
Ponúkne sa, že doženie z hôr obkľúčených ohňom dobytok dedinčanov.
Snaha o záchranu dobytka tvorí jadro  príbehu.
Spolu s ním odchádza i Šimon, ktorý ho nemá rád a nedôveruje mu.
V horách sa pobijú – vyhrá Drak.
Stretávajú Poliakov,  ktorých Drak pozná a Šimon si myslí, že im predal dobytok. Odíde do dediny a zapáli Drakovi strechu domu.
Drak doženie stádo do dediny, Šimonovi odpustí a privedie si z Poľska ženu (Zošku)
Epilóg končí odpoveďou už starej Evy na otázku svojho vnuka: „A čo bolo potom?“
„A potom žili šťastne, až  kým nepomreli.“ (Tak, ako to býva v rozprávkach.)

Symbolika:
drak – tajomné mytologické samotárske zviera, naháňa strach,  má schopnosť lietať, využíva oheň -práve taký je aj  DrakMartin Lepiš Madlušovie – tajomný – nepoznáme jeho pôvod, nevieme prečo sa vrátil, kde bol; samotár – nikto s ním nechce ísť po dobytok;  boja sa ho - myslia si že zabil, že vie čarovať, že premenil múku na hlinu; pracuje s ohňom  - vo vyžihárni, ide do hôr obkľúčených ohňom, zapália mu chalupu
Oheň – očista  (Drak chce očistiť svoje meno – získanie cti)
Dobytok  - obživa, majetok
Vtáčikyhniezdo – domov, rodina

Znaky naturizmu v diele Drak sa vracia:
a/lyrickosť:
·         Jednoduchý príbeh (ľúbostný trojuholník: Drak – Eva - Šimon)
·         Novela - málo deja – málo postáv
·         Veľa citov a spomienok (vo filme spomalené, podfarbené hudbou, prírodné motívy )
·         Poetický jazyk - metafory, prirovnania, symboly ...
·         Motto (citát na začiatku): „Hľadanie stratenej cti, lásky  a dôvery ľudí.“
·         Postavy sústredené na svoje pocity, city, spomienky
b/ mýtickosť:
·         hlavná postava –Martin Lepiš Madlušovie
*      je tajomná, nič o jeho pôvode nevieme (je najdúch),
*      naháňa dedinčanom strach,
*      sú mu pripisované nadľudské schopnosti (čary- zmení múku na hlinu ),
*      chce získať stratenú česť a dôveru dedinčanov, aby sa mohol usadiť a založiť si rodinu
*      má prezývku Drak
·         kľúčové scény sa odohrávajú
*      vo vyžihárni (na okraji dediny)
*      vysoko v horách (ohňom obkľúčený dobytok)
*      v drevorubačskej chate – zrube (bitka Šimona a Draka)
·         symbolika zvierat
*      Drak = tajomné, bájne, silné, samotárske zviera, využíva oheň (presne ako Martin Lepiš)
*      dobytok = živobytie pre celú rodinu
*      vtáčiky a hniezdo (túžba po domove)  
·         nepoznáme miesto a čas, kedy a kde sa príbeh odohráva (iba tipujeme, že sú to Tatry a Poľsko)
c/ rozprávkovosť
·         Víťazí dobro ( zdravý rozum ) nad zlom.  - Drak doženie stádo; Šimon sa hanbí za svoj čin- zapálenie Drakovej chalupy; Eva pochopí, že Drak má rád inú a ju úprimne ľúbi Šimon.
·         Koniec: ,, A čo bolo potom? - Potom žili šťastne, kým nepomreli. ´´


Zhrnutie učiva a porovnanie diel


Dielo
Tri gaštanové kone 
Drak sa vracia
Nevesta hôľ
Autor
Margita Figuli
Dobroslav Chrobák
František Švantner
Útvar
Novela
Novela
román
Dej sa odohráva
niekde na Orave
Tatry
Heľpa
Kladné postavy
Magdaléna, Peter, otec Magdalény
Drak
Eva
Šimon ???
Zuna,
Tavo
Záporné postavy
Jano Zápotočný, matka Magdalény? (chamtivá)
????? dedinčania
krčmár
Motto
„Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom ...“
„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí.“

