Stredoveká literatúra

Rozdelenie stredovekej literatúry:
a) Orientálna (arabská – Rozprávky 1000 a jednej noci, Korán; čínska – LI Po – Perly a ruže)
b) Európská

Francúzska -  Pieseň o Rolandovi - epos ; dej sa odohráva za vlády Karola Veľkého, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom; šírenie ideálu rytierstva, vyzdvihovanie hrdinstva a statočnosti
                       Tristan a Izolda -  román - osudová sila lásky
Nemecká - Pieseň o Nibelungoch  - epos;  rozpráva o bájnom poklade Nibelungov
Ruská - Slovo o pluku Igorovo -. epos (12. stor.) zobrazuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými kumánskymi kmeňmi; výprava neúspešná, Igor zajatý, no podarí sa mu utiecť, je povýšený na veľmoža.

Šírenie informácií – potulní herci, študenti, ktorých nazývali trubadúri, igrici, šansoniéri, gusľovi, minessegri

Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500) sa delí:
A/ písaná  v staroslovenčine - Veľkomoravská ríša (800 – 1000)  - prekladová (Evanjeliá , Osmiglasnik, Breviár, Žaltár, Misál... a pôvodná literatúra (Proglas, Moravsko-panónske legendy)
B/ písaná po latinsky - Uhorské kráľovstvo (1000 – 1500)  – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi , 3 Legendy o sv. Štefanovi

C/ písaná po česky / slovakizovanou češtinou Betlemská kázání

A. písaná  v staroslovenčine
Začiatky Veľkomoravskej ríše súviseli s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina, nezrozumiteľný jazyk pre Slovanov. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti franským kňazom, pretože sa obávali toho, že by sa stali závislými na Východofranskej ríši.
Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III., aby im poslal vierozvestcov, a tak roku 863 prišli na Veľkú Moravu Konštantín a Metod. Poznali slovanské nárečie, ktorým sa hovorilo v Solúne. Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu zostavil písmo – hlaholiku (glagol = hláska) z malých písmen gréckej abecedy, ktoré upravil pre potreby Slovanov. Zostavil spolu 38 písmen a vymyslel pre ne názvy.
Franskí kňazi boli proti Konštantínovi a Metodovi, a tak v roku 867 odišli do Ríma obhajovať starosloviensky jazyk proti trojjazyčníkom, ktorí hovorili, že sa môže kázať iba v troch jazykoch (latinsky, grécky, hebrejsky). Pápež v Ríme schválil staroslovienčinu a Metoda vymenoval za arcibiskupa. Konštantín po vstupe do kláštora prijal meno Cyril. Onedlho zomrel.
Jeho žiaci neskôr zjednodušili hlaholiku a podľa veľkých písmen gréckej abecedy zostavili iné, ktoré na počesť Konštantína pomenovali cyrilikou. Cyrilika vznikla na začiatku 10. storočia. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde sa vládcom stal Svätopluk, ktorý Konštantína a Metoda nepodporoval. Na podnet franských kňazov dal Svätopluk Metoda uväzniť, ale po dvoch rokoch ho prepustil. Po Metodovej smrti roku 885 pápež zakázal slovanskú bohoslužbu a žiaci jeho odišli do Čiech a Bulharska.
Prvé slovanské literárne pamiatky boli napísané staroslovienčinou, čo bolo bulharsko–macedónske nárečie, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna. Konštantín a Metod preložili Starý zákon, Evanjelia, Žaltár (zbierka žalmov), Breviár (modlitebná kniha pre kňazov), Spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Pôvodné znenie Konštantínových a Metodových prekladov sa nezachovalo. Najstaršie rukopisy, úryvky odpisov, ktoré vznikli u nás, pochádzajú z 10. – 11. storočia. Patria k nim Kyjevské listy, čo sú zlomky staroslovienskej omšovej knihy písanej hlaholikou.

Prínos sv. Konštantína a sv. Metoda

Zostavili prvý slovanský jazyk – staroslovenčinu

Vytvorili prvé slovanské písmo – hlaholiku - z malých písmen gréckej abecedy

Šírili kresťanstvo a organizovali cirkev vo Veľkej Morave v staroslovenčine

Zakladali školy pre budúcich kňazov

Vytvorili prvú prekladovú literatúru – prekladali evanjeliá, náboženské texty a omšové knihy – osmiglasnik, evanjeliár, žaltár, misál, breviár

Vytvorili prvú pôvodnú literatúru – Proglas (1. báseň)

Prečítajte si báseň na https://zlatyfond.sme.sk/dielo/93/Filozof_Proglas/1 a vyhľadajte : aliteráciu, apostrofu, anaforu, epiforu, epanastrofu, epizeuxu, metaforu, epiteton, synekdochu, oxymoron (nerozumným rozumom), perifrázu

Proglas

Predspev k svätému evanjeliu.