Tajomná postava
(kto a v čom)
Peter – nemá rodičov, nemá domov, nevieme, kde sa túlal - Tulák
Drak – najdúch, nič nevieme o jeho pôvode; nevieme, kde bol, čo robil;
Libor - Tavo
Symbolika zvierat
Kone – ušľachtilosť Petra; čistota vzťahu Petra a Magdalény; majetok;
Kravy – obživa
Drak – samotár, silný, tajomný, používa oheň, má zvláštne schopnosti, naháňa strach
Vtáčiky – hniezdo – domov
Vlk – samotár
Kôň – ušľachtilosť
Záver( aký)
Rozprávkový - zlo je potrestané – smrť Jana;
Láska Magdalény a Petra víťazí
Rozprávkový – „A potom žili šťastne, kým nepomreli.“
 Eva pochopí, že Šimon ju miluje a že Drak má rád inú
Baladický – smrť hlavných postáv
Kľúčové scény
(kde a ktoré)
a/vysoko v horách - pašovanie koní
b/ za dedinou - pálenie jánskych ohňov a znásilnenie Magdalény;
c/ za bránami domu – na okraji dediny - smrť Jana
a/vysoko v horách -Bitka Šimona a Draka
b/vo vyžihárni (na okraji dediny)- zapálenie domu Draka
c/v drevorubačskej chate – zrube
Oheň – vyhoreli humná
Smrť horára
Dej rozprávkový/ baladický
Rozprávkový
Rozprávkový
Baladický  
Prezývka
Tulák (Peter)
Drak (Martin Lepiš)
Tavo
Rozprávač
Peter – hlavná postava
Eva – hlavná postava ako stará mama
Horár Libor
Výstavba deja (chronologická/ retrospektívna/ in medias res)
In medias res = čitateľ je hneď na začiatku uprostred deja
In medias res

Biblická symbolika
Peter
Magdaléna
Číslo 3
Kravy
Oheň – utrpenie i očista; vášeň a láska; spálenie starých bolestí, krívd a vzťahov;
Oheň


Stredoveká literatúra



Rozdelenie stredovekej literatúry:
a) Orientálna (arabská – Rozprávky 1000 a jednej noci, Korán; čínska – LI Po – Perly a ruže)
b) Európská
Francúzska -  Pieseň o Rolandovi - epos ; dej sa odohráva za vlády Karola Veľkého, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom; šírenie ideálu rytierstva, vyzdvihovanie hrdinstva a statočnosti
                       Tristan a Izolda -  román - osudová sila lásky
Nemecká Pieseň o Nibelungoch  - epos;  rozpráva o bájnom poklade Nibelungov
Ruská Slovo o pluku Igorovo -. epos (12. stor.) zobrazuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými kumánskymi kmeňmi; výprava neúspešná, Igor zajatý, no podarí sa mu utiecť, je povýšený na veľmoža.
Šírenie informácií – potulní herci, študenti, ktorých nazývali trubadúri, igrici, šansoniéri, gusľovi, minessegri

Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500) sa delí:
A/ písaná  v staroslovenčine - Veľkomoravská ríša (800 – 1000)  - prekladová (Evanjeliá , Osmiglasnik, Breviár, Žaltár, Misál... a pôvodná literatúra (Proglas, Moravsko-panónske legendy)
B/ písaná po latinsky - Uhorské kráľovstvo (1000 – 1500)  – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi , 3 Legendy o sv. Štefanovi
C/ písaná po česky / slovakizovanou češtinou Betlemská kázání

A. písaná  v staroslovenčine
Začiatky Veľkomoravskej ríše súviseli s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina, nezrozumiteľný jazyk pre Slovanov. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti franským kňazom, pretože sa obávali toho, že by sa stali závislými na Východofranskej ríši.
Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III., aby im poslal vierozvestcov, a tak roku 863 prišli na Veľkú Moravu Konštantín a Metod. Poznali slovanské nárečie, ktorým sa hovorilo v Solúne. Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu zostavil písmo – hlaholiku (glagol = hláska) z malých písmen gréckej abecedy, ktoré upravil pre potreby Slovanov. Zostavil spolu 38 písmen a vymyslel pre ne názvy.
Franskí kňazi boli proti Konštantínovi a Metodovi, a tak v roku 867 odišli do Ríma obhajovať starosloviensky jazyk proti trojjazyčníkom, ktorí hovorili, že sa môže kázať iba v troch jazykoch (latinsky, grécky, hebrejsky). Pápež v Ríme schválil staroslovienčinu a Metoda vymenoval za arcibiskupa. Konštantín po vstupe do kláštora prijal meno Cyril. Onedlho zomrel.
Jeho žiaci neskôr zjednodušili hlaholiku a podľa veľkých písmen gréckej abecedy zostavili iné, ktoré na počesť Konštantína pomenovali cyrilikou. Cyrilika vznikla na začiatku 10. storočia. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde sa vládcom stal Svätopluk, ktorý Konštantína a Metoda nepodporoval. Na podnet franských kňazov dal Svätopluk Metoda uväzniť, ale po dvoch rokoch ho prepustil. Po Metodovej smrti roku 885 pápež zakázal slovanskú bohoslužbu a žiaci jeho odišli do Čiech a Bulharska.
Prvé slovanské literárne pamiatky boli napísané staroslovienčinou, čo bolo bulharsko–macedónske nárečie, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna. Konštantín a Metod preložili Starý zákon, Evanjelia, Žaltár (zbierka žalmov), Breviár (modlitebná kniha pre kňazov), Spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Pôvodné znenie Konštantínových a Metodových prekladov sa nezachovalo. Najstaršie rukopisy, úryvky odpisov, ktoré vznikli u nás, pochádzajú z 10. – 11. storočia. Patria k nim Kyjevské listy, čo sú zlomky staroslovienskej omšovej knihy písanej hlaholikou.

Prínos sv. Konštantína a sv. Metoda
Zostavili prvý slovanský jazyk – staroslovenčinu
Vytvorili prvé slovanské písmo – hlaholiku - z malých písmen gréckej abecedy
Šírili kresťanstvo a organizovali cirkev vo Veľkej Morave v staroslovenčine
Zakladali školy pre budúcich kňazov
Vytvorili prvú prekladovú literatúru – prekladali evanjeliá, náboženské texty a omšové knihy – osmiglasnik, evanjeliár, žaltár, misál, breviár
Vytvorili prvú pôvodnú literatúru – Proglas (1. báseň)
Prečítajte si báseň na https://zlatyfond.sme.sk/dielo/93/Filozof_Proglas/1 a vyhľadajte : aliteráciu, apostrofu, anaforu, epiforu, epanastrofu, epizeuxu, metaforu, epiteton, synekdochu, oxymoron (nerozumným rozumom), perifrázu
Proglas

Predspev k svätému evanjeliu.
Prvá báseň v staroslovienčine.
Oslavná lyrická báseň – hymnus – modlitba (záverečné slovo = Amen)
Oslavuje slovanský preklad svätého písma, vyzdvihuje význam prekladu do ľudu zrozumiteľného jazyka ako základ a sprostredkovateľa vzdelanosti.
Tvrdí, že radšej by povedal päť slov zrozumiteľných ako hŕbu nezrozumiteľných. Človek má právo byť dôstojnou bytosťou a pomocou národnej slovesnosti sa môže zbaviť nevedomosti. Dušu bez kníh prirovnáva k mŕtvej duši
Forma: Bohato využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie - synkretizmus (splývanie umeleckej a náučnej literatúry),  anaforu, metaforu, personifikáciu, prirovnanie, oslovenie, básnickú otázku, amplifikáciu (širšie vysvetlenie pojmu), kumuláciu (hromadenie výrazov, ale zároveň graduje význam jednotlivých výrazov), parafrázované citáty – cituje slová svätého Pavla, evanjelistov Matúša, Marka, Lukáša, Jána a využíva podobenstvo.

Moravsko - Panónske legendy (zaoberajú sa Konštantínovým a Metodovým životom) Sú to nepravé legendy. (Legenda je stredoveký prozaický alebo básnický útvar, zobrazujúci život svätcov, ktorých idealizujú, vykresľujú ich askézu, oddanosť Bohu, zázraky.)