Prvá báseň v staroslovienčine.

Oslavná lyrická báseň – hymnus – modlitba (záverečné slovo = Amen)

Oslavuje slovanský preklad svätého písma, vyzdvihuje význam prekladu do ľudu zrozumiteľného jazyka ako základ a sprostredkovateľa vzdelanosti.

Tvrdí, že radšej by povedal päť slov zrozumiteľných ako hŕbu nezrozumiteľných. Človek má právo byť dôstojnou bytosťou a pomocou národnej slovesnosti sa môže zbaviť nevedomosti. Dušu bez kníh prirovnáva k mŕtvej duši
Forma: Bohato využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie - synkretizmus (splývanie umeleckej a náučnej literatúry),  anaforu, metaforu, personifikáciu, prirovnanie, oslovenie, básnickú otázku, amplifikáciu (širšie vysvetlenie pojmu), kumuláciu (hromadenie výrazov, ale zároveň graduje význam jednotlivých výrazov), parafrázované citáty – cituje slová svätého Pavla, evanjelistov Matúša, Marka, Lukáša, Jána a využíva podobenstvo.

Moravsko - Panónske legendy (zaoberajú sa Konštantínovým a Metodovým životom) Sú to nepravé legendy. (Legenda je stredoveký prozaický alebo básnický útvar, zobrazujúci život svätcov, ktorých idealizujú, vykresľujú ich askézu, oddanosť Bohu, zázraky.)

1. Odpovede na otázky zapisujte:

a/  Do ktorej národnej literatúry patria Moravsko-panónske legendy

slovanská

b/  Historicky patria Moravsko-panónske legendy do čias...

Veľkomoravskej ríše (9. storočie)

c/  Má dve časti a ich názvy sú...

Život svätého Konštantína

Život svätého Metoda

d/  Autorom 1. časti je (čítaj odzadu) TNEMILK

Kliment

a autorom 2. časti je (číta odzadu) DZAROG  - Gorazd

   

Moravsko – panónske legendy       

                                Najstaršia slovanská literárna pamiatka

                        z čias Veľkomoravskej ríše (9. storočie)

1.      časť                                                                                    2. časť

Život svätého Konštantína                                                    Život svätého Metoda

Autor: Kliment                                                                         autor: Gorazd

Konštantín - má prívlastok filozof.                                          Vykresľuje život,  pôsobenie, smrť 

                                                                                                                        pohreb  Metoda vo Veľkej Morave.

Vykresľuje Konštantínovu povahu, 

jeho štúdiá, náboženskú činnosť.                                              Má historickú a dokumentárnu hodnotu.

Je bohatšia na životopisné a faktografické údaje                      Je bohatá na informácie o spoločenských                                                                                                                                                                             a politických udalostiach  vo Veľkej Morave.

Vykresľuje život Konštantína od narodenia po smrť.               Vonkajšia kompozícia  - obsahuje 17 kapitol.

Opisuje obhajobu staroslovienčiny pred trojjazyčníkmi,           Štýl je jednoduchší, zrozumiteľnejší  - jasné,                                                                                                      jednoduché vety.

Vonkajšia kompozícia  - obsahuje 18 kapitol

Štýl je ozdobný, rétorický, kvetnatý,

zložené súvetia a veľa umeleckých 

výrazových prostriedkov (trópy a figúry)

 Vysvetli pojem liturgický (pomôž si slovníkom - https://slovnik.juls.savba.sk/)

bohoslužobný, omšový, kánonický

-          ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený  na náboženské obrady 

Ktoré jazyky uznávali latinskí biskupi, kňazi i mnísi (tzv. trojjazyčníci) ako liturgické? Vypíšte a vysvetlite, prečo práv tie. (Odpoveď je v pracovnom liste o Biblii.)

Keď bol v Benátkach, zhromaždili sa proti nemu latinskí biskupi a kňazi i mnísi ako havrany proti sokolovi a vyzdvihli trojjazyčný blud, hovoriac:

„Človeče, povedz nám, prečo si učinil teraz Slovienom knihy a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín? My len tri jazyky poznáme, ktorými sa sluší v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský.“

hebrejský jazyk, lebo v ňom bol pôvodne napísaný Starý zákon; grécky – v ňom bol napísaný Nový záhon; latinský jazyk – jazyk vzdelancov (mŕtvy jazyk - jazyk Rímskej ríše)

Prečítajte si  odpoveď Konštantína – Filozofa, ktorou na ceste k pápežovi obhajoval staroslovienčinu v Benátkach pred trojjazyčníkmi - latinskými biskupmi, kňazmi a mníchmi

  Odpovedal im Filozof:

 „Či neprichádza dážď na všetkých rovnako? Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? (Matúš 5, 45 ) Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte bezmocným, že nemôže toto dať, alebo závistlivým, že nechce?