1. Odpovede na otázky zapisujte:
a/  Do ktorej národnej literatúry patria Moravsko-panónske legendy
slovanská
b/  Historicky patria Moravsko-panónske legendy do čias...
Veľkomoravskej ríše (9. storočie)
c/  Má dve časti a ich názvy sú...
Život svätého Konštantína
Život svätého Metoda
d/  Autorom 1. časti je (čítaj odzadu) TNEMILK
Kliment
a autorom 2. časti je (číta odzadu) DZAROG  - Gorazd





   
Moravsko – panónske legendy       
                                Najstaršia slovanská literárna pamiatka
                        z čias Veľkomoravskej ríše (9. storočie)

1.      časť                                                                                    2. časť
Život svätého Konštantína                                                    Život svätého Metoda
Autor: Kliment                                                                         autor: Gorazd


Konštantín - má prívlastok filozof.                                          Vykresľuje život,  pôsobenie, smrť 
                                                                                                                        pohreb  Metoda vo Veľkej Morave.
Vykresľuje Konštantínovu povahu, 
jeho štúdiá, náboženskú činnosť.                                              Má historickú a dokumentárnu hodnotu.
Je bohatšia na životopisné a faktografické údaje                      Je bohatá na informácie o spoločenských                                                                                                                                                                             a politických udalostiach  vo Veľkej Morave.
Vykresľuje život Konštantína od narodenia po smrť.               Vonkajšia kompozícia  - obsahuje 17 kapitol.
Opisuje obhajobu staroslovienčiny pred trojjazyčníkmi,           Štýl je jednoduchší, zrozumiteľnejší  - jasné,                                                                                                      jednoduché vety.
Vonkajšia kompozícia  - obsahuje 18 kapitol

Štýl je ozdobný, rétorický, kvetnatý,
zložené súvetia a veľa umeleckých 
výrazových prostriedkov (trópy a figúry)

 Vysvetli pojem liturgický (pomôž si slovníkom - https://slovnik.juls.savba.sk/)
bohoslužobný, omšový, kánonický
-          ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený  na náboženské obrady 

Ktoré jazyky uznávali latinskí biskupi, kňazi i mnísi (tzv. trojjazyčníci) ako liturgické? Vypíšte a vysvetlite, prečo práv tie. (Odpoveď je v pracovnom liste o Biblii.)
Keď bol v Benátkach, zhromaždili sa proti nemu latinskí biskupi a kňazi i mnísi ako havrany proti sokolovi a vyzdvihli trojjazyčný blud, hovoriac:
„Človeče, povedz nám, prečo si učinil teraz Slovienom knihy a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín? My len tri jazyky poznáme, ktorými sa sluší v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský.“

hebrejský jazyk, lebo v ňom bol pôvodne napísaný Starý zákon; grécky – v ňom bol napísaný Nový záhon; latinský jazyk – jazyk vzdelancov (mŕtvy jazyk - jazyk Rímskej ríše)

Prečítajte si  odpoveď Konštantína – Filozofa, ktorou na ceste k pápežovi obhajoval staroslovienčinu v Benátkach pred trojjazyčníkmi - latinskými biskupmi, kňazmi a mníchmi
  Odpovedal im Filozof:
 „Či neprichádza dážď na všetkých rovnako? Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? (Matúš 5, 45 ) Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte bezmocným, že nemôže toto dať, alebo závistlivým, že nechce?
My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom. Ako známo, sú to tieto: Arméni, Peržania, Abazgovia, Iberi, Sugdi, Góti, Avari, Tyrsi, Kozári, Arabi, Egypťania, Sýrčania a iné mnohé.“

Parafrázujte tie slová
Slnko svieti na na všetky národy rovnako, prší na všetkých rovnako i vzduch dýchame všetci rovnako, a preto nariadenie používať iba tie 3 jazyky z ostatných národov robí nevzdelané (slepé a hluché). Je veľa národov, ktoré majú svoje jazyky a svoje knihy.
Konštantín je pokrokový filozof, hovorí o rovnocennosti a rovnoprávnosti všetkých národov.
Prečo je časť citátu „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce nesvieti na všetkých?“ (Matúš 5, 45)  napísaná kurzívou? - Je to citát  
Pokús sa vysvetliť zápis za citátom - Matúš 5, 45 - Evanjelium podľa Matúša, piata kapitola, 45 verš.
Konštantín cituje  z Biblie
Zisti, ktorý pápež potvrdil staroslovienčinu ako liturgický jazyk  - Hadrián II.

Roztrieď znaky klasickej legendy a Moravsko – panónskych legiend
zachytáva život svätca; idealizuje postavu svätca (askéza, skromnosť, obetavosť...); neidealizuje postavu svätca; obsahuje životopisné fakty; svätci konajú zázraky; neuvádzajú sa v nej zázraky;

legenda                                                          Moravsko – panónske legendy  


zachytáva život svätca                                           zachytáva život svätca
idealizuje postavu svätca                                      neidealizuje postavu svätca
askéza, skromnosť, obetavosť...                          obsahuje životopisné fakty
svätci konajú zázraky                                          neuvádzajú sa v nej zázraky


Podľa mapy vypíš štáty, na území ktorých ležala v 9. storočí Veľkomoravská ríša
Slovensko, Čechy, Maďarsko, časť Poľska, Nemecka

Vysvetli, prečo v slove Cyril píšeme po mäkkej spoluhláske Y (pomôže Ti ukážka staroslovenského jazyka
Slovo Cyril vzniklo zo slova  - Kyril  a neskôr Cyril

      Svätí           Cyril              a        Metod         modlite     sa       pre           nás.
Vysvetli pojem etymológia a etymologický (pomôž si slovníkom - https://slovnik.juls.savba.sk/)
etymológia -ie ž. lingv.
1. vedný odbor skúmajúci pôvodprvotný význam  a príbuznosť slov
2. pôvod (slova ap.); jeho výklad:

Veľkomoravskej tradícii sa začala venovať pozornosť až v 17. stor., keď sa začal formovať slovenský národ. Cyrilometodská tradícia mala význam všeslovanský, prvé literárne diela dávali predpoklad k ich kultúrnej jednote.
Od čias národného obrodenia sa Veľkomoravská tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre.
Ján Hollý - eposy Svätopluk ; Sláv; Cyrilo – Metodiáda
Ján Kollár -  Predspev lyricko-epickej skladby  Slávy dcéra  
Tejto téme sa venovali aj Ľ. Štúr, J. M. Hurban, P. O. Hviezdoslav, L. N. Jége atď.


B/ písaná po latinsky

Legendu o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi napísal (autor)Maurus . Je z čias začiatku Uhorského kráľovstva, kedy vládol prvý uhorský kráľ Štefan I. Bola napísaná po latinsky
a patrí do slovenskej (historické obdobie) stredovekej literatúry. Zobrazuje život (mená)Svorada a Benedikta, ktorí opustili kláštor a žili ako pustovníci. Hlavnou postavou je Svorad, ktorý prijal rehoľné meno Andrej.

Znaky legendy:
-          Opisuje život svätca – mnícha a pustovníka
-          Svätec je opísaný idealizovane
-          Spomína jeho   príkladné osobné vlastnosti,
   opisuje jeho askézu,
   pôst,
   telesné trýznenie,
   zázraky


  1. Napíš, kedy, koľko dní a ako Svorad dodržiaval pôst
Po 3 dni – každý týždeň
a štyridsať denný pôst pred veľkou nocou – jedol denne iba jeden orech
  1. O kom hovorí táto časť vety v legende? ”...kvôli milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom...” o Bohu, o Ježišovi Kristovi
  2.  Súčasťou askézy pustovníka bolo i telesné  trýznenie. Aké?
Dubový klát ohradil plotom a zo všetkých strán povrážal ostré tŕstie - keď jeho zaspal pichlo ho.
Kládol si na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene, aby ho udrely, keď zaspí.
Zamkol si reťaz na tele tak, že ako rástol až do tela mu vrastala.
 Aké ďalšie činnosti vykonával pustovník Svorad?
Pracoval v lese
  1. Ktoré zázraky opisuje Maurus ako skutky Svorada?
Oživil zomretého zbojnáka a vyslobodil odsúdeného obeseného zločinca.
  1. V legende sú opísané i skutočné miesta a osobnosti. Ktoré?
a/ miesta                                                                   
               Nitra, Panónia, Skalka pri Trenčíne
b/ osobnosti
Štefan I., Gejza,        
Zaznačte tieto miesta do mapy          