My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom. Ako známo, sú to tieto: Arméni, Peržania, Abazgovia, Iberi, Sugdi, Góti, Avari, Tyrsi, Kozári, Arabi, Egypťania, Sýrčania a iné mnohé.“

Parafrázujte tie slová

Slnko svieti na na všetky národy rovnako, prší na všetkých rovnako i vzduch dýchame všetci rovnako, a preto nariadenie používať iba tie 3 jazyky z ostatných národov robí nevzdelané (slepé a hluché). Je veľa národov, ktoré majú svoje jazyky a svoje knihy.

Konštantín je pokrokový filozof, hovorí o rovnocennosti a rovnoprávnosti všetkých národov.

Prečo je časť citátu „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce nesvieti na všetkých?“ (Matúš 5, 45)  napísaná kurzívou? - Je to citát  

Pokús sa vysvetliť zápis za citátom - Matúš 5, 45 - Evanjelium podľa Matúša, piata kapitola, 45 verš.

Konštantín cituje  z Biblie

Zisti, ktorý pápež potvrdil staroslovienčinu ako liturgický jazyk  - Hadrián II.

Roztrieď znaky klasickej legendy a Moravsko – panónskych legiend

zachytáva život svätca; idealizuje postavu svätca (askéza, skromnosť, obetavosť...); neidealizuje postavu svätca; obsahuje životopisné fakty; svätci konajú zázraky; neuvádzajú sa v nej zázraky;

legenda                                                          Moravsko – panónske legendy  

zachytáva život svätca                                           zachytáva život svätca

idealizuje postavu svätca                                      neidealizuje postavu svätca

askéza, skromnosť, obetavosť...                          obsahuje životopisné fakty

svätci konajú zázraky                                          neuvádzajú sa v nej zázraky

Podľa mapy vypíš štáty, na území ktorých ležala v 9. storočí Veľkomoravská ríša

Slovensko, Čechy, Maďarsko, časť Poľska, Nemecka

Vysvetli, prečo v slove Cyril píšeme po mäkkej spoluhláske Y (pomôže Ti ukážka staroslovenského jazyka

Slovo Cyril vzniklo zo slova  - Kyril  a neskôr Cyril

      Svätí           Cyril              a        Metod         modlite     sa       pre           nás.

Vysvetli pojem etymológia a etymologický (pomôž si slovníkom - https://slovnik.juls.savba.sk/)

etymológia -ie ž. lingv.

1. vedný odbor skúmajúci pôvod, prvotný význam  a príbuznosť slov

2. pôvod (slova ap.); jeho výklad:

Veľkomoravskej tradícii sa začala venovať pozornosť až v 17. stor., keď sa začal formovať slovenský národ. Cyrilometodská tradícia mala význam všeslovanský, prvé literárne diela dávali predpoklad k ich kultúrnej jednote.
Od čias národného obrodenia sa Veľkomoravská tradícia uplatňovala aj v umeleckej literatúre.

Ján Hollý - eposy Svätopluk ; Sláv; Cyrilo – Metodiáda

Ján Kollár -  Predspev lyricko-epickej skladby  Slávy dcéra  

Tejto téme sa venovali aj Ľ. Štúr, J. M. Hurban, P. O. Hviezdoslav, L. N. Jége atď.

B/ písaná po latinsky

Legendu o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi napísal (autor)Maurus . Je z čias začiatku Uhorského kráľovstva, kedy vládol prvý uhorský kráľ Štefan I. Bola napísaná po latinsky

a patrí do slovenskej (historické obdobie) stredovekej literatúry. Zobrazuje život (mená)Svorada a Benedikta, ktorí opustili kláštor a žili ako pustovníci. Hlavnou postavou je Svorad, ktorý prijal rehoľné meno Andrej.

Znaky legendy:

-          Opisuje život svätca – mnícha a pustovníka

-          Svätec je opísaný idealizovane

-          Spomína jeho   príkladné osobné vlastnosti,

   opisuje jeho askézu,

   pôst,

   telesné trýznenie,

   zázraky

1. Napíš, kedy, koľko dní a ako Svorad dodržiaval pôst

Po 3 dni – každý týždeň

a štyridsať denný pôst pred veľkou nocou – jedol denne iba jeden orech

2. O kom hovorí táto časť vety v legende? ”...kvôli milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom...” o Bohu, o Ježišovi Kristovi
3.  Súčasťou askézy pustovníka bolo i telesné  trýznenie. Aké?