                                                                                                         

Skalka pri Trenčíne





                                                                                   6. Tým, že legenda spomína skutočné miesta a osobnosti z histórie, pripomína povesť.

  1. Vyhľadaj na internente životopisné faktografické údaje o Svoradovi, Benediktovi a Maurusovi a zapíšte si ich. (bonus)




MAURUS
(1064 – 1070)

Legenda sanctorum Zoeradi et Benedicti
      (Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi)

            Ide o jednu z latinských legiend stredovekého Uhorska. Zo známych legiend je najstaršia, až po nej vznikli tri legendy o sv. Štefanovi. Maurova legenda zobrazuje život mníchov a pustovníkov Svorada a Benedikta. Ústrednou postavou je Svorad (prijal meno Andrej), ktorého autor vykresľuje v idealizovanej podobe svätca. Spomína príkladné osobné vlastnosti, opisuje jeho askézu, post, telesné trýznenie, zázraky.
V tom čase, keď sa pod vládou najkresťanskejšieho kráľa Štefana [1]meno a náboženstvo božie v Panónii ešte len slabo ujímalo, začujúc o ňom povesť dobrého vládcu, k nemu ako k otcovi sa zbiehali mnohí kňazi a mnísi z iných krajín, nie síce nútení vonkajšími príčinami, ale aby v združení sa im vyplnila nová radosť zo svätého obcovania.
Medzi nimi jeden, ktorý pochádzal zo sedliackeho rodu ako ruža z tŕnia, menom Svorad [2], zasväteného blaženému biskupovi Martinovi, často bol prišiel, mne, čo nasleduje, o jeho ctihodnom živote rozprával.
Keď sa tento ctihodný muž Andrej utiahol do pustovníckej samoty [3], síce na veľké oslabenie tela, ale na posilnenie duchovného života vždy zachovával pôst. 0d všetkého, čo možno jesť, sa po tri dni zdržoval kvôli milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom postil sa štyridsať dní. Keď však nadišiel čas štyridsaťdenného pôstu, podľa rehoľného poriadku, ktorého sa držal opát Zozimas, čo štyridsať denný pôst odbavoval so štyridsaťpäť datlami, od otca Filipa, od ktorého bol prijal rehoľné rúcho, dostal štyridsať orechov a uspokojac sa s touto potravou radostne očakával deň svätého Vzkriesenia. V tieto — ale aj v iné — dni, hoci jedlo nielen nestačilo na posilnenie tela, ale viedlo aj k oslabeniu samého ducha, vyjmúc čas modlitby pracovať nikdy neprestal, ale vezmúc sekeru chodil pracovať do samoty lesnej. Keď tam jedného dňa prílišnou robotou a prísnym pôstom oslabený na tele i na duchu zmorený ležal, prišiel k nemu nejaký prekrásny mladík anjelského vzhľadu a naložiac ho na vozík zaviezol ho do jeho cely; no keď z pominuvšieho vytrženia prišiel k sebe, poznal, čo s ním učinilo milosrdenstvo božie, priznal sa spomenutému učeníkovi svojmu Benediktovi — ktorý mi toto rozprával — a — prísahou ho zaviazal, aby o tom do jeho smrti nikomu nič nepovedal. Po dennej práci doprial telu taký odpočinok, že ho skôr možno nazvať trýznením a trápením ako odpočinkom. Haluzí zbavený dubový klát totiž ohradil plotom a cez tento plot zo všetkých strán povrážal ostré tŕstie. Sám sediac na kláte ako na sedadle na osvieženie tela užil takú polohu, že keď jeho telo, premožené spánkom, sa naklonilo na ktorúkoľvek stranu, ostrým tŕstím poranené bolestivo precitlo. Okrem toho kládol si na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene, aby keď sa ospalá hlava naklonila na ktorúkoľvek stranu, udrela sa o kameň.