Dubový klát ohradil plotom a zo všetkých strán povrážal ostré tŕstie - keď jeho zaspal pichlo ho.

Kládol si na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene, aby ho udrely, keď zaspí.

Zamkol si reťaz na tele tak, že ako rástol až do tela mu vrastala.

 Aké ďalšie činnosti vykonával pustovník Svorad?

Pracoval v lese

4. Ktoré zázraky opisuje Maurus ako skutky Svorada?

Oživil zomretého zbojnáka a vyslobodil odsúdeného obeseného zločinca.

5. V legende sú opísané i skutočné miesta a osobnosti. Ktoré?

a/ miesta                                                                   

               Nitra, Panónia, Skalka pri Trenčíne

b/ osobnosti

Štefan I., Gejza,        

Zaznačte tieto miesta do mapy          

 

 

                                                                                                         

Skalka pri Trenčíne

                                                                                   6. Tým, že legenda spomína skutočné miesta a osobnosti z histórie, pripomína povesť.

7. Vyhľadaj na internente životopisné faktografické údaje o Svoradovi, Benediktovi a Maurusovi a zapíšte si ich. (bonus)

MAURUS

(1064 – 1070)

Legenda sanctorum Zoeradi et Benedicti       (Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi)

            Ide o jednu z latinských legiend stredovekého Uhorska. Zo známych legiend je najstaršia, až po nej vznikli tri legendy o sv. Štefanovi. Maurova legenda zobrazuje život mníchov a pustovníkov Svorada a Benedikta. Ústrednou postavou je Svorad (prijal meno Andrej), ktorého autor vykresľuje v idealizovanej podobe svätca. Spomína príkladné osobné vlastnosti, opisuje jeho askézu, post, telesné trýznenie, zázraky.

V tom čase, keď sa pod vládou najkresťanskejšieho kráľa Štefana ^[1]meno a náboženstvo božie v Panónii ešte len slabo ujímalo, začujúc o ňom povesť dobrého vládcu, k nemu ako k otcovi sa zbiehali mnohí kňazi a mnísi z iných krajín, nie síce nútení vonkajšími príčinami, ale aby v združení sa im vyplnila nová radosť zo svätého obcovania.

Medzi nimi jeden, ktorý pochádzal zo sedliackeho rodu ako ruža z tŕnia, menom Svorad ^[2], zasväteného blaženému biskupovi Martinovi, často bol prišiel, mne, čo nasleduje, o jeho ctihodnom živote rozprával.

Keď sa tento ctihodný muž Andrej utiahol do pustovníckej samoty ^[3], síce na veľké oslabenie tela, ale na posilnenie duchovného života vždy zachovával pôst. 0d všetkého, čo možno jesť, sa po tri dni zdržoval kvôli milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom postil sa štyridsať dní. Keď však nadišiel čas štyridsaťdenného pôstu, podľa rehoľného poriadku, ktorého sa držal opát Zozimas, čo štyridsať denný pôst odbavoval so štyridsaťpäť datlami, od otca Filipa, od ktorého bol prijal rehoľné rúcho, dostal štyridsať orechov a uspokojac sa s touto potravou radostne očakával deň svätého Vzkriesenia. V tieto — ale aj v iné — dni, hoci jedlo nielen nestačilo na posilnenie tela, ale viedlo aj k oslabeniu samého ducha, vyjmúc čas modlitby pracovať nikdy neprestal, ale vezmúc sekeru chodil pracovať do samoty lesnej. Keď tam jedného dňa prílišnou robotou a prísnym pôstom oslabený na tele i na duchu zmorený ležal, prišiel k nemu nejaký prekrásny mladík anjelského vzhľadu a naložiac ho na vozík zaviezol ho do jeho cely; no keď z pominuvšieho vytrženia prišiel k sebe, poznal, čo s ním učinilo milosrdenstvo božie, priznal sa spomenutému učeníkovi svojmu Benediktovi — ktorý mi toto rozprával — a — prísahou ho zaviazal, aby o tom do jeho smrti nikomu nič nepovedal. Po dennej práci doprial telu taký odpočinok, že ho skôr možno nazvať trýznením a trápením ako odpočinkom. Haluzí zbavený dubový klát totiž ohradil plotom a cez tento plot zo všetkých strán povrážal ostré tŕstie. Sám sediac na kláte ako na sedadle na osvieženie tela užil takú polohu, že keď jeho telo, premožené spánkom, sa naklonilo na ktorúkoľvek stranu, ostrým tŕstím poranené bolestivo precitlo. Okrem toho kládol si na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene, aby keď sa ospalá hlava naklonila na ktorúkoľvek stranu, udrela sa o kameň.

Keď sa mu teda blížila posledná hodinka, prikázal tým, ktorí boli prítomní, aby ho nevyzliekali zo žiadnej šaty jeho rúcha, kým nepríde opát Filip, po ktorého poslal. Otec prišiel, keď ctihodné telo ležalo už mŕtve, a vyzlečúc ho, aby ho umyl, našiel kovovú reťaz, ktorá sa už vnútorností dotýkala. Ó, podivná a neslýchaná vec! Reťaz, ktorá zvnútra mäso v hnilobu obracala, zvonka bola kožou obtiahnutá, ale neboli by zbadali tento spôsob mučeníctva, keby nad pupkom neboli zazreli uzol zviazaného kovu. Keď však rozviazanú reťaz ťahali z tela, silne bolo počuť zvuk chrastiacich rebier. Polovicu reťaze, ktorú som od tohto opáta vypýtal a dosiaľ opatroval, dal som najkresťanskejšiemu vojvodovi Gejzovi ^[5], ktorého želaniu, keď ju túžobne odo mňa žiadal, odoprieť som nemohol. Zaznamenal som aj to, čo som sa po pochovaní tela blahoslaveného muža dozvedel z rozprávania opáta Filipa a zdalo sa mi hodné, aby sa to vedelo a pamätalo.

Jedného času zbojníci, ktorých tlupy zväčša samoty obývajú, stretli sa v hore. Keď došlo medzi nimi k bitke, jedného z nich veľmi poranili. Po skončení ruvačky, pretože druhovia raneného nijako nechceli v hore zanechať, poradiac sa rozhodli, že ho zanesú do cely spomenutého muža Andreja, ktorého chýr hol známy široko ďaleko. Ale keď od miesta boli ešte ďaleko, zbojník na ceste umrel. Priniesli ho však do pustovne — bola už polnoc — a zložili ho v nej. Keď ho chceli pochovať, mŕtvy zrazu začal dýchať a vstávať. Keď však tí, čo tam boli, veľmi naľakaní zo strachu utekali, vzkriesený volal ich naspäť hovoriac. Nebojte sa, bratia, a neutekajte! Svätý Svorad ma totiž vzkriesil k životu. Keď však oni od radosti plakali a prosili aby s nimi odišiel, povedal, že nikdy z tej cely neodíde, ale navždy tam Bohu a svätému Svoradovi slúžiť bude. I učinil teda, čo sľúbil, a ostal tam až do svojej smrti

Nijako som nechcel zamlčať ani iný zázrak, o ktorom som sa dozvedel z rozprávania toho istého opáta Filipa. V meste Nitre obesili jedného odsúdeného zločinca. On potom milosťou božou odviazaný prišiel k opátovi Filipovi a rozprával, ako bol zásluhou blahoslaveného muža Andreja vyslobodený. Povedal totiž, že keď bol odsúdený, vždycky vzýval jeho meno, a keď ho dvíhali na šibenicu, blahoslavený muž Andrej ho hneď svojimi rukami pridržal. Keď však všetci v domnienke, že je mŕtvy, vrátili sa domov, ten ho svojou rukou odviazal a nechal odísť. Ó, aké zásluhy má pred Bohom muž, ktorý sa viditeľne ukazuje ľuďom i oslobodzuje ich, hoci neviditeľný zaujíma miesto v zboroch anjelských.

^[1] Kráľ Štefan vládol v rokoch 997—1038

^[2] Do nášho kláštora do benediktínskeho kláštora na Panónskej hore (dnešná Pannonhalma v  severozápadnom Maďarsku

^[3] Do pustovníckej samoty legenda síce neuvádza menovite miesto, o ktoré ide, ale podľa starej tradície sa všeobecne usudzuje na Skalku pri Trenčíne. Už okolo r. 1208 sa tu totiž spomína kostol sv. Benedikta a nitriansky biskup r 1224 založil tu opátstvo sv. Benedikta „ku cti blahoslaveného Benedikta mučeníka v jaskyni rečenej Skalka“

^[4] Maurus sa stal opátom r. 1034; udalosti, o ktorých sa v legende hovorí sa teda stali za vlády kráľa Štefana, a to v rokoch 1002—1036

^[5] Gejza bol vojvodom od r. 1 064

MAURUS, Maurus: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1981. 872 s.