Keď sa mu teda blížila posledná hodinka, prikázal tým, ktorí boli prítomní, aby ho nevyzliekali zo žiadnej šaty jeho rúcha, kým nepríde opát Filip, po ktorého poslal. Otec prišiel, keď ctihodné telo ležalo už mŕtve, a vyzlečúc ho, aby ho umyl, našiel kovovú reťaz, ktorá sa už vnútorností dotýkala. Ó, podivná a neslýchaná vec! Reťaz, ktorá zvnútra mäso v hnilobu obracala, zvonka bola kožou obtiahnutá, ale neboli by zbadali tento spôsob mučeníctva, keby nad pupkom neboli zazreli uzol zviazaného kovu. Keď však rozviazanú reťaz ťahali z tela, silne bolo počuť zvuk chrastiacich rebier. Polovicu reťaze, ktorú som od tohto opáta vypýtal a dosiaľ opatroval, dal som najkresťanskejšiemu vojvodovi Gejzovi [5], ktorého želaniu, keď ju túžobne odo mňa žiadal, odoprieť som nemohol. Zaznamenal som aj to, čo som sa po pochovaní tela blahoslaveného muža dozvedel z rozprávania opáta Filipa a zdalo sa mi hodné, aby sa to vedelo a pamätalo.
Jedného času zbojníci, ktorých tlupy zväčša samoty obývajú, stretli sa v hore. Keď došlo medzi nimi k bitke, jedného z nich veľmi poranili. Po skončení ruvačky, pretože druhovia raneného nijako nechceli v hore zanechať, poradiac sa rozhodli, že ho zanesú do cely spomenutého muža Andreja, ktorého chýr hol známy široko ďaleko. Ale keď od miesta boli ešte ďaleko, zbojník na ceste umrel. Priniesli ho však do pustovne — bola už polnoc — a zložili ho v nej. Keď ho chceli pochovať, mŕtvy zrazu začal dýchať a vstávať. Keď však tí, čo tam boli, veľmi naľakaní zo strachu utekali, vzkriesený volal ich naspäť hovoriac. Nebojte sa, bratia, a neutekajte! Svätý Svorad ma totiž vzkriesil k životu. Keď však oni od radosti plakali a prosili aby s nimi odišiel, povedal, že nikdy z tej cely neodíde, ale navždy tam Bohu a svätému Svoradovi slúžiť bude. I učinil teda, čo sľúbil, a ostal tam až do svojej smrti
Nijako som nechcel zamlčať ani iný zázrak, o ktorom som sa dozvedel z rozprávania toho istého opáta Filipa. V meste Nitre obesili jedného odsúdeného zločinca. On potom milosťou božou odviazaný prišiel k opátovi Filipovi a rozprával, ako bol zásluhou blahoslaveného muža Andreja vyslobodený. Povedal totiž, že keď bol odsúdený, vždycky vzýval jeho meno, a keď ho dvíhali na šibenicu, blahoslavený muž Andrej ho hneď svojimi rukami pridržal. Keď však všetci v domnienke, že je mŕtvy, vrátili sa domov, ten ho svojou rukou odviazal a nechal odísť. Ó, aké zásluhy má pred Bohom muž, ktorý sa viditeľne ukazuje ľuďom i oslobodzuje ich, hoci neviditeľný zaujíma miesto v zboroch anjelských.
[1] Kráľ Štefan vládol v rokoch 997—1038
[2] Do nášho kláštora do benediktínskeho kláštora na Panónskej hore (dnešná Pannonhalma v  severozápadnom Maďarsku
[3] Do pustovníckej samoty legenda síce neuvádza menovite miesto, o ktoré ide, ale podľa starej tradície sa všeobecne usudzuje na Skalku pri Trenčíne. Už okolo r. 1208 sa tu totiž spomína kostol sv. Benedikta a nitriansky biskup r 1224 založil tu opátstvo sv. Benedikta „ku cti blahoslaveného Benedikta mučeníka v jaskyni rečenej Skalka“
[4] Maurus sa stal opátom r. 1034; udalosti, o ktorých sa v legende hovorí sa teda stali za vlády kráľa Štefana, a to v rokoch 1002—1036
[5] Gejza bol vojvodom od r. 1 064

MAURUS, Maurus: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1981. 872 s.